Monitorovanie zamestnancov: príklady porušenia zákona

Do pozornosti európskych súdov sa dostáva téma sledovania zamestnancov v práci. Problém vnímajú aj slovenskí pracovníci, téme sa však dozorné orgány a súdy zatiaľ nevenovali.

Porušenie pravidiel monitorovania zamestnancov v zahraničí

Európske súdy sa v ostatných mesiacoch v zvýšenej miere zaoberajú témou monitorovania zamestnancov. Za problematické považujú prevažne kamerové systémy a mailovú komunikáciu. Najväčší rozruch vyvolalo rozhodnutie francúzskeho súdu, ktoré udelilo nadnárodnému predajcovi nábytku pokutu vo výške milión eur za špehovanie francúzskych zamestnancov, napríklad aj prostredníctvom falošných „zamestnancov“, ktorí tajne spisovali správy o dianí na pracovisku. Zamestnávateľ získaval osobné údaje o zamestnancoch, vrátane informácií o ich vozidlách či majetkových pomeroch, ktoré mal následne používať napríklad proti šéfom odborov.

Nemecký súd zas rozhodol o nezákonnosti kamerového monitorovania 400 zamestnancov pomocou 213 kamier. Nemecký reťazec odôvodňoval svoj krok častými krádežami, no podľa súdu nebola rozlíšená hodnota monitorovaného tovaru ani objasnená jeho rizikovosť a nebolo dostatočne preukázané, že všetky škody vznikli v dôsledku porušenia povinností zamestnancov. Pokutu za monitorovanie zamestnancov kamerami uložili minulý mesiac aj islandský a španielsky dozorný orgán. V oboch prípadoch boli problémom kamery, ktoré zachytávali kancelárie zamestnancov či rekreačné miestnosti.

Existuje však viacero foriem kontroly zamestnancov a ani tieto sa nevyhli pozornosti príslušných úradov. Holandský dozorný orgán napríklad uložil pokutu zamestnávateľovi, ktorý viedol register príčin práceneschopnosti zamestnancov, čím spracúval viac zdravotných údajov, ako je zákonom povolené či nevyhnutné. Obdobne bola uložená pokuta cyperskému zamestnávateľovi, ktorý prostredníctvom automatizovaného hodnotiaceho systému monitoroval neprítomnosť chorých zamestnancov. V Nórsku zasa v posledných mesiacoch uložili pokuty spolu v desiatkach tisíc eur za nezákonné nahliadanie do e-mailovej schránky bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru aj za nastavenie automatického preposielania e-mailov zamestnancov na spoločný firemný e-mail bez právneho základu.

Aké pravidlá musí pri monitorovaní zamestnancov dodržať zamestnávateľ na Slovensku?

Aj na Slovensku sa objavuje čoraz väčší počet prípadov nespokojných zamestnancov, ktorí sa častokrát obracajú s podaniami aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR. Zákonník práce síce dovoľuje zaviesť tzv. monitorovacie systémy, avšak tieto musia byť primerané, nevyhnutné a zamestnanci musia byť o nich vopred informovaní, prípadne tieto musia byť prerokované so zástupcami zamestnancov.

Prečítajte si tiež

Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc považuje informovanosť medzi zamestnancami za nulovú. „Zamestnanci absolútne netušia, v akom rozsahu a v akej forme má zamestnávateľ nárok na monitoring. Nemajú predstavu, kedy už dochádza k porušovaniu ich práv a už vôbec netušia, na koho a akým spôsobom sa majú obrátiť, aby sa zjednala náprava.“

„Ak sa zamestnávateľ rozhodne pristúpiť ku kamerovým systémom či monitorovaniu mailovej komunikácie, musí podrobne zdokumentovať kroky, ktoré viedli k rozhodnutiu monitorovať zamestnancov a zvážiť miernejšie opatrenia. Nikdy nie je možné monitorovať všetko, vždy existujú určité mantinely. Je vhodné tieto úvahy zdokumentovať prostredníctvom tzv. balančného testu, ktorý zamestnávateľ potrebuje pri každom monitorovacom mechanizme. Takisto je potrebné zamestnancov informovať podľa Zákonníka práce ako aj podľa GDPR. Na tieto povinnosti zamestnávatelia často zabúdajú, čo sa ukazuje ako problém, ak voči nim začne konanie Úrad na ochranu osobných údajov. Veľká časť týchto konaní bola začatá práve na podnet nespokojných zamestnancov. Treba byť pripravený na tieto riziká,“ vysvetľuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.

Zdroj: CHAPTER 4 Slovakia s.r.o.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Platba kartou online: povinnosti obchodníka pri ukladaní údajov

Pri platbe kartou v online priestore prichádza k výmene dát kupujúceho a obchodníka. Čo všetko o zákazníkovi prezrádza platba kreditnou kartou a čo s údajmi môže a nemôže robiť obchodník?

Ochrana osobných údajov (GDPR) pri prevádzkovaní e-shopu

Pri prevádzkovaní e-shopu dochádza k spracovaniu osobných údajov. Aké povinnosti súvisiace s GDPR z toho pre prevádzkovateľov vyplývajú a aké práva majú zákazníci?

Súhlas so spracovaním osobných údajov dieťaťa

Aký je minimálny vek osoby pre udelenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov? Môže ho udeliť aj neplnoleté dieťa?

Kontroly GDPR v roku 2020 – kto ich môže čakať?

Koho si Úrad pre ochranu osobných údajov SR plánuje zobrať na mušku? Prezradil plán kontrol na rok 2020. V strehu by mali byť ubytovacie zariadenia, prevádzkovatelia STK či webhostingové firmy.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky