Daňové výdavky po zaplatení v roku 2021

Aké pravidlá platia pre výdavky daňovo uznateľné po zaplatení v roku 2021? Ktoré výdavky je možné daňovo uznať len po zaplatení?

Výdavky, ktoré sú daňovo uznateľné po zaplatení boli upravené novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) od roku 2020. Túto skupinu výdavkov upravuje § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť výdavkov po zaplatení znamená, že výdavok, aj keď splní všetky podmienky na daňový výdavok podľa § 2 i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka, nie je daňovo uznateľný, kým nie je zaplatený.

Presnejšie, ide o skupinu výdavkov, ktoré sa až po podmienkach určených zákonom stávajú daňovými, pričom jednou z hlavných podmienok daňovej uznateľnosti je zaplatenie. V prípade niektorých výdavkov môžu byť okrem podmienky zaplatenia a splnenia podmienky podľa § 2 i) zákona o dani z príjmov určené aj ďalšie. Od roku 2020 však došlo práve k zrušeniu mnohých „dodatočných“ podmienok (napr. 20 % limit z hodnoty sprostredkovaného obchodu).

Na základe § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú:

  • kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka,
  • výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
  • výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
  • odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,
  • výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
  • výdavky na poradenské a právne služby (kódy klasifikácie 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22),
  • paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,
  • výdavky na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta,
  • výdavky na reklamu poskytnuté neziskovej organizácii, nadácii, neinvestičnému fondu a občianskemu združeniu,
  • daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu.

Vysvetlenie k jednotlivým výdavkom po zaplatení uvádzame v článku ďalej.

Kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka

Prvý bod sa týka daňovníkov, ktorými sú regulované subjekty, ktorými sú osoby, ktoré na základe povolenia vykonávajú regulovanú činnosť ako napr. výroba, prenos a distribúcia elektriny, výroba, preprava a distribúcia plynu atď. Znamená to, že dané ustanovenie sa nedotkne väčšiny „bežných“ malých a stredných podnikateľov na trhu.

Výdavky (náklady) na nájomné za vymedzený prenájom

Daňovo uznateľné výdavky po zaplatení sú výdavky na nájomné za:

  • prenájom hnuteľných vecí,
  • nehnuteľností,
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Bez ohľadu na skutočnosť, či sú uvedené výdavky platené fyzickej alebo právnickej osobe, platí pre ne podmienka úhrady. Ak sú platené fyzickej osobe – platí navyše, že za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznávajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

U prenajímateľa platí, že sa suma nájomného zahrnie do základu dane (do výnosov) v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na to, či nájomca už za nájom zaplatil alebo nie.

Príklad na daňovú uznateľnosť výdavku na nájomné platené fyzickej osobe:

Dve živnostníčky – Jana a Martina uzatvorili medzi seba zmluvu na prenájom skladových priestorov na obdobie 2 rokov. Podľa nájomnej zmluvy nájomca (Martina) uhrádza prenajímateľovi (Jane) mesačne sumu 800 eur. Martina účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2020 zaplatila nájomné v sume 11 200 eur. Môže si celú sumu zaplateného nájomného za rok 2020 uplatniť do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že Martina platí nájomné fyzickej osobe (Jane), za rok 2020 si môže daňovo uznať iba sumu časovo rozlíšeného nájomného, t. j. 12 x 800 eur, čiže 9 600 eur.

Výdavky uvedené v § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa posudzujú po zaplatení len v prípade, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku (napr. práva za použitie softvéru, ktoré sa posudzujú aj u nájomcu ako nehmotný majetok).

Výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka

Na strane veriteľa od roku 2020 platí, že sa výnosy nezahrnú do základu dane až po prijatí úhrady, ale v súlade s účtovníctvom.

Pri tejto kategórii výdavkov je potrebné podrobne rozlíšiť, čo presne tu spadá, čiže správne zadefinovať marketingovú štúdiu, inú štúdiu a výdavky na prieskum trhu. Cieľom marketingovej štúdie a prieskumu trhu je získanie informácií o uplatniteľnosti produktu alebo služby na trh. Ohľadne inej štúdie platí, že sa tento pojem nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Pojem sa vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie.

Príklad na daňovú uznateľnosť výdavku na „inú štúdiu“:

Spoločnosť A si nechala vypracovať štúdiu na účely zrýchlenia výrobných procesov. Bude sa na takýto typ štúdie vzťahovať podmienka zaplatenia?

Z dôvodu, že podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 písm. c) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje na akékoľvek štúdie, nie len marketingové, aj na výdavok na vyššie uvedenú štúdiu platia pravidlá daňovej uznateľnosti po zaplatení.

Článok pokračuje pod reklamou

Odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby

Z tejto skupiny výdavkov sa od roku 2020 vypustila  20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31.12.2019. Znamená to „väčšiu voľnosť“ v daňovej uznateľnosti. Kým po starom platilo, že i keď sa za sprostredkovanie zaplatilo, uznať bolo možné len 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu, pre výdavky za sprostredkovanie zaúčtované od roku 2020 platí, že ak sa uhradia, je možné ich daňovo uznať v celom rozsahu. Zjednodušilo to aj spôsob výpočtu, keďže v niektorých prípadoch bolo pomerne zložité vyčísliť hodnotu sprostredkovaného obchodu.

Do tejto skupiny výdavkov patria odplaty (provízie) za sprostredkovanie služby aj tovaru, a to u subjektu, ktorý si sprostredkovanie objednal a platí zaň.

Výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov

V tejto skupine výdavkov ide o platby plynúce daňovníkom z nespolupracujúcich štátov, ktorými môže byť fyzická či právnická osoba. Zároveň platí, že ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov alebo sa daň zabezpečuje podľa § 44 zákona o dani z príjmov, výdavok je daňovo uznateľný až keď sú splnené aj tieto podmienky súčasne:

  • preukázateľné vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmu v prospech daňovníka z nespolupracujúceho štátu,
  • odvedenie dane vyberanej zrážkou,
  • splnenie si oznamovacej povinnosti.

Výdavky na poradenské a právne služby

V tejto skupine je rozsah výdavkov po zaplatení rozšírený aj o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby podľa kódu 70.1. a 70.22 Klasifikácie produktov podľa činností.

Patria sem napríklad: poradenské služby v oblasti obchodu a v iných oblastiach riadenia, poradenské služby v oblasti riadenia ľudských zdrojov, riadenie v oblasti obchodu, služby týkajúce sa oblastí frančízu a ochranných známok, poskytovanie poradenstva, pomoci a prevádzkovej podpory podnikom a iným organizáciám v otázkach riadenia ako je organizačné a strategické plánovanie v rámci firmy a ďalšie.

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov

Za daňový výdavok po zaplatení sa považujú:

  • zmluvné pokuty,
  • poplatky z omeškania,
  • úroky z omeškania,
  • paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka,
  • odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka.

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, sú však považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019.

Výdavky na sponzorské u sponzora

Daňovo uznať po zaplatení je možné výdavky na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzatvorenej podľa zákona o športe, poskytnuté počas trvania zmluvy v rozsahu  skutočného použitia sponzorského.

Pozor však, tu platí, že daňovo uznať nie je možné sponzorské pre akéhokoľvek športovca. Ak ide napr. o amatérskeho športovca alebo osobu vykonávajúcu športovú činnosť bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu, nie je výdavok daňovo uznateľný.

Sponzorovaný sa zároveň zaväzuje umožniť sponzorovi spájať jeho názov alebo obchodné meno so sponzorovaným.

Výdavky na reklamu poskytnuté vybranej skupine daňovníkov

Súčasťou základu dane len po zaplatení sú výdavky na reklamu poskytnuté občianskemu združeniu nadácii, neinvestičnému fondu  a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby. Zároveň platí podmienka, že títo vybraní daňovníci majú oslobodené od dane príjmy z reklamy v úhrnnej výške 20 000 eur od všetkých daňovníkov.

Viac sa dočítate v článku Charitatívna reklama a daň z príjmov.

Daň z poistenia platená poistníkom a daň z preúčtovaných nákladov poistenia

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení aj daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z poistenia.

Prečítajte si tiež

Poistník je tou osobou, ktorá s poisťovňou uzatvára poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť dohodnuté poistné. Poistníkom môže byť podnikateľ – fyzická osoba, napr. živnostník alebo právnická osoba. Pojem poistník sa však nezhoduje s pojmom poistenec (tým je osoba, ktorej vzniká z titulu uzavretej poistnej zmluvy právo na poistné plnenie). Poistník a poistený je väčšinou tá istá osoba, avšak pri uzatváraní poistenia sa môže poistník odlišovať od osoby poisteného.

Príklad na určenie osoby poistníka, na ktorého sa vzťahuje podmienka zaplatenia:

Podnikateľ – nájomca leasingu si poistí vozidlo, ktoré financuje prostredníctvom finančného leasingu. Nájomca leasingu je poistník, leasingová spoločnosť je poistená. Podmienka zaplatenia sa tak vzťahuje na podnikateľa – nájomcu.

Zamestnávateľ poistí svojho zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ je v cestovnom poistení poistník, zamestnanec je poistený. Podmienka zaplatenia sa vťahuje na osobu zamestnávateľa.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zapísaná ako asistent daňového poradcu v registri Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Zdaňovanie investícií – čo sa z hľadiska dane a odvodov oplatí?

Ako sa zdaňujú jednotlivé investičné príjmy ako napr. cenné papiere, kryptomeny, podielové listy a ďalšie? Z ktorých druhov príjmov sa platia zdravotné odvody?

Daň z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v roku 2021 – výpočet

Ako sa vypočíta daň z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti (bez živnosti) v roku 2021? Výpočet dane po uplatnení oslobodenia nájdete aj na praktickom príklade.

Odpočet (umorovanie) daňovej straty v roku 2021

Nové, zmenené pravidlá pri odpočte daňovej straty sa prvýkrát uplatnia pri podaní daňového priznania za rok 2021. Ako postupovať pri výpočte a umorení daňovej straty v roku 2021?

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti v roku 2021

Čo zdaniť pri prenájme nehnuteľnosti, ak fyzická osoba dosahuje tento príjem bez živnosti a aké výdavky si môže uplatniť? V akej výške je možné využiť oslobodenie od dane z príjmov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky