ESG vykazovanie – čo treba vedieť

Čo je ESG, aké informácie o udržateľnosti bude potrebné vykazovať a ako sa bude povinnosť ESG vykazovania postupne zavádzať?

Na udržateľnosť a zodpovedný prístup voči životnému prostrediu pri podnikateľských aktivitách sa za posledné obdobie kladie čoraz väčší dôraz. Dôvodom je nielen tlak zákazníkov, ale najmä ambiciózne plány EÚ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Tieto snahy majú vplyv aj na množstvo nových regulácií. Jednou z nich je aj tzv. ESG vykazovanie, ktoré zahŕňa environmentálne faktory, sociálne faktory a faktory riadenia.  

Čo znamená ESG?

Skratka ESG v sebe zahŕňa postoj a riadenie troch dôležitých faktorov, respektíve troch okruhov zodpovedných aktivít: 

  1. Environment: Postoj k životnému prostrediu. Ide o aktivity, investície a postoje podniku, ktoré sú orientované na čo najväčšie zníženie uhlíkovej stopy, znečisťovania prostredia, spracovávanie odpadu a množstvo iných aktivít. ESG výkaz bude teda v tejto oblasti sledovať aktivity podniku, ktoré vedú k udržateľnosti, alternatívnym zdrojom a zlepšeniu klimatického prostredia.
  2. Social: Prístup podniku k vlastným zamestnancom, zákazníkom, dotknutým komunitám a ku všetkým spolupracujúcim osobám, teda prístup podniku k človeku. Ide o také aktivity, ktoré sú orientované na spravodlivý a zodpovedný prístup k ľuďom, nech sú v akomkoľvek postavení. Pod túto oblasť spadajú činnosti ako vzdelávanie zamestnancov, bezpečnosť a ochrana zamestnancov na pracovisku, korektné jednanie so zákazníkmi, komunikácia pravdivých informácii o službách a produktoch a pod.
  3. Governance: Riadenie podniku, pod čím sa má na mysli kontrola, riadenie rizík a celková správa firmy. Pod túto oblasť spadajú všetky činnosti, ktoré majú zabezpečiť efektívne fungovanie podniku v súlade s platnými zákonmi, nastavenie interných smerníc, správny výber riadiacich pracovníkov, spravodlivé odmeňovanie a ďalšie aktivity, ktoré súvisia s nastavením podniku ako takého. Tento faktor bude sledovať najmä to, či sa spoločnosť riadi platnými zákonmi, funguje efektívne, dodržiava všetky práva dotknutých osôb, má za cieľ do riadiacich pozícii vyberať vhodných kandidátov a pod.

ESG vykazovanie – koho sa má týkať a odkedy?

Na zlepšenie merania jednotlivých parametrov ESG Európska komisia pripravila novú smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (tzv. smernica CSRD, čo je skratkou pre „Corporate Sustainability Reporting Directive“), ktorá vstúpila do platnosti 5. januára 2023. Keďže ide o smernicu, jej obsah musí byť začlenený do vnútroštátnej legislatívy každej krajiny Európskej únie. Na Slovensku sa tak udeje prostredníctvom novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktorá je v legislatívnom procese.

Vykazovanie informácií o udržateľnosti podniku zabezpečovala už od roku 2014 smernica NFRD, čo je skratka pre „Non-Financial Reporting Directive“, teda smernica o zverejňovaní nefinančných informácií. Túto smernicu, ktorú nahrádza smernica CSRD, zasiahla len veľké subjekty verejného záujmu, ktoré mali nad 500 zamestnancov (§ 20 ods. 9 zákona o účtovníctve).

Predmetný paragraf ustanovil, že subjekt verejného záujmu, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie presiahol 500 zamestnancov, uvádza vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informácie o dodržiavaní ľudských práv a o boji proti korupcii a úplatkárstvu.

Nová smernica CSRD sa bude aplikovať v niekoľkých fázach, pričom v každej fáze sa rozšíri okruh subjektov, ktorých sa bude toto výkazníctvo týkať:

1. Rok 2025: Informácie o udržateľnosti budú zverejňovať len subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami, a to za rok 2024.

2. Rok 2026: K subjektom verejného záujmu sa pridajú veľké spoločnosti, ktoré pokiaľ splnia dve z troch kritérií, budú vykazovať informácie o udržateľnosti prvýkrát za rok 2025. Kritériá pre výkazníctvo:

  • tržby viac ako 40 miliónov EUR,
  • viac než 250 zamestnancov,
  • objem aktív viac ako 20 miliónov EUR.

3. Rok 2027: Nasledovať budú malé a stredné podniky kótované na regulovaných trhoch EÚ, ktoré budú zverejňovať informácie za rok 2026.

4. Rok 2029: Subjekty z tretích krajín s čistým obratom viac ako 150 miliónov EUR za predpokladu, že majú aspoň jednu dcérsku spoločnosť alebo pobočku v EÚ, budú zverejňovať informácie za rok 2028.

Výkazníctvo v oblasti ESG, ktoré vychádza zo smernice NFRD, teda nie je novinkou pre veľké subjekty verejného záujmu. Prijatím novej smernice CSRD sa výkazníctvo v oblasti ESG rozšíri a na Slovensku sa podľa odhadov priamo dotkne približne 1 150 firiem. Nepriamo však môže mať výkazníctvo v oblasti postoja podniku k udržateľnosti vplyv na oveľa širšiu skupinu firiem, a to bez ohľadu na výšku tržieb, objem aktív alebo počet zamestnancov, od ktorých môžu tieto informácie požadovať ich obchodní partneri alebo finančné inštitúcie.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké informácie sa budú zverejňovať v rámci ESG výkazu

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (ďalej už len „EFRAG“) bola poverená vypracovať návrhy noriem európskych štandardov pre vykazovanie udržateľnosti (European Sustainabilty Reporting Standards, ďalej len „ESRS“), v dôsledku čoho príjme Európska komisia, po konzultácii s členskými štátmi ich konečnú verziu.

Štruktúra, presný obsah ani metódy merania ESG zatiaľ nie sú prijaté, avšak skupina EFRAG už zverejnila svoj návrh dvanástich noriem, ktoré by mali byť podkladom pre ESG výkazníctvo. Všetky normy majú označenie ESRS spolu s číselným označením, prípadne označením príslušnej oblasti do ktorej spadajú, teda  E, S alebo G.

Životné prostredie („E“)

Podľa zverejnených noriem by sa malo v súvislosti so životným prostredím (E – „Environment) sledovať 5 oblastí.

  1. ESRS E1: Klimatické zmeny, kde sa bude pojednávať najmä o zmiernení klimatických zmien, prispôsobení sa klimatickým zmenám, zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosť a pod.
  2. ESRS E2: Znečistenie, ktoré bude sledovať najmä znečistenie ovzdušia, znečistenie vôd, emisie anorganickými látkami, emisie poškodzujúce ozónovú vrstvu, používanie mikroplastov a iné.
  3. ESRS E3: Voda a jej zdroje, čo znamená najmä spotreba vody, recyklácia použitej vody, obnova a regenerácia ekosystémov.
  4. ESRS E4: Biodiverzita a ekosystémy, kde bude dôležité dbať nato, aby podniky svojou činnosťou nenarúšali ekosystémy, nezasahovali do chránených území a podobne.
  5. ESRS E5: Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, čo bude znamenať najmä využívanie a hospodárenie s odpadom a informácie o využívaných zdrojoch.

V súvislosti s týmito oblasťami budú musieť podniky riešiť množstvo otázok ako napríklad:

  • či na podnik negatívne vplývajú následky klimatických zmien a či má tieto riziká poistené,
  • aká je spotreba energií, aký podiel spotrebúvaných energií je z obnoviteľných zdrojov a aké má podnik ciele v oblasti znižovania spotreby energií,
  • do akej miery podnik produkuje výrobky z obnoviteľných surovín, do akej miery sú tieto výrobky recyklovateľné a pod. Podobné otázky musí riešiť aj v súvislosti s obalmi.

Sociálne prostredie („S“)

Táto časť by mala sledovať ďalšie 4 oblasti a bude sa týkať najmä zodpovedného a ľudského prístupu k zamestnancom, dotknutým komunitám, zákazníkom a pod.

  1. ESRS S1: Zamestnanci, teda správanie sa k vlastným zamestnancom, a to najmä pracovné podmienky, bezpečnosť pri práci, spravodlivé platové ohodnotenie, rodová rovnosť, vzdelávanie zamestnancov, zamestnávanie a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, opatrenia proti obťažovaniu na pracovisku a ostatné.
  2. ESRS S2: Zamestnanci v hodnotovom reťazci - je špecifická oblasť, ktorá bude sledovať prístup podniku k zraniteľným skupinám, kde by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a iné.
  3. ESRS S3: Dotknuté komunity, čo bude znamenať vplyv činnosti podniku na dotknutú časť spoločnosti, teda akú komunitu činnosť podniku ovplyvňuje a ako sa jej to dotýka.
  4. ESRS S4: Spotrebitelia a koncoví používatelia, teda ako podnik ovplyvňuje konečných užívateľov svojich produktov a služieb, ako sa k nim správa, aké informácie im poskytuje o svojich produktoch a službách a pod.

Rovnako v súvislosti so sociálnym prostredím budú firmy musieť riešiť odpovede na mnohé otázky, ako napríklad:

  • aké nástroje využíva podnik na zosúladenie pracovného a súkromného života zamestnancov,
  • aký je podiel žien a mužov medzi zamestnancami a tiež vo vedení podniku,
  • majú v podniku muži aj ženy na rovnakých pracovných pozíciách rovnaké mzdové ohodnotenie?

Riadenie spoločnosti – obchodné správanie („G“)

ESRS G1: Obchodné správanie spoločnosti zahŕňa najmä firemnú kultúru, riadenie vzťahov, riadenie rizík súvisiacich s korupciou, legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, dodržiavanie platných zákonov a pod.

V tejto súvislosti sa firma musí zaoberať najmä otázkami súvisiacimi s nastavením procesov, ktoré pomáhaj prechádzať týmto rizikám a riadiť ich, ako aj s otázkami sankcionovania zo strany kontrolných orgánov.

V návrhu noriem boli uvedené ešte dve oblasti tzv. prierezové normy, ktoré pojednávajú o všeobecnom nastavení podnikov v súvislosti s predkladaním informácií súvisiacich s udržateľnosťou:

  1. ESRS 1: Všeobecné požiadavky
  2. ESRS 2: Všeobecné zverejnenia

ESG výkaz bude obsahovať priamo vypočítané hodnoty a analýzy (spotreba elektriny, uhlíková stopa, objem spotrebovanej elektriny, podiel žien a mužov v podniku), ako aj popis plánovaných zlepšení (zvýšenie využitia obnoviteľných zdrojov, investície do zelenej elektriny). ESG výkaz zatiaľ nemá žiadnu legislatívne stanovenú formu. Už dnes však existujú softvérové riešenia pre sledovanie a reportovanie ESG, ktoré podnikom uľahčia prácu s týmito dátami a ktoré im na základe vstupných dát navrhnú formy zlepšenia. Podnikom v tejto súvislosti vzniknú náklady na kúpu softvéru alebo na zriadenie pracovných pozícií potrebných na zastrešenie ESG agendy. Vo veľkých spoločnostiach pôjde pravdepodobne o záležitosť zriadenia celého oddelenia, ktoré bude mať toto výkazníctvo na starosti a ktoré zároveň bude hľadať možnosti, ako nastaviť procesy viac s ohľadom na životné prostredie alebo hľadať alternatívne materiály do výroby, aby si podnik zlepšil svoje postavenie v oblastiach ESG, resp. zlepšil svoj ESG rating.

ESG rating na Slovensku – čo sa aktuálne rieši                          

Niektoré podniky sa pre svoj prirodzený vývoj a pre víziu nasmerovať podnik na cestu k udržateľnosti a alternatívnym zdrojom už zaujímajú o zlepšenie svojich procesov smerom k ESG. Mieru nastavenia podniku na zelené riešenia a alternatívy je už dnes možné oceniť tzv. ESG ratingom. Kvalifikované spoločnosti, ktoré sa zaoberajú životným prostredím a ostatnými zložkami ESG, vedia podniky ohodnotiť v ich prístupe k udržateľnosti a podľa ich nastavenia im udeliť ESG rating. Tento ESG rating môže byť veľmi dôležitým podkladom pre prípadných investorov, ktorí chcú svoje finančné zdroje smerovať do „zelených“ firiem. Je teda potrebné zabezpečiť, aby ESG rating bol čo najviac transparentný a spĺňal určité kvalitatívne štandardy.

Na Slovensku aktuálne skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a integrite činností poskytovania environmentálnych, sociálnych a správnych ratingov (ratingov ESG). To upravuje stanovenie požiadaviek na právnickú osobu, ktorá chce poskytovať ratingy ESG. Hlavým účelom tohto návrhu nie je stanovenie konkrétnych meraných alebo sledovaných hodnôt, ale zabezpečenie transparentnosti vykazovaných ratingov. Ostáva stále na danej spoločnosti, akú metodiku na výpočet ratingu ESG použije, avšak zvýši sa transparentnosť udávaných dát, aby sa zlepšila dôvera prípadných investorov v takto vykázané údaje. Spoločnosti, ktoré budú poskytovať ESG rating, budú hodnotiť firmy z hľadiska ich prístupu a aktuálnemu stavu k všetkým zložkám udržateľnosti a na základe tejto analýzy im pridelia určitý rating. Toto hodnotenie môže byť významným podporným údajom pre investorov, dodávateľov, ale i odberateľov pri výbere obchodného partnera.

ESG výkazníctvo v budúcnosti – s čím by mali podnikatelia počítať

V celej spoločnosti, čím sa myslia aj koncoví zákazníci, sa neustále prehlbuje volanie po spoločensky zodpovednom správaní, a to najmä v oblasti životného prostredia. Nakoľko ESG výkazníctvo bude zahŕňať celý súbor vybraných oblastí, ktoré pôsobia na spoločnosť a planétu, môžu byť v budúcnosti výsledky tohto výkazníctva akousi značkou pre firmu. Takýto výkaz sa môže stať rozhodujúcim faktorom pri obchodných transakciách a investíciách. Zároveň sa očakáva, že podniky, ktoré si osvoja ESG, budú spravidla menej rizikové, svedomitejšie so zreteľom na svoje dlhodobé fungovanie, čím sa stanú atraktívnejšie nielen pre potencionálnych investorov, ale aj pre inštitúcie poskytujúce finančné prostriedky vo forme úverov, hypoték a iných pôžičiek.

Malé a stredné podniky nebudú v dohľadnej dobe zákonom zaviazané na reportovanie ESG, avšak je pravdepodobné, že k takémuto zodpovednému prístupu budú tlačené zo strany svojich obchodných partnerov a finančných inštitúcií.

Banky už dnes ponúkajú zvýhodnené úrokové sadzby na úvery pre klientov, ktorých projekty splnia bankami stanovené ESG podmienky. Ide o podmienky, ako napríklad recyklácia, využitie obnoviteľných zdrojov, efektívne zdrojov a pod. Rovnako sú bankové produkty, ktoré ponúkajú zvýhodnené sadzby na financovanie projektov, ktoré nesúvisia s oblasťou udržateľnosti, avšak spoločnosť sa zaviaže k splneniu ESG podmienok formou iných projektov.

Veľké spoločnosti, ako sú firmy podnikajúce v oblasti automobilového priemyslu alebo výrobné podniky, ktoré budú povinné ESG výkaz každoročne spracovávať, sa začnú zaujímať prevažne o partnerov, ktorí im svojim prístupom a nastavením pomôžu splniť ich vlastné ciele v oblasti ESG a začnú od svojich partnerov vyžadovať aspoň čiastočne zodpovedný prístup voči životnému prostrediu a ostatným zložkám ESG. V prípade výrobných spoločnosti môže ísť napríklad o zmenu dodávateľa používaného materiálu pri výrobe, ktorý bude z recyklovaných zdrojov, a teda takouto zmenou si spoločnosť zvýši svoj ESG rating. Pre výrobnú spoločnosť to bude znamenať nevyhnutnú zmenu napríklad z dôvodu zníženia úrokovej sadzby na úver na nový projekt.

Investície do ESG fondov sa tešia veľkému záujmu, čo má za následok zníženie investovaných prostriedkov do iných portfólií. Banky zaznamenávajú zvýšený záujem o investície do projektov, ktoré stoja alebo aspoň čiastočne stoja na udržateľnosti a zodpovednom prístupe, nakoľko takéto projekty sú z dlhodobého hľadiska pre investora istejšie.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Národný program reforiem: na čo sa pripraviť?

Návrat k eFaktúre, efektívnejšie plnenie daňových povinností, podpora inovácií či jednoduchšie zamestnávanie cudzincov. Súhrn opatrení, ktoré reagujú na odporúčania EÚ.

Otváracie hodiny počas veľkonočných sviatkov 2024

Prehľad otváracej doby jednotlivých reťazcov počas Veľkej noci - od 29.3.2024 do 1.4.2024. Kto (ne)musí prevádzku zatvoriť?

Aplikovať botox nemôže hocikto: aké sú pravidlá v estetickej medicíne?

Kedy môže zväčšovať pery alebo vyhladzovať vrásky kozmetička a kedy to musí robiť lekár? Môže botox aplikovať zdravotná sestra? Čo hovorí zákon a kto kontroluje jeho dodržiavanie?

Povinnosti podnikateľa/účtovníka v januári 2024

Ukončenie roka so sebou prináša množstvo povinností. Čo všetko musia podnikatelia, príp. ich účtovníci stihnúť (spravidla) do 31. januára 2024?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky