Aké má konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným práva a povinnosti? Nesie za výkon funkcie konateľa v s r.o. nejakú zodpovednosť?
Najbežnejším typom obchodnej spoločnosti v našich podmienkach je spoločnosť s ručením obmedzeným. Tak s.r.o., ako i každá iná obchodná spoločnosť predstavuje zákonom upravený subjekt, ktorý niekto vlastní, niekto riadi, teda má niekoho, prostredníctvom koho spoločnosť realizuje svoju činnosť. Nie je pritom úplne vylúčené, aby sa tieto oprávnenia stotožnili aj v jednej osobe. Napriek tomu ide o rôzne funkcie, s ktorými zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) spája iné práva a povinnosti.
Možno povedať, že s.r.o. vlastní jej spoločník, resp. viacero spoločníkov, nakoľko sa svojimi vkladmi zúčastňujú na základnom imaní spoločnosti. Podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti možno určiť jeho obchodný podiel. A práve tento obchodný podiel spoločníka predstavuje jeho zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.
Spoločník spoločnosti však nemá oprávnenie vystupovať v mene spoločnosti, uzatvárať za ňu zmluvy, konať za ňu navonok. Kým podnikateľ, ktorým je fyzická osoba, má všetky tieto oprávnenia vo vlastných rukách a koná sám za seba, právnická osoba ako právne vytvorený subjekt koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. Ide o orgán, ktorý v podstate spoločnosť riadi a zastupuje, vystupuje voči tretím osobám. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je buď jeden alebo viac konateľov.
Konateľ s.r.o. – práva a postavenie
Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba, ktorá musí spĺňať podmienku, že v čase vykonania zápisu do obchodného registra nie je vedená ako povinný v registri poverení na vykonanie exekúcie. Povinným je v danom prípade označený dlžník, voči ktorému je vymáhaná nezaplatená pohľadávka po splatnosti a vedené exekučné konanie.
Za účelom výkonu funkcie konateľa môže byť medzi spoločnosťou
a fyzickou osobou uzatvorená zmluva o výkone funkcie konateľa,
o ktorej sa viac dočítate v článku Zmluva
o výkone funkcie konateľa a jej vzor. Ide o jeden zo spôsobov úpravy vzťahov medzi konateľom
a spoločnosťou. Pokiaľ by zmluva o výkone funkcie konateľa uzatvorená
nebola, resp. konateľ nemal so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu zmluvu, bude sa ich
vzťah riadiť ustanoveniami mandátnej zmluvy. Konateľ tak pre výkon svojej
funkcie nepotrebuje osobitne uzatvárať žiadnu písomnú zmluvu.
Za výkon tejto funkcie má konateľ právo na odmenu, ktorej výšku, spôsob a čas vyplácania určuje
valné zhromaždenie. Pokiaľ konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu
zmluvu, pre zabezpečenie riadneho odmeňovania stačí aj len vlastné určenie
valným zhromaždením, teda nie je nevyhnutné zmluvu následne spisovať. Ak by mal
uzatvorenú napríklad zmluvu o výkone funkcie, premietlo by sa rozhodnutie
valného zhromaždenia do ustanovení tejto zmluvy. V praxi sa však často
stáva, že konateľovi odmena za výkon tejto funkcie poskytovaná nie je. Pokiaľ
sa osoba rozhodne vykonávať túto funkciu bezplatne, nie je potrebné, aby
o tom rozhodovalo valné zhromaždenie či bol realizovaný akýkoľvek iný
úkon.
S.r.o. môže mať jedného alebo viacerých konateľov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným pritom môže mať jedného, alebo viac konateľov. Pokiaľ má viacerých konateľov, buď môže každý z nich konať za spoločnosť sám alebo spoločenská zmluva určí iný spôsob, napríklad, že konatelia konajú za spoločnosť spoločne. V takom prípade sa pre platnosť napríklad spoločnosťou uzatváranej zmluvy bude vyžadovať podpis všetkých konateľov takejto s.r.o. To, akým spôsobom konatelia v mene s.r.o. konajú a vystupujú, je zapisované do Obchodného registra, teda overiteľné z výpisu z Obchodného registra.
Príklad na konanie za spoločnosť
FIRMA s.r.o. má jedného Konateľa. Chce uzatvoriť zmluvu o nájme obchodných priestorov. Oprávneným uzatvoriť, podpísať v mene spoločnosti FIRMA s.r.o. túto zmluvu bude práve jej Konateľ.
Ak by FIRMA s.r.o. mala dvoch konateľov, pričom títo by v zmysle spoločenskej zmluvy mohli konať za spoločnosť každý samostatne, mohol by zmluvu o nájme obchodných priestorov v mene spoločnosti FIRMA s.r.o. uzatvoriť a podpísať ktorýkoľvek z jej konateľov.
Ale ak by FIRMA s.r.o.
mala dvoch konateľov a títo by spoločenskou zmluvou boli zaviazaní konať
spoločne, museli by zmluvu o nájme podpísať, uzatvoriť obaja konatelia
spoločne.
Keďže Obchodný zákonník upravuje, že štatutárnym orgánom s.r.o. môže byť viac konateľov, pričom nelimituje maximálny počet konateľov (na rozdiel od počtu spoločníkov, ktorých s.r.o. môže mať max 50), je prípustné, aby spoločnosť zastupovali napríklad aj traja konatelia. Potom sa kombinácia spôsobu konania viacerých konateľov v mene spoločnosti môže prejavovať vo viacerých smeroch. Spoločenská zmluva môže určiť, že napríklad jeden z troch konateľov koná samostatne, pričom ďalší dvaja konatelia konajú vždy spoločne. Taktiež môže nastať aj taká situácia, že jeden z dvoch konateľov bude konať samostatne a druhý konateľ vždy len spoločne s prvým a pod.
Voľba konateľa s.r.o.
Konateľa s.r.o. vymenúva valné zhromaždenie s.r.o. z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Konateľom s.r.o. tak môže byť buď spoločník s.r.o., alebo aj iná osoba, ktorá zatiaľ v spoločnosti nie je zainteresovaná.
Spoločnosť však musí mať konateľa už pri svojom vzniku. S.r.o.
sa zakladá spoločenskou zmluvou a vzniká zápisom do Obchodného registra.
V spoločenskej zmluve sa hneď uvedú mená prvého, resp. prvých konateľov.
Prvého konateľa teda určuje zakladateľ spoločnosti. Následne počas fungovania
s.r.o. už ďalších konateľov bude menovať valné zhromaždenie.
Povinnosti konateľa s.r.o.
Povinnosťou konateľov s.r.o. je:
- konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami s.r.o. a všetkých jej spoločníkov,
- zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
- viesť zoznam spoločníkov,
- informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Konatelia rozhodujú aj o obchodnom vedení spoločnosti, pričom spravidla sa na takéto rozhodnutia vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Samozrejme, za predpokladu, že s.r.o. má viac konateľov. Spoločenská zmluva dokonca môže pre rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti určiť aj vyšší počet hlasov, ako nadpolovičnú väčšinu konateľov.
Zákon konateľom ďalej ukladá povinnosti ako:
- predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát,
- v prípade povinnosti spoločnosti vyhotovovať výročnú správu, túto práve konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie,
- poskytovať na požiadanie spoločníkom informácie o náležitostiach spoločnosti a poskytnúť im doklady spoločnosti na nahliadnutie.
Okrem toho majú konatelia napríklad povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Za porušenie tejto povinnosti, v prípade nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas hrozia konateľom sankcie, o ktorých sa viac dočítate v článku Nové pokuty a sankcie konateľov od 17. 7. 2022 (konkurz).
Odborná starostlivosť konateľa s.r.o.
Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Obchodný zákonník týmto vyžaduje, aby si konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Obchodný zákonník teda vyžaduje profesionalitu pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť.
Konateľ s.r.o. musí postupovať s odbornou starostlivosťou a v záujme s.r.o.
Pod pojmom odborná starostlivosť si tak treba predstaviť taký postup konateľa, ktorý rozhodnutie realizované v mene spoločnosti riadne a objektívne zváži. Pokiaľ by potreboval odbornú informáciu, napríklad právne posúdenie pri uzatváraní určitej zmluvy a sám by nedisponoval potrebnými znalosťami, na to, aby konal s odbornou starostlivosťou sa bude vyžadovať, aby si toto právne posúdenie zaobstaral od relevantného subjektu, napríklad advokáta.
Pod odbornej starostlivosťou treba rozumieť aj povinnosť konateľa s.r.o. postupovať v záujme spoločnosti, teda aby konateľ s.r.o. nepresadzovať vlastné záujmy či záujmy len niektorých spoločníkov. Konateľ spoločnosti tak má byť v prvom rade pri výkone tejto funkcie objektívny, profesionálny a spoločnosti lojálny.
Zodpovednosť pri výkone konateľa s.r.o.
S povinnosťami Obchodný zákonník upravuje aj zodpovednosť konateľa s.r.o. za porušenie jeho povinností. Vytvára v podstate sankčný mechanizmus, ktorý má konateľa prinútiť pristupovať k svojej funkcii objektívne, nestranne a profesionálne.
Konateľ nesie zodpovednosť za škodu ním spôsobenú s.r.o.
