Odchodné v roku 2022

Odchodné – kto a za akých podmienok ho môže získať? Viete, že v kolektívnej zmluve možno dohodnúť aj vyššie odchodné, ako stanovuje zákon?

Na rozdiel od odstupného slúži odchodné na úplne iný účel. Jeho cieľom je totiž odmeniť zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku, za jeho profesijnú kariéru, ktorú u zamestnávateľa budoval. Nejde teda o satisfakciu spojenú s výpoveďou či skončením pracovného pomeru dohodou, pretože zamestnávateľ napríklad musí znížiť stavy, ako je to v prípade poskytovaného odstupného.

Podmienky nároku na odchodné v roku 2022

Odchodné predstavuje zákonný nárok zamestnanca, avšak prislúcha mu len pri prvom skončení pracovného pomeru. Vyplatenie odchodného však nie je automatické. Zamestnanec si oň musí požiadať, pričom nesmie premeškať zákonnú lehotu, v opačnom prípade povinnosť zamestnávateľovi zanikne.

Zákonník práce pritom eviduje dva možné scenáre, ktoré na účely poskytnutia odchodného môžu nastať:

  • Po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
  • Ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok na základe jeho žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich dní po jeho skončení, patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce rozlišuje medzi prípadmi, kedy dôjde k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a situáciou, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ teda ide o predčasný starobný dôchodok, nebude stačiť len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.

Spoločným menovateľom oboch uvedených prípadov je okrem prvého skončenia pracovného pomeru aj žiadosť zamestnanca o dôchodok, ktorá musela byť doručená Sociálnej poisťovni pred skončením pracovného pomeru, alebo najneskôr 10 dní po jeho skončení.

Príklad na splnenie podmienok pre odchodné:

Pani Anna pracuje celý život ako učiteľka na strednej škole. V auguste 2021 jej vznikol nárok na starobný dôchodok. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa rozhodla, že pretrvávajúci pracovný pomer ukončí a bude sa venovať svojim vnúčatám, preto sa so zamestnávateľom dohodla, že jej pracovný pomer skončí k 31. 12. 2021. Ešte 28. 12. 2021 však požiadala Sociálnu poisťovňu o poskytnutie starobného dôchodku. Pani Anna splnila podmienky a keďže ide o jej prvé skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ jej bude musieť vyplatiť odchodné.

Invalidný dôchodok a odchodné

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov všeobecne platí, že zamestnanec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 tohto zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Prečítajte si tiež

Za invalidného sa považuje taký zamestnanec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe uvedeného je preto potrebné zdôrazniť, že nie každý zamestnanec, ktorému vznikne nárok na invalidný dôchodok, bude mať automaticky aj právo na odchodné. Ako je uvedené v ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť na daný účel viac ako 70%.

Článok pokračuje pod reklamou

Výška odchodného a daňovo-odvodové zaťaženie v roku 2022

Výška odchodného upravená Zákonníkom práce je len jeho spodnou hranicou. To znamená, že Zákonník práce nebráni zamestnávateľovi poskytnúť odchodné aj vo vyššej sume, alebo dokonca aj v prípadoch, v ktorých zamestnancovi oficiálne nárok nevznikol.

Priaznivejšia výška odchodného môže byť napríklad predmetom právnej úpravy kolektívnej zmluvy. Pôjde však vždy len o výšku odchodného v prípade prvého skončenia pracovného pomeru. Upozorňujeme, že ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, t. j. vo vyššej sume, ako upravuje Zákonník práce, vznikne mu záväzok vždy poskytnúť odchodné v takej výške a nebude sa môcť viac opierať o ustanovenia Zákonníka práce. Zamestnanec by si totiž nárok na odchodné vo výške podľa kolektívnej zmluvy mohol uplatniť aj na súde.

Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku.

Spomínaná spodná hranica limitujúca výšku najnižšieho odchodného je určená sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ktorému sa odchodné poskytuje. Na danom mieste upozorňujeme, že odchodné patrí zamestnancovi vždy len od jedného zamestnávateľa.

Príklad na vyššiu sumu odchodného:

Zamestnávateľ sa rozhodol zmeniť štruktúru svojej spoločnosti a keďže pánovi Ivanovi už vznikol nárok na starobný dôchodok, navrhol mu, že ukončia pracovný pomer dohodou, pričom pánovi Ivanovi zamestnávateľ vyplatí odchodné vo výške jeho trojmesačného priemerného zárobku. Pán Ivan v spoločnosti pracoval celý život a keďže odchodné mu ponúkli v sume vyššej, než upravuje Zákonník práce, s dohodou súhlasil. Zamestnávateľ mu tak bude musieť vyplatiť odchodné práve vo výške trojnásobku priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež

Z hľadiska dane z príjmov je odchodné „bežným“ príjmom zo závislej činnosti, ktoré podlieha zdaneniu. Vyplatené odchodné bude na účely odvodov poistného na sociálne poistenie súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca, to znamená, že sa pripočíta k príjmu zamestnanca, z ktorého sa platia odvody na sociálne poistenie. Rovnako je to aj v prípade poistenia na zdravotné poistenie, s výnimkou odchodného policajtov a vojakov, z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí.

Absencia povinnosti vyplatiť odchodné v roku 2022

Napriek tomu, že Zákonník práce je koncipovaný tým spôsobom, aby v prevažnej miere chránil zamestnancov, neznamená to, že práva zamestnancov sú absolútne. To platí aj pri otázke nároku na odchodné. Pokiaľ by totiž bol pracovný pomer so zamestnancom, hoci by šlo o prvé skončenie pracovného pomeru, ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru, nebude zamestnávateľ povinný odchodné takému zamestnancovi vyplatiť. To znamená, že pokiaľ by zamestnanec dostal okamžitú výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo že bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, zamestnávateľ mu odchodné nevyplatí.  Kedy ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny sa dočítate napríklad v článku Porušenie pracovnej disciplíny a vzor upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ponúk na vianočné brigády pribúda: hľadajú sa predajcovia kaprov aj vianoční škriatkovia

Ako sa na ponukách práce odráža predvianočné obdobie, aký zárobok zamestnávatelia ponúkajú brigádnikom a na čo myslieť pri zamestnávaní na dohodu?

Trendy v benefitoch pre zamestnancov: čím si ich chcú firmy získať?

Ako vyzerá ponuka zamestnaneckých benefitov vo firmách? Zamestnávatelia sa snažia zaujať zamestnancov finančnými bonusmi, rozšíreným parkovaním či flexibilným pracovným časom.

Zvýšenie stravného pri tuzemských pracovných cestách (návrh)

Ministerstvo práce predstavilo návrh opatrenia, ktoré opäť zvýši stravné pri tuzemských pracovných cestách. Ako sa zmenia sumy diét a ako to ovplyvní výdavky na stravu zamestnancov či SZČO?

Zmeny v Zákonníku práce od 1. 11. 2022

Voľný výkon živnosti vo voľnom čase zamestnanca či otcovská dovolenka sú len dve spomedzi noviniek, ktoré s účinnosťou od 1. 11. 2022 prináša novela Zákonníka práce. Aké ďalšie zmeny zamestnancov čakajú?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky