Súdne poplatky pri pracovnoprávnych sporoch sa rušia k 1.1.2020

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ruší od januára 2020 platenie poplatkov pri individuálnych pracovnoprávnych alebo štátnozamestnaneckých sporoch.

Súdny poplatok predstavuje peňažné plnenie, ktoré platí účastník konania pred začatím konania alebo po jeho skončení. V prípade viacerých konaní (okrem tých, ktoré sú od poplatkov oslobodené) je súdny poplatok nevyhnutným nákladom, ktorý treba vynaložiť, aby sa konanie vôbec mohlo realizovať.

Všetky súdne poplatky sú ustanovené v sadzobníku, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Právna úprava súdnych poplatkov pri pracovnoprávnych sporoch do 31.12.2019

Podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (§ 4 ods. 2 písm. d/) účinného do konca roka je od poplatku oslobodený žalobca:

  • v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania,
  • v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

V ostatných prípadoch musí žalobca uhradiť súdny poplatok zo žaloby vo výške ustanovenej podľa sadzobníka. Ak ide o spor o zaplatenie peňažnej čiastky, je hodnota súdneho poplatku 6 % z hodnoty sporu (minimálne 16,50 eur a maximálne 16 596,50 eur).

Príklad na výšku súdneho poplatku:

Ak zamestnávateľ AB s.r.o. nevyplatil zamestnancovi Danovi mzdu v sume 1 000 eur a Dano podá na súd žalobu o zaplatenie tejto sumy, súd ho vyzve na úhradu súdneho poplatku zo žaloby vo výške 6 % zo sumy 1 000 eur, t. j. 60 eur.

Pokiaľ však zamestnanec (žalobca) nemá na úhradu súdneho poplatku finančné prostriedky, pretože sa momentálne nachádza v zlej finančnej situácii, môže v zmysle zákona (§ 254 Civilného sporového poriadku) požiadať o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Na základe toho súd posúdi jeho osobné a majetkové pomery a rozhodne či ho od poplatku oslobodí alebo nie.

Novela zákona o súdnych poplatkoch účinná od 1. 1. 2020 – zákonné oslobodenie individuálnych pracovnoprávnych sporov

V októbri 2019 parlament schválil novelu zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorej cieľom je oslobodiť od platenia súdnych poplatkov konania, ktoré sa všeobecne týkajú individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých a služobných pomerov. Novelu podpísala prezidentka SR v novembri 2019 a účinná je od 1. januára 2020.

V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy dochádza k porušovaniu práv zamestnanca (napr. pri odmeňovaní alebo pri diskriminačnom konaní zo strany zamestnávateľa). Práve tieto problematické prípady sú dôvodom legislatívnej zmeny. Zamestnanec, ktorý nemá niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu od zamestnávateľa, mnohokrát nemôže zaplatiť súdny poplatok na začatie pracovnoprávneho sporu a domáhať sa tak na súde svojich práv. Tým sa dostáva do nezmyselnej situácie, pretože na jednej strane nedostáva za vykonanú prácu mzdu a na druhej strane prípadný súdny spor pre neho predstavuje zvýšené výdavky.

Prečítajte si tiež

Preto novela zákona vychádza najmä z potreby umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere domáhať súdnou cestou svojich práv, ktoré boli porušené, a to bez ďalšej finančnej záťaže vo forme súdnych poplatkov. Zdôrazňujeme však, že každý si v súdnom konaní platí výdavky, ktoré mu v rámci konania vzniknú (napr. zamestnanec si hradí trovy právneho zastúpenia advokátom, ak si advokáta zvolí). V prípade úspechu zamestnanca (výhry) v súdnom spore súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania tak, že zamestnávateľ bude zaviazaný na úhradu všetkých trov zamestnanca. Ak by bol naopak úspešný zamestnávateľ, súd na úhradu trov konania zaviaže neúspešného zamestnanca.

Na základe toho sa znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od nového roka dopĺňa o ďalší bod, a to, že od poplatku je oslobodený žalobca aj v individuálnom pracovnoprávnom spore neuvedenom v predchádzajúcich bodoch, ak žalobca v tomto spore nie je zamestnávateľom.

Jednoducho povedané, od súdneho poplatku bude v individuálnom pracovnoprávnom spore oslobodený žalobca ako zamestnanec alebo aj ako fyzická osoba, ktorá sa domnieva, že odmietnutie uzavretia pracovnoprávneho vzťahu zo strany zamestnávateľa je založené na zákonne neprípustnej diskriminácii uchádzača o pracovné miesto.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo je individuálny pracovnoprávny spor?

Civilný sporový poriadok (§ 316) zaviedol osobitnú kategóriu sporov (tzv. spory s ochranou slabšej strany), medzi ktoré patrí aj individuálny pracovnoprávny spor. Ten je definovaný ako spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

Okrem toho sa za takýto spor považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

Prečítajte si tiež

Stranami sporu sú teda zamestnanec a zamestnávateľ a predmetom sporu sú ich vzájomné vzťahy, najčastejšie:

  • neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
  • nevyplatenie mzdy zamestnávateľom alebo
  • náhrada škody spôsobenej zamestnancom či zamestnávateľom.

Zhrnutie na záver

Zmena týkajúca sa platenia súdnych poplatkov sa od januára 2020 dotkne všetkých individuálnych pracovnoprávnych sporov avšak za splnenia podmienky, že žalobca nie je zamestnávateľom. To znamená, že oslobodenie od platenia poplatkov sa bude týkať len zamestnanca, ktorý podá žalobu z dôvodu vzniku sporu medzi ním a zamestnávateľom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu.

Aj napriek tomu, že zamestnanec ako žalobca nebude musieť hradiť súdny poplatok za podanie žaloby, bude si musieť v konaní platiť ďalšie výdavky, ktoré mu vzniknú (napr. zastupovanie advokátom). Navyše v prípade, že jeho žaloba bude neúspešná, bude platiť aj trovy zamestnávateľa.

S akými súdnymi poplatkami sa podnikatelia stretávajú najčastejšie a aká je ich výška v roku 2020 nájdete v článku Súdne poplatky 2020.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Pobyt cudzinca v rámci vnútropodnikového presunu/mobility

V čom sa líši vnútropodnikový presun (ICT) od tzv. mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku? Kedy sa ktorý využíva a aké povinnosti s nimi súvisia?

Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN

Ako sa dodržiavanie liečebného režimu kontroluje, kedy je akceptované nezdržiavanie sa na adrese a ako rozoznať podvodníkov – falošných kontrolórov?

Kolektívna zmluva a jej náležitosti

Čo je nevyhnutné vedieť o kolektívnej zmluve ešte pred začatím kolektívneho vyjednávania? Aké sú druhy, kto ju (ne)môže uzatvoriť a čo musí obsahovať? Praktické informácie v kocke.

Zmeniť zamestnanie sa mladí neboja, pre firmy je ťažšie udržať ich

Čo sú najčastejšie dôvody zmeny zamestnávateľa, ako často zamestnanci prácu menia, akú rolu v tom hrá vek a aké povinnosti súvisia so skončením pracovného pomeru?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky