Povinnosti zamestnávateľa pri vysokých teplotách a chlade pri práci od 1.8.2019

Prehľad kľúčových zmien pri práci v teple alebo chlade a zhrnutie povinností, ktoré má zamestnávateľ od 1. 8. 2019.

Koho sa týka práca v teple a chlade

Vo vnútornom prostredí sú záťaži teplom vystavení napríklad hutníci, pekári, zamestnanci vo výrobných linkách a počas horúcich letných dní aj zamestnanci v kanceláriách. Záťaž chladom zas trápi pracovníkov skladov alebo mraziarní. Vo vonkajšom prostredí sú nepriaznivým teplotám v závislosti od ročného obdobia vystavení hlavne zamestnanci na stavbách, cestári alebo poľnohospodári.

Príznaky tepelnej a chladovej záťaže môžu zo začiatku pôsobiť veľmi mierne až nedôležito, avšak môžu končiť bezvedomím, vážnym poškodením zdravia alebo až smrťou. Preto je dôležité, aby zamestnávatelia zabezpečovali pre svojich pracovníkov čo najlepšiu tepelnú pohodu na pracovisku a starali sa tak o ich zdravie.

Právna úprava práce v teple a chlade

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia  ustanovuje povinnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci. Časť, ktorá sa týka práce v teple alebo chlade, je podrobnejšie upravená vyhláškou č. 99/2016 Z. z.. Tá okrem základných definícií rieši aj nasledovné témy:

  • určenie tried prác, ktoré sú určované podľa celkového energetického výdaja,
  • optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,
  • určenie únosnej záťaže teplom a chladom pri práci,
  • ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom,
  • určuje  prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
  • zabezpečovanie pitného režimu pre zamestnancov,
  • hodnotenie rizika (ktoré sa zmenilo na posúdenie rizika),
  • obsah prevádzkového poriadku.

1.8.2019 nadobudla účinnosť vyhláška č. 227/2019 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa pôvodná vyhláška č. 99/2016 Z. z.. Novela upravuje najmä ustanovenia týkajúce sa tepelnej záťaže na pracovisku spôsobenej nevhodnými stavebno-technickými podmienkami pracoviska, upravuje ustanovenia týkajúce sa minimálnych prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie roka a podmienky pre ich zabezpečenie, upravuje triedy práce a ochranné a preventívne opatrenia. Aké konkrétne zmeny prináša?

Sprísnenie opatrení na zabezpečenie tepelnej pohody na vnútornom pracovisku  (§ 3)

Zamestnávateľ musí na vnútornom pracovisku (výrobné haly, kancelárie a pod.) zabezpečiť optimálne hodnoty tepelno-vlhkostnej mikroklímy. K dosiahnutiu týchto hodnôt má prispieť stavebné riešenie budovy, jej technické zariadenie a vhodná technológia na pracovisku.

Nie vždy je to ale možné. Zmena doterajšieho ustanovenia jednoznačne stanovuje hierarchiu opatrení, ktoré zamestnávateľ vykoná na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pred nadmernými účinkami tepla a chladu na pracovisku, ako aj spôsob ich realizácie. Z pôvodne platného znenia vyhlášky sa vypustili ustanovenia umožňujúce nedodržiavanie prípustných teplôt na pracoviskách, na ktorých nie je možné technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických dôvodov a za mimoriadne teplých a mimoriadne chladných dní.

Ak na pracovisku nemožno dodržať prípustné teploty z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia alebo technického zariadenia budovy, musí zamestnávateľ vykonať ďalšie tzv. nadstavbové ochranné a preventívne opatrenia, aby znížil záťaž teplom a chladom na čo najnižšiu úroveň. K ďalším preventívnym opatreniam môžu patriť napr. častejšie prestávky v práci alebo skrátenie pracovnej doby.

Zmeny hodnôt tepelno-vlhkostnej mikroklímy

Práce sa podľa tejto vyhlášky zaraďujú do tried, v závislosti od energetického výdaja pri práci. Ku každej triede je uvedený popis jednotlivých činnosti. Tie sú vo vyhláške stanovené opisne, teda nenájdete v nej konkrétne povolania (napr. skladník), ale ich charakteristiky (napr. práca s materiálom). Pre každú triedu sú stanovené hodnoty tepelno-vlhkostnej mikroklímy (operatívna teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu, a relatívna vlhkosť vzduchu). Tie sa určujú zvlášť pre teplé a chladné obdobie roka.

