Podnikanie za prvej republiky

Jozef Šétaffy | 28.10.2018
Podnikanie za prvej republiky

28. októbra si pripomíname 100. výročie vzniku Československa. To je vhodná príležitosť a takmer povinnosť, aby sme si spomenuli ako sa v tých časoch podnikalo, ktoré známe firmy a značky vtedy vznikli a ktoré z nich existujú a sú prítomné na trhu dodnes.

Prvá Československá republika vznikla v roku 1918 po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie. Vtedajšie podmienky na podnikanie v Česku a na Slovensku boli rozdielne, pretože v Česku bol priemysel relatívne rozvinutý a Slovensko bola krajina predovšetkým agrárna.

Rozdielna v prospech Česka bola aj vzdelanostná a sociálna štruktúra obyvateľstva. Tieto skutočnosti mali rozhodujúci vplyv na rozvoj podnikania v obidvoch častiach republiky. Naviac, hospodárska kríza, ktorá vypukla v tridsiatich rokoch, mala katastrofálny dopad najmä na slovenský vidiek. Vysoká nezamestnanosť zapríčinila vysťahovalectvo. Na dedinách sa žilo veľmi ťažko, obyvateľstvo trpelo chudobou. Napriek tomu sa najmä vo väčších mestách rozvíjali remeslá a obchod.

Známe značky vznikali začiatkom minulého storočia

V Česku sa vďaka lepšej východiskovej pozícii úspešne rozvíjal ťažký, strojárenský aj automobilový priemysel. Vznikli napríklad slávne značky Škoda, Tatra, Praga, ktoré pretrvali do súčasnosti. V tom čase okrem zbrojného programu vyrábala autá aj moravská zbrojovka v Brne. Letecká továreň AVIA už v 20. a 30. rokoch vyrábala vojenské i civilné lietadlá vlastnej konštrukcie.

V oblasti obuvníckeho priemyslu získala bezkonkurečné postavenie značka Baťa, ktorá postupne expandovala a rozšírila výrobné odbory o výrobu pneumatík, technickej gumy, umelých vlákien, hračiek, kovoobrábacích strojov, pletacích strojov, lietadiel aj bicyklov.

Baťovu obchodnú stratégiu si pri zakladaní svojej krajčírskej firmy osvojil aj podnikateľ Jan Nehera (1923, Prostějov). Za niekoľko rokov sa mu podarilo vybudovať konfekčný kolos, ktorý si získal renomé aj v zahraničí. Podnik mu od prvej chvíle doslova rástol pod rukami. Majiteľ podniku si potrpel na vysokú úroveň služieb. Zákazníkov obsluhovali špeciálne vyškolení predavači, ktorí úctivo ponúkali široký sortiment tovaru – okrem odevu aj všetky módne doplnky, vrátane topánok, neskôr dokonca vlastné neherovské modely oblekov. Jan Nehera vybudoval vlastnú sieť predajní (odtiaľ prezývka prostějovský Baťa), v roku 1938 mal po celom Československu viac než 130 obchodov s takmer 1000 zamestnancami. Jeho reklamný slogan „Nehera šije šaty dobre“ bol známy v celej republike.

Po úspechu v Čechách sa odhodlal expandovať aj na Slovensko. Hoci tu mal už od roku 1931 svoje predajne, rozhodol sa vybudovať celkom nový podnik, nezávislý od prostějovskej centrály. Zastaviť ho nemohlo ani rozdelenie ČSR, a tak už na jeseň 1939 v Trenčíne otvoril svoju novú továreň.

Ako huby po daždi začali na Slovensku rásť jej filiálky, začiatkom decembra 1932 sa už v každom väčšom meste nachádzala minimálne jedna z celkového počtu 35. Samozrejme, bolo nutné poobzerať sa a zriadiť hlavnú regionálnu filiálku, ktorá by podnik čo najdôstojnejšie reprezentovala. Voľba padla celkom logicky na Bratislavu, hlavné a najväčšie mesto Slovenska. V „jeho srdci“ (ako hlásala reklama) sa pre firmu uvoľnili lukratívne priestory bývalého odevného domu Schön na dnešnej Obchodnej ulici 4 (starší Bratislavčania si ho pamätajú ako OD Pionier, mladší ako Svet knihy). Neherovci nelenili a po menších adaptačných prácach otvorili zakrátko na troch poschodiach najmodernejší odevný dom na Slovensku.

Firma Nehera dosahovala v tom čase celkové mesačné tržby vo výške takmer 20 mil. korún. Mala internátnu školu, aby si mohla vychovávať nových zamestnancov. Bohužiaľ, prišla druhá svetová vojna a z jedného z najprogresívnejších československých podnikateľov sa stal nepriateľ systému. Nacisti ho väznili a továreň mu zobrali. Po vojne jeho firmu znárodnili komunisti a stala sa súčasťou štátneho podniku OP Prostějov. Po  smrti Jana Neheru v roku 1958 na značku Nehera ostali iba spomienky jej spokojných zákazníkov.

Prišiel však rok 1998 a príbeh slávnej značky oslovil manželov Ladislava Zdúta a Bibiánu Zdútovú. Zaregistrovali si značku Nehera a za niekoľko rokov z nej vytvorili symbol luxusného módneho oblečenia uznávaný (najmä) v zahraničí.

Podobný príbeh mala aj slávna československá odevná značka Rolný, ktorá mala sieť predajní po celom Československu. S vybudovaním výrobnej továrne na Slovensku sa začalo až v roku 1939. Pod názvom „Prvá slovenská továreň odevov, úč. spol. Bratislava“ so 150 zamestnancami začala výrobu v Žiline. O dva roky neskôr firma zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť deviatich predajní. Od roku 1944 odštartoval svoju činnosť závod Rolný v Púchove. Začiatkom roku 1946 bol podnik znárodnený. Ich reklamu: Odev vzorný šije Rolný však bolo vídať ešte v päťdesiatych rokoch na niekoľkých starých fasádach (nielen) bratislavských domov.

Rozvoj podnikania v medzivojnovom Československu podnietil aj rozvoj urbanistiky a architektúry, najmä v mestách. Do dnešných dní sa (čiastočne) zachovali nielen niektoré cenné objekty industriálnej architektúry (v Bratislave napr. Cvernovka a Stollwerck), ale aj budovy bánk (napr. budova bývalej Tatrabanky - v súčasnosti Ministerstvo kultúry na nám. SNP), hotelov (napr. Carlton), obchodných domov (Brouk a Babka - v súčasnosti obchodný dom Dunaj na nám. SNP, "malý" a "veľký" Baťa...). Bratislavský veľkopodnikateľ - mäsiar Rudolf Mandela nechal postaviť v centre Bratislavy dokonca prvý slovenský "mrakodrap" a Henrich Klinger, majiteľ textilnej fabriky postavil pre svojich zamestnancov celú obytnú štvrť (klingerovu kolóniu v Ružinove, komunisti ju už nestihli zbúrať).

Podnikanie v medzivojnovom období reprezentovali najmä živnostníci a malé firmy

Podnikanie v medzivojnovom období v Česku aj na Slovensku však reprezentovali najmä živnostníci a malé aj stredné remeselnícke firmy, pohostinské podniky a obchody s rôznym (rozličným) tovarom. Boli ich stovky vo väčších aj menších mestách a zabezpečovali najmä základné služby a potreby pre obyvateľstvo. Ich názvy (najčastejšie mená majiteľov) ľudia používali ešte dlho po ich zániku.

Napr. v pôvodných priestoroch v Bratislave ešte za "socíku" dlho fungovalo železiarstvo na Hurbanovom nám. (pôvodne železiarstvo u Pallehnera) a na Suchom Mýte (železiarstvo a rozličný tovar u Groha). V žalostnom stave na Obchodnej ul. ešte stále funguje predajňa textilu v pôvodných priestoroch pôvodnej luxusnej predajne odevov U Pavúka. Ako starý bratislavák nemôžem nespomenúť množstvo tradičných vinární a krčiem bývalých súkromníkov ktoré síce už dnes neexistujú, ale naša generácia mala šťastie mnohé z nich v pôvodných priestoroch za študentských čias ešte zažiť (moja "domovská" krčma U Talacku, neskôr Pod orechmi bola na Liptovskej ul., dnes je tam v prestavanom objekte firma Nikar s.r.o.).

Súkromné malé a stredné podnikanie v Československu ukončilo "víťazstvo pracujúceho ľudu" a znárodnenie vo februári 1948. Podnikatelia a živnostníci ktorí roky usilovne pracovali a budovali svoje firmy prišli o všetko a stali sa triednymi nepriateľmi s nevhodným kádrovým profilom, čo poznačilo aj nasledujúce generácie ich potomkov (napr. ako vo filme Čierni baróni). Lúza, ktorá vtedy prevzala moc ešte dlhé roky žila z hodnôt, ktoré súkromníci vytvorili.

Lúza, ktorá vtedy prevzala moc ešte dlhé roky žila z hodnôt, ktoré súkromníci vytvorili.

Keď sa minuli, víťazný pracujúci ľud stál v radoch na nedostatkové tovary v štáte obohnaným ostnatým drôtom. Súkromné "podnikanie" oživili v šesťdesiatych rokov šmelinári a veksláci pred Tuzexom. Známy citát prvého československého prezidenta T.G. Masaryka: Nebáť sa a nekradnúť si mnohí "naši ľudia" modifikovali na Nebáť sa kradnúť (platí to aj v súčasnosti).

Československo patrilo k najvyspelejším krajinám sveta

Pri tomto významnom jubilejnom výročí vzniku našej prvej republiky si treba ale predovšetkým pripomenúť najmä pozitívne skutočnosti vyplývajúce z tejto historickej udalosti ktoré súvisia s podnikaním. Medzivojnové demokratické Československo bola slávna spoločná kapitola dejín českého a slovenského národa. Slovensko sa v rámci Československa objavilo po prvý krát na mape Európy. V rebríčku najbohatších zemí sveta z roku 1924 sa najmä vďaka rozvinutému priemyslu v Česku sa Československo umiestnilo na desiatom mieste aj pred Nemeckom, Rakúskom, Holandskom a Talianskom. A ak sa Wikipedia nemýli, tak v roku 1934 bolo Československo desiatou priemyselne najvyspelejšou krajinou sveta.


O autorovi

Ing. Jozef Šétaffy

Spolumajiteľ konceptu Pizza Mizza, franchisingový poradca a odborný garant projektu Franchising servis na Podnikajte.sk Ak máte otázky k téme franchising, kontaktujte ma na franchising.servis@podnikajte.sk

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.