Pre aké firmy má zmysel uvažovať nad vydaním akcií a ako postupovať?
Či už začínajúci, alebo zabehnutí podnikatelia majú niekoľko možností, ako získať kapitál pre svoje podnikanie. Nemusí pritom ísť len o vlastné prostriedky, úver z banky či dlhopisy. Zaujímavou alternatívou môže byť predaj akcií. Napriek tomu, že v zahraničí ide o pomerne bežnú formu financovania a niekedy aj obľúbenejšiu ako zadlžovanie sa, na Slovensku je to naopak. V „žití na dlh“ patríme k lídrom, no o predaj akcií záujem nie je. Ako takéto financovanie funguje a ako pri predaji akcií postupovať? V čom sa líšia od dlhopisov? A aké zmeny čakajú právnu formu jednoduchých spoločností na akcie?
Akcie – kapitál, ktorý netreba vrátiť, no investori môžu ovplyvniť rozhodovanie firmy
Jedným z hlavných rozdielov medzi dlhopismi a akciami je ten, že zatiaľ čo vydaním dlhopisov si firma požičiava peniaze, ktoré neskôr musí vrátiť s určitým úrokom, predajom akcií je možné získať nenávratný a neúročený nový kapitál. Ide preto o zaujímavú cestu financovania podnikania. „Firme to prináša okamžitý prílev kapitálu bez nutnosti splácať dlhy. Kapitál môže byť použitý na rôzne obchodné aktivity, ako je expanzia či výskum a vývoj, alebo priestor na vyplatenie pôvodných vlastníkov. Prínosom je tiež zlepšenie viditeľnosti firmy,“ opisuje Lukáš Bonko, riaditeľ Burzy cenných papierov v Bratislave.
„Vstup spoločnosti na burzu, sa označuje ako IPO (Initial Public Offering, t. j. prvotná verejná ponuka). Cena, za ktorú je akcia predávaná, odzrkadľuje očakávanú hodnotu firmy a je tiež ovplyvnená trhovým dopytom,“ vysvetľuje L. Bonko. Zároveň dodáva, že ak je firma zalistovaná na burze v EÚ, zvyšuje to jej dôveryhodnosť. Ak sa totiž firma rozhodne vstúpiť na burzu, musí mať väčšiu transparentnosť a poskytovať pravidelné informácie o svojom hospodárení. To u investorov zvyšuje dôveru a záujem. „Najmä na základe poznatkov z rozvinutých trhov, je vidieť vzťah medzi trhovou cenou, transparentnosťou a kvalitným riadením. Na druhej strane môže firma cítiť tlak na dosiahnutie krátkodobých finančných cieľov kvôli pozorovaniu zo strany analytikov a investorov.“
„Háčikom“ je, že spoločnosť, ktorá vydáva akcie, v podstate predáva časť svojho vlastníctva investorom výmenou za kapitál. Noví akcionári sa stávajú spolumajiteľmi a získavajú právo na časť zisku a na hlasovanie na valných zhromaždeniach.
Zásah akcionárov do fungovania firmy – treba sa ho obávať?
Hoci sa môžu podnikatelia obávať cudzieho zásahu do fungovania svojej firmy, L. Bonko upokojuje, že miera vplyvu na riadení novými akcionármi závisí od toho, koľko nových akcií spoločnosť vydá a či si zvolí formu vydania akcií s hlasovacími právami, alebo bez nich. „Obavy, že investor by mohol zasahovať do podnikania po zalistovaní akcií na burze formou IPO, sú väčšinou neopodstatnené - v prípade dobre spravovanej spoločnosti a pri zachovaní majoritného podielu. Je pravda, že akcionári majú právo hlasovať na valných zhromaždeniach a ovplyvňovať tak rozhodnutia spoločnosti, nemôžu ale zasahovať do bežného chodu spoločnosti (ak si majitelia pôvodnej firmy zachovajú majoritný podiel v spoločnosti, teda kontrolu nad ňou).“
Akcionári majú podľa riaditeľa burzy skôr záujem o úspech spoločnosti a rast hodnoty ich investícií než o zasahovanie do denného chodu podnikania. Preto je dôležité komunikovať s nimi a poskytovať im pravidelné informácie o podnikaní. „Tým sa dá vybudovať dôvera a vzájomné porozumenie,“ dodáva.
Firma má možnosť vydať aj akcie bez hlasovacích práv, nevýhodou v takom prípade však môže byť nižšie hodnotenie akcií a potenciálnu neistotu pre investorov ohľadom riadenia spoločnosti. „Akcionári nemajú hlasovacie práva na valných zhromaždeniach, čo môže byť menej atraktívne pre niektorých investorov. Avšak, majú právo na časť zisku vo forme dividend a majú tiež právo na informácie o spoločnosti,“ vysvetľuje L. Bonko.
Komu sa predaj akcií oplatí?
Získať kapitál cez predaj akcií môže byť atraktívny skôr pre zabehnuté firmy s istou históriou. Čo sa týka veľkosti, môže ísť aj o menšiu firmu, s tržbami okolo milión eur (ideálne päť miliónov a viac), no podstatná je aj ziskovosť. „Firma jednoduchšie získa investorov, keď bude ziskovosť minimálne do budúcnosti vyhodnocovaná ako perspektívna. Môže ísť o firmu v zaujímavom odvetví, ako napr. digitalizácia a technológie, spoločnosť, ktorá vie priniesť inovácie a podobne.“
Ako uvádza riaditeľ Burzy cenných papierov v Bratislave, predaj akcií je jednou z možností pri generačnom odovzdávaní firmy. „Ak zakladateľ spoločnosti chce ísť na dôchodok a mať z firmy stále nejaké peniaze, ide o veľkú príležitosť, kedy spoločnosť nemusí predať celú – môže si v nej ponechať podiel.“
Na pamäti však treba mať, že akcie môže vydať iba akciová spoločnosť (prípadne jednoduchá spoločnosť na akcie). Ak chce túto formu financovania využiť s. r. o.-čka, musí zmeniť právnu formu a transformovať sa na a. s.
Pokiaľ chce firma zaujať investorov, Bonko odporúča budovať silný príbeh. Investorov zväčša zaujme unikátna hodnota alebo riešenie, ktoré firma prináša. „Je dôležité byť transparentný a realistický, otvorený a úprimný o finančných číslach, plánoch a perspektívach firmy. Je v hodné predstaviť aspoň rámcový podnikateľský plán a výhľad do budúcnosti.“
Ako postupovať pri vydaní akcií?
Ak sa firma rozhodne pre predaj akcií, je vhodné obrátiť sa na manažéra emisie, ktorým môže byť člen burzy, banka, obchodník s cennými papiermi (možno nájsť napr. na stránke Asociácie obchodníkov s cennými papiermi - aocp.sk) či poradenská spoločnosť. Podnikateľa poradca či manažér emisie nasmeruje a poradí, ako celý proces koordinovať. „Potom je potrebné si pripraviť finančnú dokumentáciu, biznis plán a získať schválenie prospektu od Národnej banky Slovenska. Následne sa s manažérom emisie firma dohodne, akým spôsobom získajú kapitál – manažér emisie môže ponúknuť akcie svojim klientom alebo bude potrebné riešiť marketing a oslovovať potenciálnych akcionárov kampaňou. Posledným krokom je odpísané/splatené akcie dať na burzu, čo slúži najmä ako ochrana pre investora, ktorý môže akciu neskôr jednoduchšie predať,“ vysvetľuje Bonko.
Zabudnúť netreba ani na následné povinnosti, ktoré firma má. Dvakrát ročne musí dávať finančnú správu, resp. finančný report národnej banke a burze, no tiež tento report zverejniť na svojej stránke.
Jednoduchá spoločnosť na akcie – záujem o ňu je nízky, uvažuje sa nad zrušením
Od roku 2017 je možné založiť si aj jednoduchú spoločnosť na akcie ako „hybrid“ s.r.o.-čky a akciovej spoločnosti. Ako uvádza L. Bonko, právna forma jednoduchej spoločnosti na akcie (j. s. a.) bola do nášho právneho poriadku doplnená z iniciatívy vtedajšieho Ministerstva financií SR, ktorého zámerom bolo podporiť najmä začínajúce, inovatívne spoločnosti s vysokým rastovým potenciálom - startupy, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk.
Založiť j. s. a. je o niečo jednoduchšie ako s. r. o. či akciovú spoločnosť - vyžaduje základné imanie len vo výške 1 euro a minimálna hodnota vkladu jedného akcionára môže byť aj 1 euro. Zároveň jednoduchá spoločnosť na akcie nemá ustanovený maximálny počet akcionárov (spoločníkov), a tak musí mať aspoň jedného spoločníka, ale zároveň ich môže mať aj neobmedzene veľa. Spájajú sa s ňou však spájajú väčšie náklady ako v prípade iných právnych foriem, nakoľko musí napríklad vydávať vyslovene zaknihované akcie, ktoré musia mať podobu zápisu v Centrálnom depozitári cenných papierov, za čo sa platí poplatok.
Avšak, o zakladanie jednoduchých spoločností na akcie slovenskí podnikatelia neprejavili väčší záujem. „Vzhľadom na vynaložené náklady (ministerstvom spravodlivosti a centrálnymi depozitármi) na vytvorenie a uvedenie novej právnej formy do života sme očakávali vyšší záujem o j.s.a. Za posledného jeden a pol roka ale predstavoval podiel počtu zaregistrovaných emisií akcií j.s.a. v priemere 37 % z počtu všetkých zaregistrovaných emisií a okolo 77 % z počtu všetkých zaregistrovaných emisií akcií,“ uvádza L. Bonko. Aktuálne sa tak uvažuje o vypustení tohto druhu akciovej spoločnosti z Obchodného zákonníka v rámci jeho rekodifikácie. Avšak, mnohé prvky úpravy j. s. a. by mali byť prevzaté do právnej úpravy súkromnej akciovej spoločnosti alebo s. r. o. Napríklad regulácia podmienok prevoditeľnosti akcií v spojení s efektívnymi akcionárskymi dohodami či flexibilnejšia štruktúra orgánov a podobne, je to však najmä otázka na zákonodarcov.
Slováci radšej investujú do akcií iných ako by sa mali deliť o akcie vlastnej firmy
Ako uvádza L. Bonko, špecifikom Slovákov je zadlžovanie sa. Preto väčšina podnikateľov financuje svoj biznis úverom či vydaním dlhopisov, no o zalistovanie akcií a získanie investorov touto cestou je násobne nižší záujem. A hoci z trhu cítiť zvyšujúci sa záujem o akcie slovenských firiem, je len zo strany investorov. Firmy majú opatrnejší prístup.
V zahraničí je o vydanie akcií zo strany firiem väčší záujem, najmä z dôvodu rozvinutejšieho ekosystému. Ak sa ale slovenská firma rozhodne emitovať akcie v zahraničí, mala by myslieť na to, že každá krajina môže mať extra požiadavky, ktoré bude musieť splniť a bude nimi ovplyvnená.
Vstupu na burzu a emitovania akcií sa ale firmy podľa Bonka báť nemusia. Dôležité podľa neho je mať jasnú víziu a podnikateľský plán. Môže ísť o generačnú výmenu či získanie kapitálu na ďalší rozvoj, no podstatné je vedieť cieľ odprezentovať investorom a snažiť sa o dobré spravovanie firmy. „Aj zo zahraničia máme veľa príkladov malých či veľkých firiem, ktoré investorov získali. Hoci to spoločnosť bude na začiatku stáť viac úsilia, ak nájde dobrého partnera, ktorý jej so všetkým pomôže, získa kapitál na rozvoj a zhodnotí sa to, čo majitelia roky budovali,“ uzatvára Lukáš Bonko.
