Približne každý druhý podnikateľ na Slovensku pociťuje negatívne následky konfliktu na Ukrajine na svoje podnikanie. Koho sa situácia najviac dotýka a aké riešenia by podnikatelia prijali?
Vojenským
konfliktom sú najviac zasiahnuté firmy pôsobiace v priemysle (71 %)
a v obchode (65 %). Výrazne negatívne dopady, ako priamy následok
vojenského konfliktu, potvrdilo 15 % respondentov. Čiastočne negatívne vníma
následky 34 % podnikateľov.
Aj tieto čísla vyplynuli z aktuálneho prieskumu, ktorý realizovali Slovak Business Agency, Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) v období od 4. do 15. marca 2022 (formou online dotazníka) medzi zástupcami podnikateľov na Slovensku. Jeho cieľom bolo zistiť, do akej miery konflikt ovplyvnil podnikateľov na Slovensku.
Aké problémy musia podnikatelia riešiť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine?
Vojenský konflikt na Ukrajine a široké spektrum ekonomických sankcií voči Rusku a Bielorusku sa hneď odzrkadlili aj na podnikateľskom prostredí na Slovensku.
Najčastejšie
sa firmy musia vysporiadať so všeobecným poklesom dopytu po ich výrobkoch
a službách, nasledujú problémy v logistike, prerušenie
dodávateľských vzťahov, pozastavenie nových investičných aktivít, prerušenie už
dohodnutých kontraktov, problémy s platobným stykom.
Z prieskumu tiež vyplýva, že zahranično-obchodné aktivity s krajinami zapojenými do konfliktu realizuje 17 % opýtaných firiem. Ďalších 83 % deklarovalo, že nemajú priame zahranično-obchodné aktivity s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na ruskom a/alebo ukrajinskom trhu. Najaktívnejšie obchodné aktivity v Rusku a na Ukrajine majú firmy pôsobiace v priemysle (46 %), subjekty so sídlom na území Bratislavského kraja (33 %) a podnikateľské subjekty s vyšším počtom zamestnancov (10 a viac).
Informácie s cenou zlata
Aktuálna situácia
kladie veľké nároky na včasné a presné informácie. Z prieskumu
vyplýva, že podnikatelia počas prvých troch týždňov od začatia konfliktu
najviac pociťovali nedostatok informácií o tom, ako môžu legálne
zamestnať ukrajinských občanov, či nedostatok informácií o daňových
a ďalších legislatívnych súvislostiach poskytnutia pomoci, napríklad vo
forme vlastných výrobkov či služieb.
Podnikateľom zároveň chýbal prehľad bánk, ktoré sú alebo budú odpojené od medzinárodného systému SWIFT a prehľad spoločností, voči ktorým boli zavedené sankcie.
Aby sme situáciu (nielen) podnikateľom uľahčili, pripravili sme prehľad prijatých sankcií voči Rusku zo strany EÚ aj iných štátov v článku Sankcie uvalené na Rusko: zoznam reštrikcií. S rovnakým cieľom vypracovalo Centrum lepšej regulácie SBA informačný materiál, ktorý obsahuje ucelený prehľad sankcií a odkazy na užitočné stránky.
Legislatívu v úvodných týždňoch firmy nevnímali ako problém
Väčšina respondentov v prieskume (88 %) sa síce domnieva, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine zatiaľ nie je potrebné prijímať žiadne špecifické zmeny legislatívy, no podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska, tento údaj netreba preceňovať. Počas zberu dát už totiž niektoré legislatívne zmeny boli schválené a zároveň firmy uvádzali, že majú nedostatok informácií. „Práve kvôli chýbajúcim informáciám mnohé firmy nemusia tušiť, čo ich v praxi čaká alebo čo im platné zákony nedovoľujú. Prieskum skôr ukazuje, že už v prvých týždňoch konfliktu, si len každý desiaty podnikateľ uvedomoval dopady na svoje podnikanie a prekážky vyplývajúce z legislatívy, ktoré s nimi súvisia,“ dodáva Solík.
Záujem o zamestnávanie občanov Ukrajiny
Výsledky prieskumu potvrdzujú, že podnikatelia na Slovensku majú záujem (až 63 %) o zamestnávanie občanov Ukrajiny, ktorí opustili svoju krajinu. Najväčší záujem prejavili stredné (90 %) a malé podniky (83 %) a zástupcovia podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektoroch priemysel (89 %) a stavebníctvo (73 %).
„Mnohé slovenské podniky majú záujem ukrajinským občanom poskytnúť prácu. V kombinácii so zvýšeným záujmom ukrajinských obyvateľov o prácu tak vzniká predpoklad na spoluprácu, ktorá môže byť prospešná pre obe strany – ľudí v neľahkej životnej situácii i slovenskú ekonomiku,“ zdôraznil Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov.
„Ich zamestnávanie však komplikuje skutočnosť, že úrady firmám nevedia poskytnúť informácie o povolaniach a pracovných zručnostiach ukrajinských občanov, ktorým bol udelený štatút dočasného útočiska a hľadajú si prácu. Zbytočne tak komplikujeme ich umiestnenie na trhu práce,“ dopĺňa Ján Solík.
„Problematike zamestnávania a podnikania cudzincov na Slovensku sa venujú ďalšie informačné materiály, ktoré sme v súvislosti s dianím na Ukrajine pripravili. Záujemcovia ich nájdu na stránke nášho Centra lepšej regulácie,“ informuje Marián Letovanec, riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov SBA.
Problémy v oblasti pracovnej sily vplyvom vojenského konfliktu
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine nemal podľa výsledkov prieskumu v prvých týždňoch konfliktu významnejší negatívny vplyv na oblasť pracovných síl v oslovených podnikateľských subjektoch. Viac ako tri štvrtiny (79 %) respondentov nezaznamenali žiadne negatívne dopady konfliktu na ich zamestnancov. Odchod ukrajinských pracovníkov (napr. pod vplyvom vyhlásenia všeobecnej mobilizácie) evidovalo len 7 % oslovených podnikateľov. Najčastejšie sa s odchodom zamestnancov z Ukrajiny stretávajú firmy zamestnávajúce väčší počet zamestnancov a zo sektorového hľadiska ide o subjekty podnikajúce v priemysle (18 %), stavebníctve (14 %) a pôdohospodárstve (13 %).
Ak sa
podnikatelia stretli s odchodom ukrajinských pracovníkov, vzniknutú situáciu
riešili najčastejšie udelením neplateného voľna (70 %). K ukončeniu
pracovného pomeru pristúpilo 22 % respondentov. Iné spôsoby, napr. v podobe
plateného voľna, alebo preplatenia časti mzdy využilo 13 % oslovených
respondentov.
Príchod podnikateľov z Ukrajiny ako nová konkurencia
Podnikatelia
na Slovensku (85 %) nemajú obavu, že s potenciálnym príchodom ukrajinských
podnikateľov by sa im zásadne zvýšila konkurencia v podnikaní. Len 15 %
opýtaných zástupcov firiem vníma zvýšený počet prichádzajúcich Ukrajincov ako
možnú konkurenciu v ich ďalšom podnikaní.
Zvýšenej konkurencie sa obávajú vo väčšej miere mikropodniky (16 %), respondenti firiem so sídlom v Košickom (19 %), Žilinskom (18 %), Nitrianskom a Prešovskom kraji (zhodne 17 %) a podnikatelia v sektore stavebníctvo (19 %) a obchod (18 %).
Zdroj: Slovak Business Agency
