Zrážky zo mzdy a exekučné zrážky od 1.1.2022

Zrážky zo mzdy nemôžu postihnúť celú mzdu dlžníka. Od 1. 1. 2022 sa mení výška nezraziteľnej časti mzdy ako i zrážka bez obmedzenia a dlžníkom tak zostane viac.

Exekúcia je jedným zo spôsobov, akým dosiahnuť zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta tento splniť dobrovoľne. Predstavuje teda nútený výkon určitého rozhodnutia, t. j. uloženie povinnosti dlžníkovi konať, resp. nekonať určitým spôsobom. Exekúcia tak spravidla zasahuje do majetku dlžníka aj proti jeho vôli a tým ho núti uhradiť dlh, ktorý je po splatnosti. Základným právnym predpisom, ktorým je potrebné sa v prípade exekúcie pohľadávky riadiť, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).  

Exekučný poriadok ako jeden zo spôsobov takejto nútenej úhrady upravuje zrážky zo mzdy a z iných príjmov. Súdny exekútor vyzve platiteľa mzdy dlžníka, teda jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy. Zrážky zo mzdy sa realizujú z čistej mzdy dlžníka. Ich nevýhodou je okrem nižšieho mesačného príjmu aj tá skutočnosť, že účtovné, personálne, ekonomické alebo iné oddelenie, ktoré u zamestnávateľa vykonáva všetky personálne a mzdové záležitosti, o dlhu tohto dlžníka vie, čo pre neho nemusí byť práve najpríjemnejšie. O tom, ako zamestnávateľ pri výkone zrážok zo mzdy postupuje, sa dočítate v článku Kedy a v akej výške zrážať exekúciu.

Keďže zrážky zo mzdy predstavujú zásah do mesačného príjmu dlžníka, bolo potrebné vymedziť určitú hranicu, ktorú nemožno prekročiť, aby dlžník vedel uživiť seba, prípadne na seba odkázané ďalšie osoby. To znamená, že súdny exekútor nemôže požadovať od zamestnávateľa dlžníka, aby mu zrazil viac, než zákon dovoľuje. Táto hranica, tzv. základná suma, má zabezpečiť, aby dlžník aj pri výkone zrážok dokázal zabezpečiť aspoň základné potreby. Ide tak o hraničnú sumu, ktorá mu musí pri výkone exekúcie zostať, bez ohľadu na výšku jeho dlhu. Predmetné limity v súčasnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2016 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 268/2016 Z. z.“).

Základná suma od 1. 1. 2022

Vláda Slovenskej republiky dňa 20. 10. 2021 schválila návrh nariadenia č. 390/2021 Z. z., ktorého cieľom bolo upraviť spomínaný rozsah zrážok zo mzdy a iných príjmov v exekúcii tak, aby suma, ktorá sa nesmie zraziť dlžníkovi zo mzdy zohľadňovala vysoký rast životných nákladov alebo prípadné negatívne dopady pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva.

Povinnému pri zrážkach zo mzdy bude musieť zostať aspoň 305,28 eur.

Nezraziteľnú sumu Exekučný poriadok, ako aj nariadenie č. 268/2016 Z. z. označuje ako základnú sumu. Jej výška bola doposiaľ stanovená výškou životného minima na dospelú fyzickú osobu. Práve spomínaný rast životných nákladov však spôsobil potrebu základnú sumu zvýšiť, a to na 140 % sumy životného minima. O výške životného minima sa viac dočítate v článku Životné minimum od 1.7.2021 do 30.6.2022.

Čo to znamená? Kým pri výpočte výšky zrážok zo mzdy v exekúcii v mesiaci november 2021 musí zamestnávateľ odpočítať základnú sumu 218,06 eur, od januára 2022 až 305,28 eur.

Základná suma pri vyživovacej povinnosti na iné osoby od 1. 1. 2022

Nariadenie počíta aj s určitými osobitosťami na strane dlžníka, najmä, pokiaľ vyživuje aj ďalšie osoby. Právna úprava preto nezraziteľnú čiastku (základnú sumu) v prípade, že dlžník vyživuje aj ďalšie osoby, navyšuje. Spolu so zvýšením základnej sumy sa zvýši aj limit rozsahu zrážok zo mzdy vo vzťahu k osobám, ktorým povinný (dlžník) poskytuje výživné. V porovnaní s platnou právnou úpravou, ktorá je na úrovni 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, t. j. 54,52 eur, bude od januára 2022 potrebné počítať so sumou zodpovedajúcou 25 % z výšky základnej sumy , t. j. 76,32 eur.

Príklad: Pokiaľ by bola vedená exekúcia na rodiča starajúceho sa o 2 deti, od januára 2022 súdny exekútor nebude môcť siahnuť na tú časť jeho mzdy, ktorá neprekročí hranicu sumy 457,92 eur (305,28 eur + 76,32 eur + 76,32 eur).