Pri prácach dlhodobo vykonávaných v prostredí so záťažou teplom a chladom, ktoré sa podľa energetického výdaja radia do 3. a 4. kategórií, sa určuje aj dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce.

Nový paragraf opatrení na zníženie záťaže teplom na pracovisku (§ 7)

Pôvodná verzia vyhlášky obsahovala iba informáciu o tom, že súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu. Aktualizované znenie prináša nové povinnosti na ochranu zamestnancov pred teplom počas mimoriadne teplých dní. Patria sem:

  • zmena trvania času práce (napr. skrátenie pracovnej doby),
  • posun začiatku zmeny,
  • umožnenie častejších prestávok v čase horúčav,
  • predĺženie prestávky na odpočinok alebo jedenie,
  • zabezpečiť klimatizáciu (prípadne iné nútené vetranie) a umožniť zamestnancom pobyt v klimatizovaných priestoroch,
  • častejšie striedanie zamestnancov na pracovisku,
  • zabezpečiť tienenie okien a svetlíkov,
  • vytvoriť zamestnancom priestor na ochladenie (zabezpečiť sprchy),
  • poskytovať zamestnancom vhodný pracovný odev (najvhodnejšie sú svetlé farby a prírodný vzdušný materiál odevu).

Nový paragraf opatrení na zníženie záťaže chladom (§ 12)

Ak zamestnanec pracuje v prostredí s teplotou prostredia 10 ̊ C a nižšou a ak nepostačujú ani termoregulačné vlastnosti jeho odevu, musí zamestnávateľ zabezpečiť ohrievareň a umožniť mu prestávku na ohriatie.

V prípadoch, ak nepostačuje ani pobyt v ohrievarni, boli zadefinované nové opatrenia na zníženie vplyvu chladu na zamestnancov:

  • zmena trvania času práce (napr. skrátenie pracovného času),
  • posun začiatku pracovnej zmeny,
  • poskytovanie častejších prestávok,
  • predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
  • častejšie striedanie zamestnancov na pracovisku,
  • nosenie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré majú schopnosť udržať zamestnanca v teple,
  • zabezpečiť ohrievareň a sušiareň pracovného odevu a pracovnej obuvi.

Znenie pôvodného odseku, ktorý hovoril o tom, že zamestnávateľ musí zabezpečiť pitný režim na pracovisku (teplé nápoje), ostalo nezmenené. (§ 5)

Pitný režim musí obsahovať 50 % minerálnych nápojov (§ 7)

Rovnako ako aj v pôvodnej vyhláške, aj vyhláška 227/2019 Z. z. uvádza, že pri záťaži teplom musí zamestnávateľ prostredníctvom pitného režimu zabezpečiť náhradu minimálne 70 % stratených tekutín. Kým doteraz vyhláška neuvádzala aké tekutiny to musia byť, po novom musí zamestnávateľ poskytnúť polovicu minerálnych nápojov z celkového počtu tekutín.

Cieľom tejto zmeny je predchádzať  nadmernému podávaniu minerálnych nápojov a zaťažovaniu organizmu zamestnancov.

Považujú sa výdavky na nealkoholické nápoje poskytované zamestnancom na spotrebu v práci za daňový výdavok zamestnávateľa? Odpoveď nájdete v článku Pitný režim – daňový výdavok a odpočet DPH.

Článok pokračuje pod reklamou

Prevádzkový poriadok

Zmenou prešli aj požiadavky na prevádzkový poriadok, ktorý slúži na účel ochrany zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.  

Ten podľa novelizovanej vyhlášky má obsahovať:

a) posudok o riziku,

Prečítajte si tiež

b) pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,

c) preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, individuálne fyzické schopnosti a zručnosti zamestnanca,

d) zabezpečenie pitného režimu zamestnanca,

e) pokyny a vybavenie na poskytnutie prvej pomoci. (§ 9)

Zmeny hodnôt energetického výdaja

V prvej prílohe, ktorá určuje triedy prác podľa celkového energetického výdaja, sa hodnoty oproti pôvodnej vyhláške menili iba mierne, a to len pre triedu prác 2a a 2b. Taktiež sa menili a zjednodušili príklady činností na jednotlivé triedy prác.

Zmena minimálnych prípustných hodnôt operatívnej teploty

V druhej prílohe a tabuľke 2, ktorá udáva rozsah optimálnych a prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie, sa oproti pôvodnej vyhláške zmenili minimálne prípustné hodnoty operatívnej teploty pre jednotlivé triedy prác, a to nasledovne: 

Trieda práce Pôvodná min. hodnota Nová minimálna hodnota
1a 18 20(t. j. +2°C)
1b 15 18(t. j. +3°C)
1c 12 15(t. j. +3°C)
2a 10 13 (t. j. +3°C)
2b 10 12 (t. j. +2°C)
3 10 10
4 10 10

Zhrnutie povinností zamestnávateľa pri ochrane pred záťažou teplom a chladom od 1.8.2019

Pri ochrane zdravia zamestnancov pred škodlivým vplyvom nadmerného tepla alebo chladu má zamestnávateľ nasledovné povinnosti. Kurzívou sú vyznačené tie, ktoré pribudli od 1.8.2019:

  1. skrátenie pracovného času
  2. posun začiatku zmeny
  3. umožnenie častejších a dlhších prestávok v práci
  4. zabezpečenie klimatizácie a prúdenia vzduchu
  5. častejšie striedanie zamestnancov
  6. tienenie okien a svetlíkov
  7. vytvoriť priestor na ochladenie a sprchy pre zamestnancov
  8. zabezpečiť vhodný pracovný odev, ktorý by nezhoršoval tepelnú pohodu,
  9. zabezpečiť osobné ochranné pracovné prostriedky pri práci v chlade
  10. pri teplote nižšej ako 4 ̊ C poskytne aj ochranné rukavice pred chladom
  11. zriadiť ohrievareň  sušiareň pre zamestnancov
  12. zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov
  13. polovicu s nahradených tekutín musia tvoriť minerálne vody
  14. posudzovať riziká práce a pracovného prostredia
  15. vypracovať prevádzkový poriadok

Zhrnutie na záver

Dôvodová správa uvádza, že zmeny, ktoré priniesli nové pravidlá, sa dotknú najmä zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zodpovedajúcu triedam práce 1a – 2b v budovách s nevyhovujúcim stavebným riešením alebo nevyhovujúcim technickým zariadením budovy.

Podľa Poradenského centra Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry vo všeobecnosti každé zvýšenie teploty v interiéri o 1 °C predstavuje zvýšenie nákladov na vykurovanie o 6 % (týka sa to trvalo vykurovaných priestorov). To znamená, že zvýšenie minimálnych prípustných teplôt v chladnom období roka v triedach práce 1a – 2b o 2°C, resp. o 3°C zvýši náklady na vykurovanie orientačne o 12 %, resp. o 18 %. Toto zvýšenie nákladov sa však bude týkať iba tých zamestnávateľov, ktorých zamestnanci pracovali v chladnom období pri minimálnych prípustných teplotách.


BOZP, pracovná zdravotná služba a požiarna ochrana bez starostí, kontaktujte nás

Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa BOZP, PZS a PO.                

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o., IČO: 50403184. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.  


Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Otváracie hodiny počas veľkonočných sviatkov 2024

Prehľad otváracej doby jednotlivých reťazcov počas Veľkej noci - od 29.3.2024 do 1.4.2024. Kto (ne)musí prevádzku zatvoriť?

Pracovná zmluva – náležitosti a informovanie o pracovných podmienkach

Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?

Prvý zamestnanec: povinnosti zamestnávateľa

Aké povinnosti čakajú podnikateľa, ak sa rozhodne prijať do firmy prvého zamestnanca? Prehľad úkonov súvisiacich so začatím zamestnávania nájdete v článku.

Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP v roku 2024 elektronicky

Niektorí zamestnávatelia musia zamestnávať aj osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), s čím sa spájajú ďalšie povinnosti, napríklad podanie ročného výkazu. Ten sa prvýkrát v roku 2024 podáva elektronicky cez portál Služby zamestnanosti.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky