Ako nájsť spoľahlivého obchodného partnera, čo si pred uzavretím obchodu overiť, ako si dohodnúť obchodné podmienky a kedy slovenská firma (ne)platí clo či DPH?
Príležitosti pre slovenské firmy ponúka nielen európsky trh, ale aj tretie krajiny – z pohľadu zahraničného obchodu štáty mimo colného územia Európskej únie. Síce vtedy firmy čaká väčšia časová aj administratívna záťaž a zabúdať netreba ani na colné konania, no exportom na tieto trhy možno získať dlhodobú konkurenčnú výhodu a vyhnúť sa negatívnemu ekonomickému vývoju na európskom trhu. Obchodný potenciál má Ázia, ale aj USA, Mexiko, Egypt či Austrália.
Ako si vybrať zahraničný trh pre vývoz alebo dovoz?
Kľúčovými pre úspešnú realizáciu dovozu a vývozu sú spoľahliví zahraniční obchodní partneri. Aj v 21. storočí je stále jednoduchšie a bezpečnejšie nájsť ich na medzinárodných veľtrhoch a výstavách. Osobným kontaktom sa totiž podnikateľ vyhne podvodníkom, ktorí mu cez internet nasľubujú aj nemožné a po príchode tovaru do ich krajiny (pri exporte zo Slovenska), nepreberú tovar. Pri importe tovaru z tretej krajiny sa zasa firma vyhne napríklad podvodom s jeho nedodaním, hoci zaň zaplatila. Obchodnú spoluprácu s partnermi v tretích krajinách je teda síce možné nadviazať aj na diaľku, no na mieste je opatrnosť a vhodné je všetko si overovať.
Súbežne s výberom partnera by si firma mala overiť prípadné dovozné alebo vývozné obmedzenia týkajúce sa krajiny, s ktorou plánuje obchodovať a tovaru alebo služby, s ktorou ide obchodovať. Vďaka prieskumu môže firma už na začiatku zistiť, že obchod nebude možné zrealizovať. Príkladom môže byť plánovaný export bravčového mäsa do Číny - Slovensko nemá medzivládnu dohodu, ktorá by umožňovala slovenskému exportérovi umiestniť svoje mäsové výrobky na čínskom trhu. Alebo import strojových zariadení od potenciálneho partnera v Rusku, ktorý znemožnia nielen uvalené sankcie na obchodovanie s Ruskom, ale aj zaradenie potenciálneho ruského partnera na zoznam sankcionovaných subjektov zo strany Európskej únie.
Pri dohode obchodných podmienok pomôžu medzinárodné dodacie podmienky
Ak je možné obchod
s partnerom z tretích krajín zrealizovať, ďalším kľúčovým krokom je dohodnutie
si obchodných podmienok. Je prirodzené, že sa firma sa bude snažiť nastaviť
obchodné podmienky tak, aby pre ňu boli čo najpriaznivejšie. Myslieť však treba
na to, že to isté platí pre jej potenciálneho obchodného partnera. Je preto potrebné
nájsť kompromis, ktorý bude vyhovovať obom stranám.
Pri dovoze z tretích krajín musí slovenský podnikateľ počítať s tým, že za tovar musieť (pravdepodobne) zaplatiť pred ešte dodaním. Rovnakú požiadavku ale môže mať aj on, keď bude v postavení exportéra do tretích krajín. Štandardom je, že platba prebieha v dvoch splátkach. Prvá, zvyčajne v menšej sume, podmieňuje výrobu alebo prípravu tovaru/služby. Druhá platba zasa podmieňuje vyskladnenie alebo dodanie tovaru/služby.
Pri dohadovaní obchodných náležitostí firmám môžu pomôcť aj medzinárodné dodacie podmienky Incoterms, ktoré vydáva Medzinárodná obchodná komora. Tie určujú, kedy v medzinárodnom obchode prechádza zodpovednosť za tovar a náklady spojené s jeho prepravou z predávajúceho na kupujúceho. Niektoré z podmienok Incoterms sú vhodné iba pre určité typy prepráv tovaru (napríklad parita FOB je vhodná iba na námornú prepravu), no firme môžu pri exporte a importe ušetriť značné finančné prostriedky.
Pri importe a exporte netreba zabúdať na clo a daňové povinnosti
Každý podnikateľský subjekt, fyzická aj právnická osoba, ktorá realizuje dovoz alebo vývoz, musí mať zaregistrované a platné EORI číslo. To je jedinečným identifikátorom SZČO (ak podniká ako živnostník) alebo firmy (ak podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti) pre komunikáciu s colnými orgánmi. EORI číslo musí podnikateľ uvádzať na dokumentácii, ktorú predkladá colným orgánom, rovnako ako aj na obchodných faktúrach a ďalších dokladoch, ktoré zasiela svojmu obchodnému partnerovi v zahraničí. Registrácia EORI je jednoduchá a bezplatná. V prípade, že ide o podnikateľa s bydliskom alebo sídlom na Slovensku, registráciu si vie urobiť vyplnením elektronického formulára na stránke Finančnej správy SR. Vyplnenie formulára mu zaberie pár minút. Po odoslaní žiadosti mu Finančná správa pošle na e-mail, ktorý uviedol, jeho EORI číslo - štandardne do pár hodín od vyplnenia a odoslania elektronického formulára, vo výnimočných prípadoch na nasledujúci pracovný deň.
Pri vývoze a dovoze je potrebné poznať aj povinnosti v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Kým pri vývoze do tretích krajín sa DPH zväčša neuplatňuje, pri dovoze sa s ňou stretne slovenský podnikateľ takmer vždy. Ak predáva tovar kupujúcemu v USA, na tovarovej faktúre uvádzať DPH nemusí (avšak, o DPH sa predávajúcemu navýši suma prepravy, pretože pri vývoze sa na ňu táto daň uplatňuje).
Pri dovoze z tretích krajín, naopak, zaplatí slovenská firma DPH pri colnom konaní. Na medzinárodnú kombinovanú prepravu sa pri dovoze z tretích krajín DPH neuplatňuje, čiže železničnú, námornú alebo leteckú prepravu by slovenská firma mala mať od prepravcu fakturovanú bez dane z pridanej hodnoty. Napríklad, ak ide o dovoz stroja z Číny, ktorý je dovezený námornou prepravou, čínskemu dodávateľovi firma zaplatí faktúru bez DPH a daň jej bude vymeraná až colným orgánom po príchode stroja na územie Európskej únie.
Okrem DPH podnikateľovi
colný orgán vymeria aj clo. Kým na vyvážané tovary neuplatňuje Európska
únia žiadne clo (môže sa vyskytnúť vo výnimočných prípadoch), na väčšinu
tovarov sa pri dovoze z tretích krajín uplatňuje nutnosť platiť dovozné
clo. Jeho výška závisí nielen od povahy tovaru, ale aj od krajiny,
z ktorej sa tovar dováža. Ak napríklad slovenská firma nakúpi rovnaký
stroj z Číny a z Indie, môže sa stať, že pri dovoze stroja
z Indie nezaplatí žiadne clo a za identický stroj z Číny bude
musieť uhradiť clo vo výške 2,7 %. Je to tak preto lebo India má preferenčný
colný režim s Európskou úniou a Čína nie.
DPH a clo sa spoločne nazývajú aj colným dlhom, ktorý firma zaplatí naraz podľa inštrukcií na colnom výmere. Stroj z Číny si podnikateľ môže dať precliť v termináli alebo v prístave príchodu na územie Európy, čiže napríklad v prístave Hamburg, kam dorazila loď s tovarom z Číny. Najčastejšie preclievajú slovenskí podnikatelia tovar po príchode z tretích krajín na colnici na Slovensku. V prípade, že ide o prvý dovoz, môže od slovenskej firmy colnica požadovať okamžité zaplatenie colného dlhu. Pri dlhodobom realizovaní dovozov z tretích krajín, v prípade, že podnikateľ uhrádza colný dlh načas, mu colnica umožní dlhšiu splatnosť colného dlhu (aj 7 - 10 dní). Prepravca bude námornú prepravu stroja z Číny fakturovať bez DPH. Ak však vzniknú nejaké náklady na prepravu až na území Slovenska, (napríklad skladné, ak bude potrebné skladovať dovezený stroj dlhšie ako je štandardný počet dní od preclenia alebo zmena adresy doručenia, ktorá bude vyžadovať doplatok na preprave kvôli vzdialenosti), tieto náklady už prepravca bude účtovať navýšené o DPH.
Ako vypočítať výšku cla na dovážaný produkt?
Pre výpočet výšky cla je
potrebné poznať colný kód tovaru. V Európskej únii sa colný kód tovaru
označuje ako HS kód. Výšku colnej sadzby na daný tovar možno nájsť v colnom
sadzobníku, ktorý sa aktualizuje každý rok a stiahnuť si ho je možné na
stránke Finančnej správy.
Colný sadzobník má viac
ako tisíc strán a chvíľu potrvá, kým sa v ňom podnikateľ zorientuje. Avšak,
na niektoré tovary uvedené v colnom sadzobníku sa clo
neuplatňuje. Napríklad na kancelársky papier, bagre, solárne panely,
klince, USB kľúče, mikrofóny, smartfóny a niektoré hračky z tretích
krajín clo nebude podnikateľ platiť vôbec. Naopak, za textil, topánky
a LCD displeje zaplatí clo vyše 10 % (najviac 17 %).
Clo sa ale nepočíta iba z hodnoty samotného dovážaného tovaru, ale aj z iných dovozných nákladov, napríklad prepravy, transportného poistenia, kontroly tovaru priamo u dodávateľa v tretej krajine a prípadných ďalších nákladov.
Zjednodušene sa výška cla vypočíta nasledovne
Clo = (tovar + preprava + poistenie + prípadná kontrola tovaru) x colná sadzba
Do hodnoty DPH, ktorú Vvymeria Finančná správa pri dovoze z tretích krajín, sa tiež okrem hodnoty tovaru zohľadňuje aj clo, preprava, transportné poistenie a prípadná kontrola tovaru, z ktorých sa následne vypočíta ako 20 % z ich hodnoty.
Výšku DPH možno zjednodušene vypočítať nasledovne
DPH = (clo + tovar + preprava + poistenie + prípadná kontrola tovaru / 20 %
Colnej problematike sa budeme venovať hlbšie v ďalšom článku, kde ukážeme aj konkrétne príklady výpočtu výšky cla a colného dlhu.
