Náhrada mzdy za dovolenku – ako sa počíta?

Čerpanie dovolenky ovplyvňuje sumu, ktorá je zamestnancovi za jeho prácu vyplatená. Akým spôsobom, upravuje Zákonník práce.

Každý zamestnanec má právo na čerpanie dovolenky. O dňoch nároku na dovolenku sa viac dočítate v článku Dovolenka v roku 2023 – na koľko dní má zamestnanec nárok?

Dovolenka predstavuje čas určený na odpočinok zamestnanca od pracovných úloh, počas ktorého sa však nemusí obávať straty na zárobku. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) totiž čerpanie dovolenky spája s poskytnutím náhrady mzdy. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Náhrada mzdy za vyčerpanú dovolenku

Náhrada mzdy zamestnanca v prípade čerpania dovolenky sa počíta z priemerného zárobku. Tento pojem Zákonník práce bližšie definuje v § 134.

Náhrada mzdy za čerpanú dovolenku nie je ovplyvnená tým, či zamestnancovi bolo napr. čerpanie umožnené napriek tomu, že mu ešte nevznikol nárok na dovolenku v danom rozsahu. Rovnako náhrada mzdy nie je ovplyvnená skutočnosťou, či ide o čerpanie nároku, ktorý si zamestnanec presunul z predchádzajúceho kalendárneho roka alebo ide o čerpanie nároku za aktuálny rok.

Priemerný zárobok (dovolenkový priemer) pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku

Priemerný zárobok možno chápať ako priemerný hrubý zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka za rozhodujúce obdobie, ktorým je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, a to z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby, ktorú zamestnanec v tomto období odpracoval.

T. j. pokiaľ zamestnanec čerpá dovolenku napríklad v novembri, na výpočet náhrady mzdy bude relevantný údaj z rozhodujúceho obdobia, ktorým je 3. štvrťrok roku, t. j. obdobie júl – september.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta.

Zákonník práce upravuje spôsob výpočtu priemerného zárobku zamestnanca nasledovne: mzda, zúčtovaná za mesiace spadajúce do rozhodujúceho obdobia (t. j. za predchádzajúci kalendárny štvrťrok) sa vydelí počtom hodín odpracovaných zamestnancom v tomto rozhodujúcom období, a to vrátane počtu hodín odpracovaných zamestnancom prácou nadčas. Do zúčtovanej mzdy sa pritom nezahrnie mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa, obdobne, nezahrnie časť neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Príklad na určenie počtu hodín v rozhodujúcom období pre výpočet náhrady mzdy za dovolenku

Zamestnanec čerpá dovolenku v júni, pričom jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. mesiace január – marec.

Priemerný zárobok potom zamestnanec vypočíta súčtom mzdy za mesiace január, február a marec, ktorý následne vydelí celkovým počtom odpracovaných hodín. Pre rok 2023 napr.:

  • január – 21 pracovných dní, t. j. 168 hodín,
  • február – 20 pracovných dní, t. j. 160 hodín,
  • marec – 23 pracovných dní, t. j. 184 hodín.
Prečítajte si tiež

Predpokladom takéhoto výpočtu je skutočnosť, že v tomto rozhodnom období zamestnanec odpracoval aspoň 21 dní, resp. 168 hodín. Pokiaľ by sa tak nestalo, napríklad by do zamestnania nastúpil neskôr, namiesto priemerného zárobku použije zamestnávateľ tzv. pravdepodobný zárobok, o ktorom sa dočítate viac nižšie v článku.

Zákonník práce súčasne garantuje, že zamestnanec vždy dosiahne priemerný zárobok minimálne v sume minimálnej mzdy. Pokiaľ by teda vznikla situácia, že priemerný zárobok zamestnanca bude nižší ako minimálna mzda, ktorá napríklad od 1. 1. 2024 bude vo výške 750 eur pre prvý stupeň náročnosti, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu minimálnej mzde pre konkrétny stupeň náročnosti. Viac k minimálnej mzdy nájdete v článku Minimálna mzda od 1. 1. 2024.  Ak by však z kolektívnej zmluvy vyplýval vyšší nárok, zamestnávateľ bude musieť postupovať v súlade s kolektívnou zmluvou.

Článok pokračuje pod reklamou

Pravdepodobný zárobok pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku

Pravdepodobný zárobok prichádza do úvahy napríklad v situácii, keď zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia ešte nebol u zamestnávateľa v pracovnom pomere, prípadne prácu napríklad z dôvodu čerpania rodičovskej či materskej alebo otcovskej dovolenky nevykonával, bol dlhšie práceneschopný a pod.

Pravdepodobný zárobok sa počíta ako zárobok zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia (prvý spôsob), resp. ktorú by zrejme dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia (druhý spôsob).

Prečítajte si tiež

Prvý spôsob - ak sa pravdepodobný zárobok zamestnanca zisťuje zo skutočne dosiahnutej mzdy na začiatku rozhodujúceho obdobia, postup výpočtu je podobný ako pri zisťovaní priemerného zárobku. Zamestnávateľ vychádza z hrubej mzdy zamestnanca, ktorú zamestnanec skutočne dosiahol v rozhodujúcom období, ak v ňom už časť obdobia odpracoval, a z počtu odpracovaných hodín.

Druhý spôsob, t. j. vychádzajúc zo mzdy, ktorú by zrejme zamestnanec dosiahol, sa použije:

  • ak zamestnanec v rozhodujúcom období vôbec nepracoval (tu sa vždy použije tento spôsob výpočtu),
  • ak zamestnanec časť rozhodujúceho obdobia už odpracoval (tu je na zamestnávateľovi, či sa rozhodne použiť prvý alebo druhý spôsob).

Zdôrazňujeme, že aj v prípade, že zamestnanec časť rozhodujúceho obdobia odpracoval, by mal zamestnávateľ uprednostniť taký spôsob zisťovania pravdepodobného zárobku, pri ktorom zistený pravdepodobný zárobok bude v najvyššej možnej miere zodpovedať predpokladanému priemernému zárobku s cieľom ani nepoškodiť zamestnanca, ale ani ho nezvýhodniť nevhodne zvoleným postupom. T. j. určiť spravodlivú výšku pravdepodobného zárobku.

Výpočet náhrady mzdy za čerpanú dovolenku

Za účelom výpočtu náhrady mzdy za dovolenku je preto potrebné poznať nasledujúce údaje, a to:

  • priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie, t. j. predchádzajúci štvrťrok,
  • počet odpracovaných hodín v nadväznosti na druh úväzku (bežne 40 hodinový pracovný týždeň),
  • počet dní dovolenky, ktorú si zamestnanec vyčerpal,
  • počet pracovných dní.

Príklad na výpočet náhrady mzdy za dovolenku

Zamestnanec čerpal v júni 5 dní dovolenky. Jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. mesiace január – marec.

Vyššie sme uviedli počty odpracovaných hodín pre mesiace január, február a marec 2023. Tieto počty (168 hodín, 160 hodín, 184 hodín) následne použijeme do vzorca na výpočet náhrady mzdy nasledovne:

1. Vypočítame priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie:

  • január 2023 – 1008 EUR – 168 hodín
  • február 2023 – 960 EUR – 160 hodín
  • marec 2023 – 1106 EUR - 184 hodín,

t.j. (1008 + 960 + 1106) : (168 + 160 + 184) = 6,0039 EUR (priemerný hodinový zárobok)

2. Náhrada mzdy za dovolenku = priemerný hodinový zárobok x počet dní čerpanej dovolenky x počet odpracovaných hodín v závislosti od úväzku, t. j. 6,0039 x 5 x 8 = 240,16 EUR.

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku

Je bežnou záležitosťou, že zamestnanec nevyčerpá celý nárok na dovolenku, ktorý mu v tom – ktorom roku vznikne. Zákonník práce potom rozlišuje medzi tým, kedy zamestnancovi vznikne nárok na náhradu a kedy naopak, v dôsledku nevyčerpania dovolenky mu nárok nevznikne.

Nevyčerpaná dovolenka do 4 týždňov sa neprepláca.

Zákonník práce sa v prvom rade snaží zamestnancov motivovať, aby si zákonný nárok na dovolenku vyčerpali. Preto zamestnávateľ nesmie za minimálny ročný nárok v rozsahu 4 týždňov poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Ak si zamestnanec nevyčerpá štyri týždne základnej výmery dovolenky, náhradu mzdy za ne nedostane.

Avšak to, čo je nad rozsah 4 týždňov, zamestnancovi už preplatiť možno, a to v sume priemerného zárobku.

Naproti tomu, pokiaľ by zamestnanec vyčerpal viac dovolenky, než na čo má nárok, bude musieť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť vrátiť. K tejto situácii môže prísť napríklad pri ukončení pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka, kedy zamestnanec už pristúpil k čerpaniu dovolenky, v čase ktorej ešte nepočítal s tým, že pracovný pomer ukončí. Samozrejme, zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj tak, že vrátenie náhrady poskytnutej za dovolenku, na ktorú zamestnanec nemal v skutočnosti nárok, požadovať nebude.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Ceny diaľničných známok a pohonných hmôt v roku 2024

S čím rátať pri ceste do zahraničia? Prehľad cien diaľničných známok, mýta, benzínu či nafty na Slovensku a v okolitých krajinách aj informácie o novinke – jednodňovej diaľničnej známke.

Vybavenie cestovného pasu v kocke

Aká je cena nového cestovného pasu, ako si rezervovať termín na polícii, kedy (ne)treba riešiť pas pre deti a aká je platnosť tohto dokladu? Odpovede na časté otázky.

Pracovná zmluva – náležitosti a vzor

Čo musí a čo môže obsahovať pracovná zmluva? Prinášame prehľad povinných a nepovinných náležitostí pracovnej zmluvy a jej možný vzor.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch – vzor pre rok 2024

Finančné riaditeľstvo SR určilo vzor tlačiva potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2024, vydané bolo aj poučenie.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky