Sprostredkovateľská zmluva a jej vzor

Na čo slúži sprostredkovateľská zmluva a čo musí obsahovať? Aký je rozdiel medzi sprostredkovateľskou zmluvou a zmluvou o sprostredkovaní?

Sprostredkovateľská zmluva predstavuje typ zmluvy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777). Zaraďuje sa medzi tzv. obstarávateľské zmluvy. V praxi ide o frekventovaný typ zmluvy. Jej využitie je možné napr. v realitnom sektore, kde majiteľ nehnuteľnosti sa dohodne s realitným maklérom, že ten mu za odmenu nájde záujemcu o danú nehnuteľnosť.

Povinné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva predstavuje zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vytvorí pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu (napr. kúpnu alebo nájomnú zmluvu). Predpokladom je, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:

  1. označenie zmluvných strán – kto je záujemca (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za vykonanie činnosti) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu). Pri opomenutí presného označenia zmluvných strán by bolo ťažké určiť, kto má povinnosť vykonávať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu a kto má povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu.
  2. predmet zmluvy -  je potrebné špecifikovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
  3. odmena – sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Sprostredkovateľovi patrí za vykonanie činnosti vždy odplata. Výška odmeny by mala byť primeraná. Odmena môže byť určená nielen pevnou sumou, ale taktiež aj napr. percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.

Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.

Práva a povinnosti zmluvných strán pri sprostredkovateľskej zmluve

Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti. Základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Občiansky zákonník však obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje. V sprostredkovateľskej zmluve by tak malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzatvoreniu akej zmluvy alebo príležitosti smeruje činnosť sprostredkovateľa. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. 

Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť. Podmienkou sprostredkovania je tiež to, aby sa dosiahol výsledok, ku ktorému sprostredkovanie smerovalo. Ak sa totižto nedostaví výsledok, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.

Túto činnosť spravidla realizuje sprostredkovateľ osobne. Nič však nebráni tomu, aby túto činnosť vykonával aj prostredníctvom tretej osoby, a to bez súhlasu záujemcu. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť v zmluve, že sprostredkovateľ musí vyvíjať činnosť osobne a nie prostredníctvom tretej osoby.

Na druhej strane je povinnosťou záujemcu vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Jej poskytnutie je naviazané na dostavenie sa očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške tak musia byť súčasne splnené dve podmienky a to, že:

  1. záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a
  2. túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. 

Príklad odmeny pre sprostredkovateľa:

Lucia sa rozhodla odsťahovať za lepšou prácou a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli na odmene 3 000 eur v prípade, že realitný maklér nájde kupujúceho, s ktorým Lucia uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Lucia napokon predala byt svojmu známemu, pričom realitný maklér sa nepričinil k tomu, že Lucia uzatvorila kúpnu zmluvu so svojim známym. Preto mu nepatrí dojednaná odplata 3 000 eur.   

Okrem odmeny má sprostredkovateľ právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou. Toto právo má však len za predpokladu, že to medzi ním a záujemcom bolo výslovne dojednané v zmluve. Dohoda o náhrade nákladov by mala obsahovať aj to, či táto náhrada patrí sprostredkovateľovi aj v prípade, ak k samotnému obstaraniu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. V prípade absencie takejto dohody platí, že sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov iba v prípade vzniku nároku na odmenu, t.j. ak došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa.

Opätovne, ani tieto náklady zákon bližšie nešpecifikuje. Preto je vhodné, ak sa strany dohodnú na náhrade nákladov, aby aj špecifikovali tieto náklady. V zásade má sprostredkovateľ nárok na účelne a preukázateľné náklady vynaložené v súvislosti so sprostredkovaním. Spravidla ide o rôzne poplatky, cestovné, poštovné alebo telekomunikačné výdavky.

Príklad na náhradu nákladov sprostredkovateľovi:

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať dom. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok aj na náhradu nákladov. Pri výkone sprostredkovanej činnosti realitný maklér vynaložil náklady na cestu na stretnutie s klientom vo výške 30 eur. Lucia je tak povinná okrem dojednanej odmeny zaplatiť realitnému maklérovi aj náhradu nákladov vo výške 30 eur.

V neposlednom rade uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre strany oznamovaciu povinnosť. Sprostredkovateľ je povinný informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Najmä je povinný mu oznámiť tie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu (informácie o osobe, s ktorými sa má uzatvoriť sprostredkovaná zmluva, o jej dôveryhodnosti, ako aj informácie o cene a pod).

Oznamovaciu povinnosť má aj záujemca, ktorý je povinný oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolnosti, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.

Článok pokračuje pod reklamou

Oprávnenie sprostredkovateľa konať a prijímať za záujemcu

Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.

Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.

Príklad na konanie sprostredkovateľa:

Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu. Realitný maklér svojou činnosťou našiel záujemcu o kúpu (Mareka). Súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy nie je osobitné plnomocenstvo na konanie a prijímanie plnenia v mene a na účet Lucie. Preto samotnú kúpnu zmluvu musí uzatvoriť s Marekom priamo Lucia a nie realitný maklér, ktorý nemôže ani prevziať kúpnu cenu. Ak by Lucia udelila realitnému maklérovi aj osobitné plnomocenstvo, ten by mohol v mene Lucie uzatvoriť s Marekom kúpnu zmluvu a taktiež aj prevziať kúpnu cenu.

Zánik sprostredkovateľskej zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.

Rozdiel medzi sprostredkovateľskou zmluvou a zmluvou o sprostredkovaní

Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.

Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby – nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Rozdiel medzi sprostredkovateľskou zmluvou a inými obstarávateľskými zmluvami

Sprostredkovateľská zmluva je taktiež podobná príkaznej zmluve a zmluve o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva sa však odlišuje v tom, že odmena patrí osobe iba vtedy, ak to bolo dojednané medzi zmluvnými stranami alebo ak to vyplýva z povahy činnosti. Taktiež odmena nie je naviazaná na výsledok. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti (napr. prevzatie kúpnej ceny za predaj určitej veci).

Pri zmluve o obstaraní predaja veci (napr. auta alebo motorky)  je predmetom prevzatie určitej konkrétnej veci za účelom obstarania jej predaja. Osoba, ktorá prevzala vec za účelom jej predaja, je oprávnená sama uzatvoriť zmluvu, a tak predať danú vec, čo predstavuje ďalší rozdiel v porovnaní so sprostredkovateľskou zmluvou.

Zhrnutie na záver

Sprostredkovateľská zmluva predstavuje v praxi často využívaný typ zmluvy. Svoje opodstatnenie má napr. v oblasti realít alebo finančného poradenstva. Uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy vzniká pre sprostredkovateľa povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu. Na druhej strane vzniká záujemcovi povinnosť zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odmenu.

Prinášame vám vzor sprostredkovateľskej zmluvy.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zmluva o budúcej zmluve - vzor

Čo je zmluva o budúcej zmluve, kedy sa používa a čo musí obsahovať, aby bola platná? V čom sa líši zmluva o budúcej zmluve podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka?

Príkazná zmluva - vzor

Aké využitie má príkazná zmluva? Čo musí obsahovať a čo je dobré pri jej tvorbe nezabudnúť?

Valné zhromaždenie s.r.o. a vzor zápisnice

Ako prebieha valné zhromaždenie s.r.o.? Ako vyzerá zápisnica z valného zhromaždenia a čo by mala obsahovať?

Zmluva o výpožičke - vzor

Na čo slúži zmluva o výpožičke? Aký je rozdiel medzi výpožičkou, pôžičkou a nájmom? Rady a tipy, ako postupovať a na čo nezabudnúť pri uzatváraní zmluvy o výpožičke.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky