Zamestnávatelia varujú pred návrhom na zdaňovanie podnikateľských nehnuteľností bez zákonného stropu, ktorý môže viesť k zatváraniu prevádzok, vzniku potravinových púští či zdražovaniu tovarov a služieb. Namiesto zvyšovania daní navrhujú zoštíhlenie štátu.
Slovensko už mesiace počúva sľuby o prorastových opatreniach a podpore ekonomiky. Namiesto nich však prichádza ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia podnikateľov, ktoré podľa podnikateľov v konečnom dôsledku zaplatia aj domácnosti vo forme vyšších cien prakticky všetkých tovarov a služieb.
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne odmietajú poslanecký návrh SNS na zmenu zákona o miestnych daniach, ktorý umožní samosprávam zavádzať prakticky neobmedzené dane na obchodné a podnikateľské nehnuteľnosti. Návrh pritom podľa RÚZ nezasiahne len veľké obchodné reťazce, ale aj množstvo menších prevádzok, rodinných firiem a živnostníkov naprieč celým Slovenskom, a negatívne ovplyvní konečnú cenu základných tovarov pre spotrebiteľov, vrátane liekov.
Podnikatelia odmietajú ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia
RÚZ odmieta poslanecký návrh na zmenu zákona o miestnych daniach, ktorý je aktuálne v druhom čítaní v Národnej rade SR (NR SR). Návrh umožní samosprávam zavádzať prakticky neobmedzené miestne dane na obchodné a podnikateľské nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zákonného stropu.
Zamestnávatelia upozorňujú na mýtus o nízkom zdaňovaní nehnuteľností. Čísla sú nízke len vďaka rezidenčným nehnuteľnostiam, no slovenské firmy platia dane z nehnuteľností, ktoré sú v porovnaní so zahraničnými konkurentami výrazne vyššie (Slovensko 0,4 % HDP, Česko 0,1 % HDP, Nemecko a Rakúsko 0,2 % HDP). Návrh sa prezentuje ako zásah voči „veľkým obchodníkom“, v skutočnosti dopadne na široké spektrum podnikateľov aj domácnosti. Zvýšené náklady podnikateľov sa totiž nevyhnutne premietnu do vyšších cien potravín, drogérie, liekov, služieb a ďalších základných tovarov.
Návrh zákona o miestnych daniach nezasiahne len reťazce, ale aj malé firmy a živnostníkov
Navrhovaná úprava sa má týkať nehnuteľností, v ktorých sa ponúka tovar na predaj, ak predajná plocha presiahne 500 m². V prípade obchodných centier a retail parkov bude rozhodujúca hranica 1 500 m² za celý objekt. V praxi to znamená, že pod novú osobitnú sadzbu dane nespadnú iba supermarkety či hypermarkety, ale aj stavebniny, záhradníctva, predajne nábytku, hobby markety, lekárne, fitness centrá, kaderníctva či ďalšie prevádzky, ktoré popri službách predávajú aj doplnkový tovar.
„Vláda hovorí o prorastových opatreniach, no realitou je opak toho, čo Slovensko potrebuje. Namiesto predvídateľného prostredia a znižovania daňovo-odvodovej záťaže, parlament rokuje o ďalšom nečakanom zvyšovaní daní. Tie sú v prípade nehnuteľností na podnikanie už v súčasnosti často niekoľkonásobne vyššie ako v Česku. V prípade schválenia táto zmena utlmí investície a v konečnom dôsledku sa premietne do vyšších cien pre spotrebiteľov. A v neposlednom rade postihne aj množstvo malých či rodinných firiem,“ konštatuje člen Prezídia RÚZ a prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Nejasné definície môžu priniesť chaos a právnu neistotu
Návrh je podľa RÚZ napísaný mimoriadne nepresne a neurčito. Nešpecifikuje, čo presne je „predajná plocha“, ani akým spôsobom sa bude merať. Nie je jasné, či do nej budú patriť promo zóny, samoobslužné pokladne, čakacie priestory alebo iné časti prevádzok. Každá samospráva si tak bude môcť zákon vykladať po svojom, čo vytvorí chaos, právnu neistotu a dramaticky zvýši administratívne náklady podnikateľov.
RÚZ zároveň upozorňuje, že odstránenie hornej hranice sadzby dane môže byť v rozpore s Ústavou SR. Článok 59 ods. 2 Ústavy SR totiž stanovuje, že dane možno ukladať iba „na základe zákona“. Ak však zákon vôbec neurčuje maximálnu výšku dane, ide o bezlimitné splnomocnenie samospráv určovať akúkoľvek sadzbu bez zákonných mantinelov. „Návrh je postavený na nesprávnom predpoklade, že väčšia predajná plocha automaticky znamená väčší a silnejší podnik. To jednoducho nie je pravda. Veľkú plochu prirodzene potrebujú stavebniny, záhradné centrá, predajne nábytku či hobby markety. Návrh netrestá veľkých, ale často len tie podnikateľské modely, ktoré z povahy svojho sortimentu potrebujú viac priestoru,“ upozorňuje člen Prezídia RÚZ a predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Vyššie dane pre obchodné centrá zasiahnu aj malých nájomcov
Osobitne absurdné sú dôsledky návrhu pre obchodné centrá. Ak celý objekt presiahne hranicu 1 500 m², pod osobitnú sadzbu sa dostanú automaticky všetky prevádzky v budove – vrátane malých rodinných prevádzok a živnostníkov, ktorí sami hranicu 500 m² vôbec neprekračujú. Vyššia daň sa následne premietne do nájomného a dopadne práve na menších podnikateľov.
„V čase keď mnohé slovenské podniky majú existenčné problémy a potrebovali by od vlády razantné opatrenia na naštartovanie hospodárskeho rastu, pripravuje vládna koalícia ďalší klinec do rakvy slovenským zamestnávateľom. Napriek prísľubom premiéra pripravuje štát ďalšie zvyšovanie daní. A nakoniec na to doplatia občania cez rast cien tovarov a služieb a zvyšujúcu sa nezamestnanosť,“
vysvetľuje viceprezident RÚZ Jozef Špirko.
Výsledkom nových miestnych daní môže byť aj zatváranie malých prevádzok na vidieku
RÚZ zároveň upozorňuje, že paralelne už prebieha riadne legislatívne konanie Ministerstva financií SR k tomu istému zákonu. Považuje preto za nesystémové a neštandardné, aby sa zásadné zmeny daňového systému prijímali cez poslanecký návrh bez riadneho odborného procesu, analýz dopadov a diskusie s dotknutými subjektmi.
Zamestnávatelia združení v RÚZ vyzývajú poslancov NR SR, aby o predmetnom poslaneckom návrhu ďalej nerokovali a aby sa akékoľvek prípadné zmeny realizovali výlučne v rámci riadneho legislatívneho procesu pod vedením Ministerstva financií SR. Dôsledky návrhu pritom môžu byť podľa RÚZ zásadné:
- vyššie ceny potravín, drogérie, liekov a služieb,
- nižšia investičná aktivita,
- vyššia neistota v podnikateľskom prostredí,
- slabšia konkurencia v maloobchode,
- zatváranie menej rentabilných prevádzok,
- prehlbovanie tzv. potravinových púští na vidieku.
Práve posledný bod je mimoriadne nebezpečný. Veľké mestské prevádzky dnes často finančne držia pri živote menšie predajne v regiónoch. Ak štát neúmerne zaťaží nosné prevádzky v mestách, môže to viesť k zatváraniu obchodov na vidieku bez ohľadu na to, či daná obec sadzbu zvýši, alebo nie.
Recept na rast: koniec trestania úspechu a zásadné zoštíhlenie štátu
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) zdôrazňuje, že slovenská ekonomika potrebuje jasný impulz na obnovenie rastu, investícií a konkurencieschopnosti a prorastové opatrenia, ktoré skutočne fungujú, si budú vyžadovať financie. Drobné zmeny na naštartovanie ekonomiky nebudú stačiť. Potrebná je podľa ZPS odvaha zoškrtať výdavky štátu a nechať peniaze v rukách podnikateľov a zamestnancov.
ZPS upozorňuje, že ekonomiku je možné naštartovať iba vtedy, keď štát prestane zvyšovať záťaž pre firmy a začne dôsledne šetriť na vlastnom fungovaní.
„Opatrenia na podporu ekonomiky musia ukázať, že štát prestáva trestať úspech a ekonomickú aktivitu. Politici sa nemôžu spoliehať iba na opatrenia, ktoré nič nestoja. Dôležité je nájsť také, ktoré fungujú. Financie na ich zavedenie môže štát usporiť napríklad na znížení prebujnenej byrokracie alebo v neadresných sociálnych výdavkoch,“ uviedol J. Solík, prezident ZPS.
Podnikatelia zdôrazňujú, že súčasnú situáciu nevyriešia iba čiastkové opatrenia, ale treba uskutočniť zásadné zmeny vo viacerých oblastiach.
1. Zrušenie škodlivých daní a zjednodušenie systému
Zrušenie transakčnej dane a dane z dividend, zjednotenie sadzieb daní, menej výnimiek a férový princíp – rovnaké zdaňovanie rovnakej aktivity.
2. Zníženie nákladov práce a zjednodušenie zamestnávania
Zrušiť progresívne zdaňovanie a znížiť strop na sociálne odvody pre kvalifikovaných zamestnancov, znížiť sadzby odvodov, zrušiť povinné stupne náročnosti práce, odstrániť súbeh výpovednej doby a odstupného, zjednodušiť zamestnávanie expertov zo zahraničia, zrušiť plošný predčasný dôchodok a odstrániť obmedzenia práce popri ňom, trvalo zrušiť dva štátne sviatky a vybrané voľné dni systematicky pripájať k víkendom.
3. Podpora investícií a podnikania
Umožniť firmám slobodné tempo odpisovania investícií a strát, nezdaňovať zisk, ktorý firmy reinvestujú do svojho rastu, zaviesť v maximálnej možnej miere samozdanenie DPH (reverse charge) vo vzťahoch medzi podnikateľmi, vytvoriť právny rámec pre nadačné fondy, ktorý uľahčí odovzdanie rodinných firiem nastupujúcej generácii a udrží kapitál slovenských firiem doma.
4. Štát ako partner, nie ako brzda
Zaviesť „tichý súhlas“ (nečinnosť úradu = schválenie), princíp „jedenkrát a dosť“ pri odovzdávaní údajov štátnym inštitúciám, z daňovej spoľahlivosti spraviť reálnu výhodu pri riešení agendy naprieč štátnymi inštitúciami.
5. Adresná sociálna pomoc
Zrušiť plošné dávky financované na dlh a nastaviť sociálnu pomoc adresne pre ľudí v núdzi, zamedziť zneužívaniu a špekulatívnemu čerpaniu dávok (PN, materské a pod.).
6. Menší a lacnejší štát
Zníženie počtu úradníkov minimálne o 20 % cez audity a digitalizáciu, komunálna reforma (zlučovanie výkonu správy malých obcí), optimalizácia siete škôl so zohľadnením demografie a kvality vzdelávania.
7. Stabilita a predvídateľnosť
Povinné pripomienkovanie poslaneckých návrhov zákonov a zvýšenie kvóra na skrátené konania, jednotný termín zmien k 1. januáru a schválenie nových pravidiel s aspoň trojmesačným predstihom.
Podľa ZP tieto požiadavky nie sú „zoznamom želaní“, ale nevyhnutným predpokladom na to, aby Slovensko nezaostávalo. Bez zásadných zmien a odvahy ku škrtom bude kúpna sila obyvateľov aj konkurencieschopnosť firiem ďalej klesať. ZPS zdôrazňuje, že len predvídateľné pravidlá a štíhly štát, ktorý chráni ekonomickú slobodu a hospodári zodpovedne, dokážu vrátiť Slovensko na cestu prosperity. „Štát musí prestať trestať úspech a nechať maximum zdrojov v rukách tých, ktorí ich tvoria,“ dodáva J. Solík.
Zdroje: tlačové správy RÚZ a ZPS