V prípade, ak by konateľ porušil akúkoľvek z povinností a tým vznikla spoločnosti škoda, bude povinný ju spoločnosti nahradiť. Nezáleží pritom, či mal v úmysle škodu spôsobiť. Z toho vyplýva, že zodpovednosť konateľa sa nebude posudzovať s ohľadom na zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa stačí, že porušil svoje povinnosti a tým spôsobil škodu. Osobné pohnútky konateľa nie sú v tomto prípade relevantné.
Ak má s.r.o. niekoľkých konateľov, títo sú povinní spôsobenú škodu nahradiť spoločne a nerozdielne. Spoločnosť alebo v jej mene konajúci spoločník, resp. veriteľ spoločnosti, ktorá má viacerých konateľov, môže uplatniť náhradu škody v celom rozsahu buď proti všetkým konateľom alebo aj len proti niektorému z nich. Ak by teda jeden z viacerých konateľov s.r.o. škodu nahradil v celom rozsahu, povinnosť ostatných konateľov vo vzťahu k oprávnenej osobe zaniká. V podstate jeden z viacerých konateľov môže celý dlh zo spôsobenej škody zaplatiť sám a odbremeniť tým ostatných konateľov.
Obmedziť ani vylúčiť zodpovednosť konateľov nemožno, a to ani dohodou medzi spoločnosťou a konateľom, ani spoločenskou zmluvou.
Konatelia sa však zo zodpovednosti môžu vyviniť, teda sa zodpovednosti za určitého predpokladu zbaviť. To
znamená, že ak by napríklad preukázali, že postupovali s odbornou
starostlivosťou a v dobrej
viere, že konajú v záujme spoločnosti, nemuseli by zodpovedať za
škodu, ktorá ich činnosťou spoločnosti vznikla, teda by ju nemuseli nahrádzať.
Podobne pokiaľ by sa mohli svojej zodpovednosti zbaviť tým, že by preukázali, že plnili pokyny dané konateľom na základe uznesenia valného zhromaždenia. Je ale potrebné zdôrazniť, že na uznesenie valného zhromaždenia sa nemožno odvolávať v prípade, ak je v rozpore so zákonom. Možno tak povedať, že aj tu musí konateľ postupovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie zákona totiž nemožno konvalidovať, teda napraviť ani uznesením valného zhromaždenia spoločnosti, pričom platí pravidlo, že neznalosť zákona neospravedlňuje.
Konateľ však nebude zodpovedať za negatívne následky podnikania spojené s podnikateľským rizikom. Pod zodpovednosťou konateľa za porušenie povinností tak nemožno všeobecne zaradiť len to, že nevyjde určitý zámer alebo obchod spoločnosti, či nezíska určitého klienta, ak rozhodnutie konateľa, ktoré predtým realizoval, bolo objektívne, profesionálne a v záujme spoločnosti.
Obmedzenie konateľského oprávnenia
Konateľ spoločnosti má právo konať vo všetkých veciach
spoločnosti. Obmedziť toto jeho právo môže len spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie. Takéto obmedzenie je
ale interným obmedzením v rámci spoločnosti, čiže voči tretej osobe navonok je neúčinné.
Spoločenská zmluva napríklad môže stanoviť, že na nákup nehnuteľností či zaťaženie spoločnosti úverom sa vyžaduje najskôr súhlas valného zhromaždenia. Ak by konateľ s takýmto obmedzením predsa len úverovú zmluvu uzatvoril aj bez toho, aby si od valného zhromaždenia súhlas vyžiadal a spoločnosť zaťažil, nebude to znamenať, že úverová zmluva je neplatná. A to práve preto, že obmedzenie konateľského oprávnenia nie je účinné voči tretím stranám. Čo však porušenie tohto obmedzenia môže pre konateľa znamenať, je vznik zodpovednosti za škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobí. V danom prípade by sa nemohol zjavne ani obhajovať tým, že konal s odbornou starostlivosťou, keďže konal v rozpore s tým, čo mu spoločenská zmluva umožňuje.
Zákaz konkurencie u konateľa s.r.o.
Účelom zákazu konkurencie je zamedziť takému konaniu, výsledkom ktorého môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje. Konatelia s.r.o. majú preto priamo Obchodným zákonníkom zakázané:
- vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Napríklad konateľ spoločnosti, ktorá podniká v stavebníctve tak nemôže sám vo vlastnom mene ísť niekomu zatepliť dom a nechať si za to riadne zaplatiť;
- sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti;
- zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Konateľ s.r.o. teda nesmie byť zároveň spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom v komanditnej spoločnosti;
- vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník. Z tohto zákazu vyplýva, že konateľ nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom napríklad dozornej rady inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Ak by bol konateľ štatutárnym orgánom alebo členom iného orgánu inej právnickej osoby s odlišným predmetom podnikania, výkon tejto funkcie by nepodliehal zákazu konkurencie. Teda jedna osoba môže byť konateľom vo viacerých spoločnostiach, ak podnikajú v rôznych oblastiach.
