Ktoré otázky sú zakázané na pracovnom pohovore

Anna Kmetíková | 28.10.2015
Ktoré otázky sú zakázané na pracovnom pohovore

Prehľad otázok, na ktoré sa zamestnávateľ nesmie spýtať na pohovore a prehľad sankcií, ktoré mu za porušenie tohto zákazu hrozia.

Cieľom pracovného pohovoru je, aby podnikateľ ako budúci zamestnávateľ posúdil a rozhodol, či konkrétny uchádzač spĺňa jeho podmienky, a či bude pre neho dobrým zamestnancom. Rozhodujeme sa na základe osobného pocitu, dojmu z uchádzača a v neposlednom rade na základe podstatných informácií, ktoré nám uchádzač poskytne na základe našej žiadosti. Existuje však okruh otázok citlivejšieho charakteru, na ktoré sa zamestnávateľ spýtať nemôže, lebo mu to zakazuje priamo zákon. Aké sú tieto otázky a čo nám hrozí, ak tento zákonný zákaz porušíme?

Čo sa môže podnikateľ pýtať na pohovore?

Zákonník práce umožňuje budúcemu zamestnávateľovi, aby sa na pracovnom pohovore pýtal uchádzača len na informácie, ktoré súvisia s prácou.

Považuje sa teda za nevhodné pýtať sa zamestnanca na rodinné pomery. Podnikateľ v úlohe budúceho zamestnávateľa sa nesmie uchádzača pýtať na to, či je ženatý/vydatá alebo či žije s nejakým partnerom. Rovnako je zakázané pýtať sa, či má uchádzač deti a v akom veku tieto deti sú.

Rada: Pokiaľ sa na deti pýtate pre rozvrh pracovnej doby, odporúčame vám sa priamo spýtať uchádzača, či mu vyhovuje navrhovaná pracovná doba. Uchádzač sám zváži a posúdi, či je schopný splniť nároky zamestnávateľa.

Podnikateľ sa ďalej nemôže spýtať budúcej zamestnankyne, či je tehotná, prípadne či a kedy plánuje deti.

Podnikateľ od zamestnanca môže vyžadovať doklad o bezúhonnosti, pokiaľ to vyžaduje právny predpis alebo charakter pracovnej pozície, o ktorú sa uchádza. Je tak teda akceptovateľné, ak uchádzač o pozíciu pracovníka SBS musí predložiť výpis z registra trestov. Podnikateľ ale nemôže od uchádzača o pracovnú pozíciu murára požadovať predloženie dokladu o bezúhonnosti, pretože bezúhonnosť zamestnanca nie je podmienkou výkonu práce.

Poslednou významnou skupinou otázok, na ktoré sa podnikateľ nesmie uchádzača pýtať, je jeho politická, odborová alebo náboženská príslušnosť. Zamestnávateľ teda nesmie zisťovať, s akou politickou stranou alebo hnutím sympatizuje uchádzač, či je členom odborovej organizácie, prípadne či je veriaci alebo nie.

Pre úplnosť prinášame zoznam najčastejších otázok na pracovnom pohovore, ktoré sú zakázané:

  1. Nie ste tehotná?
  2. Plánujete si založiť rodinu? Kedy?
  3. V akom veku sú vaše deti?
  4. Ste vydatá/ženatý?
  5. Žijete s vaším partnerom?
  6. Boli ste niekedy trestaný?
  7. Koho volíte?
  8. Ste členom politickej strany alebo politického hnutia?
  9. Ste členom odborovej organizácie?
  10. Ste veriaci?

Na základe čoho podnikateľ nesmie vyberať zamestnanca?

Zákonník práce spolu s antidiskriminačným zákonom chránia zamestnancov pred akýmikoľvek formami diskriminácie. Antidiskriminačný zákon jasne vymedzuje, že o diskrimináciu pôjde v prípade odlišného prístupu k ľuďom z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Pozor: Pokiaľ to nevyžaduje priamo charakter pracovnej pozície, zamestnávateľ nemôže do inzerátu uviesť, že hľadá len muža alebo len ženu. V tomto prípade ide o jednoznačnú diskrimináciu uchádzačov.

Podnikateľ preto nemôže uchádzačovi oznámiť, že ho neprijíma do zamestnania z dôvodu odlišnej rasy alebo nemôže rozhodnúť o neprijatí zamestnanca preto, že je ateista alebo naopak je napríklad moslim.

Pozor: O diskrimináciu na základe zdravotného stavu nejde v prípade, že zamestnanca neprijmete na pracovnú pozíciu na základe vstupnej lekárskej prehliadky, kde lekár konštatuje, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať danú prácu.

Aké zamestnávateľovi hrozia sankcie?

V prípade, že zamestnávateľ na pracovnom pohovore položí nevhodnú otázku, uchádzač má predovšetkým možnosť odmietnuť odpovedať na položenú otázku.

Uchádzač sa môže rovnako obrátiť na súd. Formou žaloby sa môže domáhať, aby zamestnávateľ upustil od svojho konania a ak je to možné, napravil protiprávny stav, teda vybral uchádzača bez ohľadu na predtým použité diskriminačné kritérium. Častejšia je však situácia, kedy uchádzač požaduje, aby mu zamestnávateľ vyplatil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku tejto náhrady stanoví sám súd, pričom prihliadne k závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetkých okolností, za ktorých došlo k vzniku ujmy.

Okrem súkromnoprávnej náhrady nemajetkovej ujmy môže ešte do prípadu zasiahnuť inšpektorát práce, ktorý môže z dôvodu porušenia ustanovení pracovnoprávnych predpisov uložiť zamestnávateľovi pokutu až do 100 000 eur.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku pracovnej diskriminácie upravujú

  • čl. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zákonník práce
  • § 41 ods. 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z. z., zákonník práce
  • § 6 zákona č. 365/2004 Z. z., zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
  • § 9 a nasl. zákona č. 365/2004 Z. z., zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
  • § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., zákon o inšpekcii práce

O autorovi

Mgr. Anna Kmetíková

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných či pracovných záležitostí. Absolvovala Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátska koncipientka.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: