Horúčavy a teplo na pracovisku - aké sú povinnosti zamestnávateľa?

Aké povinnosti má zamestnávateľ v súvislosti s letnými horúčavami na pracovisku a aké sú prípustné teploty pre jednotlivé pracovné triedy?

Všeobecne platí, že zamestnanci by mali mať na pracovisku vytvorené vyhovujúce (optimálne) podmienky, o ktoré sa musí starať každý zamestnávateľ. Pritom musí dbať najmä na ochranu zdravia zamestnancov pri práci, vrátane ochrany pred záťažou teplom. Špeciálne počas letných horúčav majú zamestnanci nárok na osobitný prístup zo strany zamestnávateľa.

Kde sú upravené povinnosti zamestnávateľa pri horúčavách na pracovisku?

Povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zamestnancov pred vysokými teplotami upravuje v prvom rade zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon“).

Konkrétnejšie tieto povinnosti rozoberá vyhláška Ministerstvo zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „vyhláška“). S účinnosťou poslednej novely od 1. 8. 2019 vyhláška určuje:

  • triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,
  • optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,
  • únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,
  • ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,
  • prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
  • pitný režim zamestnanca,
  • posúdenie zdravotného rizika (pôvodne to bolo hodnotenie zdravotného rizika),
  • prevádzkový poriadok.

Ktorých zamestnancov sa horúčavy na pracovisku týkajú?

Záťažou teplom sú vystavení zamestnanci pracujúci vo vnútornom i vonkajšom prostredí. Vo vnútri sú to napríklad pekári, pracovníci pri výrobných linkách a zamestnanci v kanceláriách, kde nie je klimatizácia. Vonku sú v lete vysokým vystavení hlavne stavbári, cestári či poľnohospodári.

Aké má zamestnávateľ povinnosti pri horúčavách na pracovisku?

Podľa zákona je každý zamestnávateľ, za účelom ochrany zdravia pred záťažou teplom na pracovisku, povinný zabezpečiť určité základné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov, a to na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

Na ochranu zdravia zamestnancov pred horúčavami pri práci je zamestnávateľ zo zákona povinný:

  • posudzovať záťaž teplom pri práci,
  • pri dlhodobom výkone práce dodržať prípustné hodnoty faktorov tzv. tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,
  • zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 oC, t. j. zabezpečiť na pracovisku optimálne mikroklimatické podmienky,
  • poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné prostriedky, ochranný odev a zabezpečiť pitný režim.

Vyhláška v súvislosti s tým určuje, že záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce. Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasťou celkovej mikroklímy pracovného prostredia a jej faktormi sú najmä teplota vzduchu, stredná teplota sálania, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu a stereoteplota. Za mimoriadne teplý deň sa považuje deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla viac ako 30 °C.

Vyhláška tiež jednoznačne ustanovuje hierarchiu opatrení, ktoré musí zamestnávateľ vykonať na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pred záťažou teplom na pracovisku, ako aj spôsob ich realizácie.

Podľa vyhlášky musí zamestnávateľ na vnútornom pracovisku (napr. vo výrobných halách, kanceláriách) zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. K tomu má prispieť stavebné riešenie budovy, jej technické zariadenie a vhodná technológia zabezpečená zamestnávateľom na pracovisku. Tam, kde nemôže zabezpečiť optimálne hodnoty, musí zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Ak nemôže na pracovisku dodržať ani prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (napr. z dôvodu nevyhovujúceho stavebného riešenia alebo technického zariadenia budovy), musí vykonať ďalšie ochranné a preventívne opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom na zdravie zamestnancov. K týmto opatreniam patria napríklad častejšie prestávky v práci alebo skrátenie pracovnej doby.

Optimálna hodnota predstavuje interval teplôt, ktorý by sa mal zamestnávateľ usilovať na pracovisku celoročne udržiavať. Prípustná hodnota je hraničnou hodnotou, ktorú by teplota na pracovisku nemala prekročiť ani v prípade, že zamestnávateľ nie je schopný udržiavať optimálnu teplotu. Tieto hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky.