V praxi môže nastať aj taká situácia, že exekúcia postihne mzdu oboch rodičov. Vtedy sa k základnej sume, t. j. minimálnej hranici, ktorá vždy dlžníkovi musí zostať, pripočíta 25 % z výšky základnej sumy, t. j. opäť 76,32 eur. Týmto spôsobom sa ale pre spoločne vyživované dieťa navýši základná suma u každého rodiča samostatne.

Zrážky zo mzdy za účelom úhrady dlžného výživného od 1. 1. 2022

Častým dôvodom výkonu exekúcie aj zrážkami zo mzdy je splatenie dlžného výživného, zväčša na maloleté deti. V tomto prípade je Exekučný poriadok ako aj nariadenie 268/2016 Z. z. prísnejšie a dlžníkovi posúva minimálnu hranicu pod úroveň vyššie uvedenej základnej sumy.

Podľa ust. § 70 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade vymáhania dlžného výživného pre maloleté dieťa je základná suma, ktorú povinnému, t. j. dlžnému rodičovi, nemožno zraziť z mesačnej mzdy, 70 % základnej sumy určenej nariadením. Nariadenie túto sumu počíta vo výške 60 % životného minima.

Príklad: Otec má jedno maloleté dieťa, na ktoré podľa právoplatného rozsudku súdu musí platiť mesačné výživné 100 eur, avšak ostatný rok si vôbec neplnil svoju povinnosť a dostal sa preto do exekúcie. Súdny exekútor nariadil zrážky zo mzdy. Nebude ale môcť siahnuť na tú časť čistej mzdy otca, ktorá neprevýši 91,585 eur. Túto sumu vypočítal podľa vyššie uvedeného, t. j. ako 60 % zo sumy 218,06 eur (aktuálne životné minimum), t. j. 130,836 eur a z nej 70 % predstavuje 91,585 eur

V danom prípade je potrebné poznamenať, že určenie nezraziteľnej základnej sumy ešte automaticky neznamená, že zrážky zo mzdy môžu zasiahnuť celý zvyšok čistej mzdy. Ak by otec zarábal napr. 700 eur v čistom, neznamená to, že mu možno mesačne stiahnuť až na čiastku 608,415 eur.

Prečítajte si tiež

Exekučný poriadok ďalej upravuje, že z uvedeného zostatku mzdy (608,415 eur) sa na vymoženie pohľadávky oprávneného (veriteľa) použije len jedna tretina. V prípade výživného, ktoré je považované za prednostnú pohľadávku, dve tretiny, pričom sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nadol.

Vo vyššie uvedenom prípade by tak otec mohol teoreticky splácať dlžné výživné mesačnou zrážkou zo mzdy až vo výške 405,60 eur. Je však dôležité uviesť, že Exekučný poriadok upravuje aj ďalšie pravidlá v ust. § 71 ods. 1., ktoré sa pri určení výšky mesačnej zrážky budú aplikovať.

Článok pokračuje pod reklamou

Základná suma u poberateľov dôchodkov od 1. 1. 2022

Osobitnou kategóriou dlžníkov sú poberatelia dôchodkov. Pamätá na nich tak Exekučný poriadok, ako aj nariadenie 268/2006 Z. z. Síce percentuálne vyjadrenie započítateľnej položky k základnej sume pri neprednostných pohľadávkach ostáva nezmenené, t. j. 50 %, od 1. 1. 2022 dochádza k úprave v súvislosti so zvýšením základnej sumy (140 % životného minima). 

Jednoducho povedané, dlžníkovi, ktorý je poberateľom dôchodku, zamestnávateľ nesmie zraziť z dôchodku 305,28 eur. Na účely výpočtu zrážok zo mzdy bude môcť použiť len zostatok medzi výškou mesačného dôchodku a touto základnou sumou. Základná suma sa zvýši v prípade, pokiaľ takýto dlžník vyživuje ďalšiu osobu.

Zrážky zo mzdy na vymoženie prednostných pohľadávok od 1. 1. 2022

Existujú dve kategórie pohľadávok, a to:

  • prednostné, medzi ktoré patrí výživné, náhrada škody spôsobenej ublížením na zdraví, pohľadávky daní, poplatkov a ciel a podobne a
  • pohľadávky neprednostné, t. j. všetky ostatné neupravené v ust. § 71 ods. 2 Exekučného poriadku.

Už spomínané výživné predstavuje špecifický druh prednostnej pohľadávky, ktorá má pre výpočet základnej sumy stanovené vlastné, vyššie v tomto článku uvedené pravidlá.

Pri prednostných pohľadávkach bude možné siahnuť na viac.

Od 1. 1. 2022 bude platiť nová právna úprava, ktorá sa doposiaľ v nariadení 268/2006 Z. z. nenachádzala. To znamená, že pre všetky ostatné prednostné pohľadávky bude na účel výpočtu mesačnej zrážky zo mzdy zamestnávateľ musieť odpočítať dlžníkovi z čistej mzdy len 100 % sumy platného životného minima pre plnoletú osobu. T. j. nezraziteľná suma bude pri prednostných pohľadávkach nižšia, aby bolo možné zabezpečiť ich efektívnejšie splatenie. Tento základ sa potom použije aj pri výpočte započítateľnej sumy v prípade výživy ďalšej osoby. Ak by teda dlžník bol dlžný napríklad na daniach a vyživoval ďalšiu osobu, k 100 % životného minima v súčasnosti vo výške 218,06 eur by sa mu pripočítalo pre výpočet nezraziteľnej sumy 25 % z tejto sumy, t. j. 54,52 eur.

Základná suma bude preto v porovnaní s vymáhaním neprednostných pohľadávok podstatne nižšia a zostatok, z ktorého možno vykonávať zrážky zo mzdy, o to vyšší.  

Zrážky bez obmedzenia od 1. 1. 2022

Po tom, ako sa z čistej mzdy odpočíta základná, exekúciou nepostihnuteľná suma, zostane tzv. zvyšok čistej mzdy zamestnanca. Pokiaľ tento zvyšok čistej mzdy v súčasnosti je vyšší ako 150 % životného minima na plnoletú osobu, t. j. ako 327,09 eur, môže sa naň pri výkone zrážok zo mzdy siahnuť bez obmedzenia.

Prečítajte si tiež

Nová právna úprava, ktorá výrazne zvyšuje spodný limit, nad ktorý možno zrážať bez obmedzenia, má motivovať povinných (dlžníkov) zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky za súčasného zachovania ich príjmu v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie dôstojného života v súčasných podmienkach.

Znamená to, že k zrážke bez obmedzenia bude možné od januára 2022 pristúpiť až vtedy, ak zvyšok čistej mzdy presiahne trojnásobok základnej sumy, t. j. 915,84 eur.

Príklad: Zamestnanec má mesačnú čistú mzdu vo výške 1 200 eur. Žije sám a nevyživuje žiadne ďalšie deti. Je dlžný zo spotrebiteľského úveru, t. j. ide o neprednostnú pohľadávku. Je voči nemu vedený výkon exekúcie zrážkami zo mzdy. Z jeho čistej mzdy najskôr na účely výpočtu zrážok zo mzdy zamestnávateľ od januára 2022 odpočíta základnú sumu vo výške 305,28 eur. Dostane tak zostatok čistej mzdy vo výške 894,72 eur. Táto suma ale neprevyšuje nový limit pre zrážky bez obmedzenia, preto ho neuplatní.

Ak by ale zamestnanec zarábal 1 300 eur v čistom, zostatok čistej mzdy by predstavoval 994,72 eur a tak by zamestnávateľ mohol bez obmedzenia zraziť zamestnancovi sumu 78,88 eur.

Účinnosť zmien pri exekučných zrážkach zo mzdy

Síce nové nariadenie nadobudne účinnosť až od 1. 1. 2022 neznamená to, že sa dotknú len novo začatých exekučných konaní. Podľa prechodného ustanovenia sa totiž novo nastavené pravidlá výpočtu základnej sumy ovplyvňujúce výšku zvyšku čistej mzdy na účely výpočtu zrážok zo mzdy od 1. 1. 2022 začnú aplikovať aj na tie exekúcie, ktoré prebiehajú už v súčasnosti. Pre dlžníkov to tak znamená, že od 1. 1. 2022 sa im zmení výška zrážok zo mzdy, oproti sumám, ktoré im boli doteraz zrážané.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Exekúcie – často kladené otázky

Ako podať návrh na exekúciu, ako sa proti exekúcii brániť, čo môže a nemôže byť predmetom exekučného konania, či ako a kde vyhľadať konkrétnu exekúciu. Odpovede na časté otázky v súvislosti s exekúciami.

Premlčacia doba exekúcie

Čo je premlčacia doba, kedy začína plynúť, na ktoré práva sa vzťahuje a v ktorých prípadoch neexistuje a aká je úprava premlčacích lehôt v súvislosti s exekúciami?

Ako zistiť výšku a stav exekúcie?

Kde sa dá vyhľadať stav a výška exekúcie a ako je prístup k týmto informáciám spoplatnený.

Osobný bankrot a exekúcie

Ako prebieha proces oddlženia, za akých podmienok, pre koho je určený a aký vplyv má osobný bankrot na prebiehajúce exekúcie voči dlžníkovi?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky