V akých prípadoch sa fyzickej osobe oplatí podať daňové priznanie za rok 2018 a kedy ho podať musí vždy?
Daň z príjmov, ako aj podávanie daňového priznania k dani z príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Kedy má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie za rok 2018
Podľa zákona o dani z príjmov je daňovník povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie vtedy, keď zaň dosiahol príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka bola pre rok 2018 vo výške 3 830,02 €, t. j. daňovník, ktorý počas roka 2018 dosiahol zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 915,01 € je povinný podať daňové priznanie.
Ak fyzická osoba dosiahla základ dane vyšší ako 1 915,01 € je povinná si vysporiadať svoju daňovú povinnosť:
- podaním daňového priznania k dani z príjmov, alebo
- pomocou ročného zúčtovania dane.
Viac o ročnom zúčtovaní dane sa dočítate v článku Ročné zúčtovanie dane za rok 2018 (v roku 2019).
Povinnosť podať daňové priznanie sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorého príjmy v roku 2018 nepresiahli sumu 1 915,01 €, avšak daňovník počas tohto obdobia dosiahol stratu, alebo na daňovníka, ktorého správca dane vyzve na jeho podanie.
Do sumy 1 915,01 € sa podľa zákona o dani z príjmov nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak:
- vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť, alebo
- sa daňovník rozhodne, že daň vybraná zrážkou sa nebude považovať za preddavok na daň.
Daň vyberaná zrážkou, resp. zrážková daň je upravená v § 43 zákona o dani z príjmov a vzťahuje sa napríklad na úroky z vkladov na vkladných knižkách, výnosy z majetku v podielovom fonde, peňažné výhry v lotériách, ale aj príjmy z vytvorenia diela alebo podania umeleckého výkonu. Práve pri príjmoch z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu má daňovník možnosť uplatniť postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Ide o postup, kedy sa daňovník dohodne s platiteľom dane, že zrážková daň sa z jeho príjmu nevyberie, avšak v takom prípade si daňovník musí tento príjem zdaniť v daňovom priznaní.
Daňové priznanie môže daňovník podať aj dobrovoľne, t. j. keď mu táto povinnosť zo zákona o dani z príjmov nevyplýva.
Viac o tom, kto má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov sa dočítate v článku Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2018?
Kedy sa oplatí fyzickej osobe podať daňové priznanie za rok 2018
Niektorým daňovníkom, ktorí nemajú povinnosť podať daňové priznanie, sa ho podať oplatí. Výsledkom takto podaného daňového priznania je preplatok na dani z príjmov, a teda vrátenie dane od daňového úradu. Ak fyzickej osobe vznikne preplatok na dani z príjmov, bude jej vrátený do 30 dní od doručenia daňového priznania správcovi dane, avšak najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku, teda po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania v prípade, ak je preplatok vyšší ako 5 €.
Dobrovoľne podať daňové priznanie sa oplatí najmä z v dvoch situáciách:
- ak daňovník počas roka 2018 platil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, avšak za celý rok nedosiahol základ dane (t. j. hrubú mzdu zníženú o poistné platené zamestnancom) vyšší ako je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, teda 3 830,02 €,
- ak daňovník počas roka 2018 platil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, avšak si u zamestnávateľa neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo daňový bonus.
Pre lepšie pochopenie problematiky je vhodné rozumieť pojmu platenie preddavkov na daň z príjmov. Laicky povedané, ide o platenie dane zo mzdy. Nie každý zamestnanec však túto daň zo mzdy platí. Zamestnanec má možnosť si počas roka u svojho zamestnávateľa uplatňovať mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá predstavuje sumu nepodliehajúcu dani z príjmov. Z časti mzdy, ktorá tvorí rozdiel medzi hrubou mzdou po odpočítaní poistného a mesačnou sumou nezdaniteľnej časti základu dane sa vypočíta preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ak by mal zamestnanec hrubú mzdu za mesiac napríklad 350 € (môže ísť napríklad o skrátený úväzok alebo odmenu dohodára), poistné zamestnanca by bolo vo výške 46,90 € a uplatňoval by si mesačnú nezdaniteľnú časť (vo výške 319,17 €), preddavok na daň z tejto mzdy by neplatil, pretože by nedosiahol kladný základ, z ktorého sa preddavok vypočíta.
Následne, po skončení zdaňovacieho obdobia daňovník musí vysporiadať svoju daňovú povinnosť. Od dane, ktorá mu v daňovom priznaní vyjde, si odpočíta už zaplatené preddavky. Výsledkom môže byť preplatok, nedoplatok, ale aj nula. Zároveň si v daňovom priznaní môže uplatniť ročnú nezdaniteľnú časť alebo daňový bonus, ak má na ne nárok.
Viac o nezdaniteľných častiach základu dane v roku 2018 sa dočítate v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2018. Viac o daňovom bonuse v roku 2018 sa dočítate v článku Daňový bonus na dieťa v roku 2018.
Komu sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2018
Z vyššie spomenutých skutočností teda vyplýva, že podať daňové priznanie sa oplatí najmä daňovníkovi, ktorý:
- počas roka platil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, avšak jeho základ dane bol nižší ako 3 830,02 €, alebo
- počas roka platil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, avšak si u zamestnávateľa neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo daňový bonus.
Medzi daňovníkov, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie najčastejšie patria napríklad študenti, dôchodcovia, matky na materskej dovolenke, rodičia na rodičovskej dovolenke alebo občania väčšiu časť roka nezamestnaní.
Kedy sa oplatí podať fyzickej osobe daňové priznanie za rok 2019, pokiaľ ho aj nemusí podať nájdete v článku Kedy sa oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019.
Kedy sa študentovi oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018
Študenti sú dobrým príkladom osôb, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov. Najčastejšie počas roka pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študenta a uplatňujú si u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak sú napríklad súbežne zamestnaní u dvoch a viacerých zamestnávateľov, môžu si uplatňovať nezdaniteľnú časť na daňovníka iba u jedného zamestnávateľa (tak isto to platí pre všetky fyzické osoby), alebo napríklad ak pracujú na dohodu iba časť roka.
Viac o dohode o brigádnickej práci študentov sa dočítate v článku Dohoda o brigádnickej práci študenta v roku 2018 a jej vzor.
Daňové priznanie za rok 2018 sa študentom oplatí podať vtedy, ak boli počas roka zamestnaní a v roku 2018 dosiahli základ dane zo závislej činnosti nižší ako 3 830,02 € alebo ak si u zamestnávateľa neuplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Okrem podania daňového priznania je možnosťou požiadať zamestnávateľa do 15. februára 2019 o vykonanie ročného zúčtovania dane.
Príklad, kedy sa študentovi oplatí podať daňové priznanie: Slávka bola počas roka 2018 študentkou a bola zamestnaná počas leta na základe dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa. U tohto zamestnávateľa si uplatňovala nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Za toto obdobie predstavoval jej základ dane (hrubá mzda znížená o poistenie ňou zaplatené) 1 800 €, pričom zaplatila preddavky na daň z príjmov v sume 150 €. Zo zákona jej nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, pretože základ dane 1 800 € je nižší ako suma 1 915,01 €. Keďže jej základ dane je taktiež nižší ako suma 3 830,02 €, oplatí sa jej podať daňové priznanie k dani z príjmov. Jeho podaním vznikne Slávke preplatok na dani vo výške zaplatených preddavkov, t. j. vo výške 150 €.
Príklad, kedy sa študentovi neoplatí podať daňové priznanie: Simona bola počas roka 2018 študentkou a bola zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa. Pracovala počas celého roka a uplatňovala si nezdaniteľnú časť na daňovníka. Každý mesiac v roku zarobila 150 €, t. j. jej základ dane za rok 2018 je 1 800 € (12 mesiacov x 150 €). Simone nevznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, pretože jej základ dane je nižší ako 1 915,01 €. Ak by sa Simona aj napriek tomu rozhodla daňové priznanie podať, nevznikne jej preplatok na dani, pretože počas roka neplatila preddavky na daň z príjmov (pretože jej mesačná mzda bola nižšia ako mesačný nezdaniteľná časť na daňovníka).
Kedy sa dôchodcovi oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018
Daňové priznanie k dani z príjmov sa často oplatí podať dôchodcom, teda poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku.
Dôchodcovia majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka iba vtedy, ak za rok 2018 im bola vyplatená ročná suma dôchodku nepresahujúca 3 830,02 €.
Zákon o dani z príjmov hovorí, že daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahli sumu 1 915,01 €. Taktiež platí, že daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 €.
Dôchodcom sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2018 vtedy, keď boli počas roka zamestnaní a platili preddavky na daň z príjmov, pričom ich základ dane nepresiahol sumu 1 915,01 €.
Príklad, kedy sa dôchodcovi oplatí podať daňové priznanie: Dôchodca Ivan poberal v roku 2018 starobný dôchodok vo výške 400 €/mesiac. Počas troch mesiacov roku 2018 bol zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti a platil preddavky na daň z príjmov. Za rok 2018 dosiahol základ dane vo výške 1 200 € a zaplatil preddavky v sume 200 €. Ivanovi sa oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov, pretože jeho zdaniteľné príjmy za rok 2018 nepresiahli sumu 1 915,01 €, a tak mu v daňovom priznaní vznikne preplatok v sume preddavkov na daň z príjmov 200 €.
Iné prípady, kedy sa oplatí podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018
Podať daňové priznanie k dani z príjmov sa často oplatí aj osobám, ktoré boli časť, resp. väčšinu roka nezamestnané, a zvyšnú časť roka odpracovali u svojho zamestnávateľa. Obdobným príkladom sú aj ženy, ktoré neodpracovali celý rok, pretože nastúpili na materskú dovolenku, resp. nastúpili z materskej alebo rodičovskej dovolenky do práce ku koncu roka. Tak isto môže ísť aj o mužov, čo počas roka nastúpili na rodičovskú dovolenku, alebo sa z nej v priebehu roka vrátili do práce. Aj napriek tomu, že tieto osoby nepracovali po celý rok, majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v plnej sume 3 830,02 €. Daňové priznanie sa im oplatí podať vtedy, ak dosiahli základ dane nižší ako 3 830,02 € (v prípade, že ich zdaniteľné príjmy sú pod hranicou na podanie daňového priznania; ak by boli nad 1915,01 €, tak daňové priznanie/ročné zúčtovanie podať musia, ale výsledkom môže byť tiež preplatok).
Ako sme už vyššie spomínali, daňové priznanie sa oplatí podať aj vtedy, keď si daňovník uplatní nezdaniteľné časti základu dane napríklad na daňovníka, na kúpeľníctvo alebo na manželku/manžela, alebo daňový bonus až v daňovom priznaní. Výsledkom takéhoto daňového priznania môže byť buď daňový preplatok alebo nižšia daň na úhradu.