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa v zmysle zákona je vypracovať prevádzkový poriadok, ale len ak výsledky posúdenia záťaže pred teplom preukážu vysokú mieru zdravotného rizika. Tento musí podľa vyhlášky obsahovať:

  • posudok o riziku,
  • pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,
  • preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom s prihliadnutím na vek, zdravotný stav, individuálne fyzické schopnosti a zručnosti zamestnanca,
  • zabezpečenie pitného režimu zamestnanca,
  • pokyny a vybavenie na poskytnutie prvej pomoci.

Aké sú optimálne a prípustné hodnoty pre jednotlivé pracovné triedy?

Vyhláška v prílohe č. 1 rozlišuje sedem pracovných tried rozdelených podľa celkového energetického výdaja: 1a, 1b, 1c, 2a, 2b, 3 a 4.

Ku každej triede je uvedený popis jednotlivých činnosti. Napríklad do triedy 1a patria práce realizované posediačky - ľahká administratívna práca (písanie na počítači, účtovníctvo, kreslenie). Trieda 2a obsahuje kontinuálne práce rúk a paží (zatĺkanie klincov) alebo paží a nôh (riadenie nákladných áut). Trieda 3 pozostáva z intenzívnych prác ramenami a trupom (práca s lopatou, ťažkým kladivom, pílenie). A do triedy 4 patria intenzívne práce v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, stúpanie po schodoch alebo po rebríku).

V prílohe č. 2 určuje rozsah optimálnych a prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre teplé obdobie:

Zdroj: Vlastné spracovanie
Trieda práce Optimálna hodnota Min. prípustná hodnota Max. prípustná hodnota
1a 23 – 27 °C 20 °C 28 °C
1b 22 – 25 °C 19 °C 27 °C
1c 20 – 24 °C 17 °C 26 °C
2a 18 – 21 °C 15 °C 25 °C
2b 17 – 20 °C 12 °C 25 °C
3 nie je ustanovená 10 °C nie je ustanovená
4 nie je ustanovená 10 °C nie je ustanovená

Z tabuľky je teda zrejmé, že so zvyšujúcou sa triedou práce, teda so zvyšujúcim sa energetickým výdajom pri výkone práce, klesajú optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. V posledných dvoch triedach sa tieto hodnoty nestanovujú, zamestnávateľ je preto povinný dodržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov. Rozlišuje sa dlhodobý a krátkodobý únosný čas práce. Bližšie podrobnosti k tomu  upravuje príloha č. 3 vyhlášky.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké opatrenia by mal zamestnávateľ počas horúčav prijať?

Vyhláška radí medzi opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom, ktoré by mal zamestnávateľ vykonať v čase horúcich letných dní, tieto:

  • zmena trvania času práce (napr. skrátenie pracovnej doby),
  • posun začiatku zmeny (napr. na skoršiu rannú hodinu),
  • poskytovanie prestávok v práci,
  • predĺženie prestávky na odpočinok alebo jedenie,
  • pobyt zamestnancov v klimatizovaných priestoroch,
  • striedanie zamestnancov na pracovisku,
  • klimatizácia alebo nútené vetranie,
  • tienenie okien a svetlíkov,
  • sprchovanie a ochladzovanie zamestnancov,
  • vhodný pracovný odev (napr. prírodný vzdušný materiál odevu),
  • pitný režim zamestnancov.

Zabezpečiť pitný režim zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný pri záťaži teplom zadovážiť zamestnancom na vlastné náklady (bezodplatne) pitnú vodu, ktorá musí byť dostupná priamo v mieste výkonu práce, teda na pracovisku alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa. Voda musí byť zdraviu neškodlivá, spravidla s čo najnižším obsahom cukru (sladké nápoje zvyšujú pocit smädu).

Ak dôjde k prekročeniu prípustných hodnôt na pracovisku a v prípade vonkajších prác počas mimoriadne teplých dní, je zamestnávateľ povinný pre všetky triedy prác (okrem triedy 1a) poskytovať zamestnancom na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktoré majú dopĺňať minerálne látky stratené potením a dýchaním.

Konkrétne musí pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu zabezpečiť náhradu minimálne 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním. Minimálne množstvo tekutín, ktoré musí poskytnúť zamestnancovi, je uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky s tým, že minerálne nápoje musia tvoriť polovicu množstva nahrádzaných tekutín.

Zdroj: Vlastné spracovanie
Trieda práce Náhrada tekutín za pracovnú zmenu
1a 0,9 – 2,7 litra
1b 0,9 – 2,6 litra
1c 0,9 – 2,8 litra
2a 0,9 – 2,8 litra
2b 0,9 – 2,8 litra
3 1,2 – 3 litre
4 1,6 – 3 litre

Zabezpečiť chladenie  a tienenie pracoviska

Zamestnávateľ by mal počas horúcich dní na pracovisku zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná, teda zabezpečiť tienenie (napr. prostredníctvom žalúzií alebo roliet). Najvhodnejším riešením ako zabezpečiť chladenie pracovných priestorov je klimatizácia. Treba ju však používať opatrne (napr. výduchy by nemali smerovať priamo na zamestnancov, treba zabezpečiť optimálny teplotný rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou). Ak nie je klimatizácia na pracovisku k dispozícii, môže byť chladenie zabezpečené aj ventilátormi.

Zabezpečiť úpravu pracovného režimu

Ďalším možným opatrením počas horúcich dní je úprava pracovného režimu. Zamestnávateľ môže:

  • poskytnúť zamestnancom mimoriadne prestávky v práci, počas ktorých sa zamestnanci môžu ochladiť,
  • upraviť pracovný čas (napr. posunom začiatku pracovnej zmeny na skoršiu rannú hodinu alebo ho skrátiť z pôvodných ôsmich pracovných hodín na šesť),
  • zabezpečiť zmenu miesta výkonu práce, ak to dovoľuje charakter vykonávanej práce (napr. presunom z vonkajších priestorov do chladnejšieho interiéru).

Poskytnúť vhodný ochranný pracovný odev

Počas horúčav by mal zamestnávateľ zabezpečiť zamestnancom napríklad aj vhodný ochranný odev – najlepšie jednovrstvový z prírodných materiálov a podľa možností vo svetlej farbe, pokrývku na hlavu či slnečné okuliare (najmä pre zamestnancov pracujúcich vo vonkajšom prostredí).

Posúdenie zdravotného rizika

Zamestnávateľ musí posúdiť zdravotné riziko pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom:

  • z technologických dôvodov alebo
  • pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní.

Pri posudzovaní prihliada najmä na:

  • popis vykonávanej činnosti s ohľadnom na pracovné podmienky a triedy práce,
  • druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,
  • plán riadenia rizika.

Pri týchto činnostiach zároveň  vypracuje posudok o riziku.

Sankcie za porušenie povinností zamestnávateľa počas horúčav

Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosti, ktoré mu v súvislosti s vysokými teplotami pri práci vyplývajú zo zákona, dopustí sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Za to mu môže príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uložiť pokutu od 2 000 eur až do 50 000 eur. Zároveň bude musieť na vlastné náklady prijať také opatrenia, aby svojich zamestnancov prestal vystavovať nadmernej záťaži teplom.


BOZP a PO - rýchlo a bez starostí, kontaktuje nás

Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa BOZP a PO.

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je spoločnosť ENDORF s.r.o., IČO: 50403184. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.


Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Evidencia a správa registratúry

Čo znamená pre podnikateľov povinnosť evidovať registratúrne záznamy a ako si túto povinnosť splniť? Ako následne ukladať a ochraňovať už zaevidované registratúrne záznamy?

Registratúra – kto je pôvodca registratúry a aké má povinnosti

Registratúra sa spája so všetkými záznamami, ktoré z činnosti určitého subjektu vznikli a ktoré je potrebné podľa pravidiel evidovať, uchovávať a vyraďovať. Koho sa tieto povinnosti týkajú?

Vyraďovanie a likvidácia firemných dokumentov

Akým spôsobom môže podnikateľ vyradiť a zlikvidovať firemné dokumenty a aké podmienky musia byť splnené v zmysle legislatívy?

Aká je dĺžka záručnej doby?

Čo možno reklamovať, na koho sa vzťahuje záručná doba, aká je dlhá a kedy sa pri nákupoch týka aj podnikateľov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky