Smernica Omnibus zásadne zmierňuje regulácie EÚ

Zmeny v ESG vykazovaní či uhlíkovom cle, menej reportovania aj posun termínov. Firmy môžu počítať so znížením byrokratickej záťaže. Čo je Omnibus, koho sa týka a čo očakávať?

Čo je Omnibus a čoho sa týka?

V poslednej dobe čoraz častejšie v médiách či politických diskusiách zaznieva pojem Omnibus, ktorý označuje legislatívu so zásadným významom najmä pre firmy - má im totiž zjednodušiť podnikanie a odbremeniť od byrokracie.

Slovo „omnibus“ pochádza z latinčiny a znamená „pre všetkých“. V kontexte legislatívy EÚ sa vzťahuje na balíky opatrení, ktoré kombinujú viacero regulačných aktualizácií alebo zmien.

Cieľom prvého z desiatich balíkov je znížiť regulačnú záťaž pre podniky úpravou alebo zrušením viacerých požiadaviek EÚ na udržateľnosť podnikov. Reaguje na obavy o konkurencieschopnosť EÚ, nakoľko správa talianskeho ekonóma, politika a dlhoročného šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho z roku 2024 naznačila, že hospodársku výkonnosť EÚ brzdia prísne predpisy o udržateľnosti. To vyvolalo politické a obchodné diskusie.

Napriek uvoľneniu pravidiel v oblasti udržateľnosti je Únia naďalej odhodlaná dekarbonizovať, ako dokazuje napríklad návrh legislatívy o čistom priemysle. Otázkou však ostáva potreba vyvážiť hospodársky rast s environmentálnou zodpovednosťou.

Európsky parlament definitivíne scvhálil prvý balík Omnibus v decembri 2025. Členské štáty musia preniesť túto legislatívu do svojho právneho poriadku do 26. júla 2028.

Aké kľúčové zmeny prináša Omnibus I?

Omnibus I navrhuje zmeny štyroch základných legislatív o udržateľnosti:

  1. Smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD),
  2. Smernice o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD),
  3. Nariadenia EÚ o taxonómii,
  4. Mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (tzv. uhlíkové clo, CBAM).

Zmeny v smernici o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD)

V rámci prvého balíka Omnibus sa výrazne znižuje rozsah pôsobnosti tejto smernice. Povinnosť ESG vykazovania, ktorá zo smernice CSRD vyplýva, sa bude vzťahovať len na veľké spoločnosti s viac než 1 000 zamestnancami a obratom nad 450 mil. eur, čo predstavuje zúženie rozsahu pôsobnosti smernice o takmer 85 %. Okrem toho sa posúva aj termín povinného vykazovania o dva roky z roku 2026 na rok 2028. Na to je naviazaná zároveň možnosť pre členské štáty oslobodiť firmy od vykazovania, ktoré mali podať správu o udržateľnosti za rok 2025 a 2026.

Okrem odsunu termínov vykazovania sa radikálne znižuje aj objem dát, ktoré budú musieť firmy vykazovať z 1 073 na 320 (pokles o 70 %). Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť vykazovanie, odstrániť nejasnosti v požiadavkách a znížiť administratívnu záťaž podnikov.

Taktiež sa zavádza úľava pre firmy s menej než 1 000 zamestnancami - budú mať právo odmietnuť poskytovanie informácií nad rámec dobrovoľných štandardov vykazovania. V praxi to teda znamená, že veľké firmy nebudú môcť vyžadovať informácie o udržateľnosti od svojich menších subdodávateľov. Realita však môže byť o niečo komplikovanejšia. Napriek tomu, že malé firmy budú mať právo odmietnuť poskytovanie informácií nad rámec dobrovoľných štandardov, v praxi môžu čeliť riziku straty zákazky, ak tieto informácie veľkým firmám neposkytnú.

Zmeny v smernici o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov (CSDDD)

CSDDD ukladá veľkým spoločnostiam povinnosť identifikovať, predchádzať, zmierňovať a riešiť negatívne dopady svojej činnosti a dodávateľských reťazcov na ľudské práva a životné prostredie. Po novom sa CSDDD bude vzťahovať iba na tie najväčšie spoločnosti – aspoň 5 000 zamestnancov a čistý obrat 1,5 miliardy eur, čím sa rozsah pôsobnosti legislatívy zníži o približne 70 %. Prvé povinnosti pre veľké firmy začnú platiť až od 26. júla 2029. Usmernenia, ktoré im majú pomôcť s prípravou, budú k dispozícii do júla 2027.

Prečítajte si tiež

Žiadať informácie od firiem (dodávateľov) s menej ako 5 000 zamestnancami bude len krajným riešením, ak tieto informácie nemožno získať z iných zdrojov (napr. z databáz tretích strán alebo analytických správ).

Znižuje sa aj frekvencia hodnotenia udržateľnosti firiem. Z každoročného na päť ročné obdobie. Veľkým pozitívom pre firmy je, že sa ruší povinnosť tvoriť plány klimatickej transformácie podniku, ktorú smernica CSDDD pôvodne stanovovala.

Taktiež sa zjemnila pôvodná požiadavka na ukončenie obchodných vzťahov s dodávateľmi, ktorí nedodržiavajú predpisy - nahradená bola prístupom „najprv náprava“, ktorý poskytuje čas na zlepšenie pred prerušením vzťahov.

Zmeny v nariadení EÚ o taxonómii

Nariadenie EÚ o taxonómii vytvára jednotný systém na určovanie, ktoré ekonomické činnosti sa v EÚ považujú za environmentálne udržateľné, aby peniaze smerovali do „zelených“ investícií. Povinnosť podávať správy o zosúladení s taxonómiou EÚ sa bude vzťahovať iba na firmy, ktoré spadajú do pôsobnosti legislatívy CSRD (čiže firmy s viac ako 1 000 zamestnancami a obratom nad 450 mil. eur).

Pravidlá na podávanie správ budú jednoduchšie. Firmy už nebudú musieť vypĺňať toľko informácií ako doteraz. A pokiaľ je „zelená“ časť ich biznisu iba malá, napríklad tvorí menej ako desatinu ich tržieb, nemusia o nej detailne informovať.

Spoločnosti budú môcť dobrovoľne hlásiť čiastočný pokrok – napríklad úsilie o zosúladenie – aj keď nesplnili všetky technické kritériá.

Zmeny v uhlíkovom cle (CBAM)

Nový ročný limit 50 ton oslobodí približne 90 % dovozcov od povinnosti podávať správy o vyprodukovaných emisiách a od povinností týkajúcich sa nákladov na uhlík. Ide najmä o menších dovozcov, ktorí produkujú iba približne 1 % emisií, takže vplyv na životné prostredie sa zachová a administratívna záťaž sa zásadne zníži. Pôvodná legislatíva totiž nestanovovala žiaden limit, a tak sa uhlíkové clo dotýkalo prakticky všetkých dovozcov.

Článok pokračuje pod reklamou

Zároveň EÚ bude zverejňovať priemerné ceny uhlíka podľa krajiny, čo umožní dovozcom žiadať o kredity bez zložitých výpočtov. Zjednodušia sa aj šablóny na podávanie správ a registračné procesy. Viac informácií o uhlíkovom cle a jeho fungovaní, približujeme v článku Uhlíkové clo v praxi: na čo by sa mali podnikatelia pripraviť?

Prínos balíka Omnibus I pre podnikateľov

Zmeny v rámci prvého balíka opatrení sa dotknú najmä malých a stredných firiem, ktoré vypadli takmer úplne z komplikovaných smerníc ako CSRD a CSDDD, vyžadujúcich ESG reporting. Výrazne sa oklieštila aj pôsobnosť uhlíkového cla či nariadenia o taxonómii. Napriek tomu však tieto smernice naďalej významne ovplyvňujú veľké firmy, čo sa môže pretaviť aj do zmien v dodávateľských reťazcoch, kde pôsobia zväčša malé a stredné podniky (MSP).

Čo prinesú ďalšie balíky opatrení Omnibus?

Komisia pripravuje spolu až 10 balíkov Omnibus, ktoré sa budú týkať rôznych oblastí. Podnikatelia tak môžu očakávať ešte nasledovné:

  • Omnibus II: Investície EÚ
  • Omnibus III: Spoločná poľnohospodárska politika
  • Omnibus IV: Malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a digitalizácia
  • Omnibus V: Obranná pripravenosť
  • Omnibus VI: Chemikálie
  • Omnibus VII: Digitálne
  • Omnibus VIII: Životné prostredie
  • Omnibus IX: Automobilový priemysel
  • Omnibus X: Bezpečnosť potravín a krmív

Omnibus II: Investície EÚ

Druhý balík zjednodušuje existujúce právne predpisy týkajúce sa investícií EÚ, ako je program InvestEU, s cieľom mobilizovať dodatočné verejné a súkromné ​​investície vo výške 50 miliárd eur na podporu určitých politík EÚ.

Omnibus III: Spoločná poľnohospodárska politika

S cieľom zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárov sa tretí balík Omnibus zameriava na revíziu legislatívy s cieľom:

  • znížiť administratívnu záťaž a kontroly,
  • zjednodušiť platobné schémy pre malých poľnohospodárov a pravidlá podmienenosti,
  • zlepšiť financovanie poľnohospodárov v čase krízy.

Opatrenia by mohli viesť k ročným úsporám až do výšky 1,6 miliardy eur pre poľnohospodárov a viac ako 200 miliónov eur pre vnútroštátne správne orgány.

Omnibus IV: Malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a digitalizácia

Štvrtý balík Omnibus obsahuje opatrenia na zjednodušenie jednotného trhu vo viacerých oblastiach, najmä:

  • Podpora „small mid-caps“: zavádza sa nová kategória stredne veľkých spoločností („small mid-caps“, typicky 250 – 749 zamestnancov) medzi MSP a veľkými firmami, aby po presiahnutí limitov pre MSP nevznikol náhly nárast administratívnych povinností a nákladov.
  • Menej papierovania pre rastúce firmy: vybrané zjednodušenia, ktoré dnes platia pre MSP, sa rozšíria aj na novú kategóriu stredne veľkých spoločností (small mid-caps) s cieľom zjednodušiť povinnosti na jednotnom trhu.
  • Digitalizácia „produktových“ pravidiel: viac procesov a dokumentov k výrobkom bude možné riešiť digitálne (menej tlače, viac elektronických informácií/dokladov).
  • Spoločné špecifikácie pre voľný obeh výrobkov: rýchlejšia a jednotnejšia cesta ako preukázať súlad výrobku, najmä keď nie sú k dispozícii harmonizované normy.
  • Zníženie povinností evidencie (aj pri GDPR): menej náročné vedenie záznamov pre MSP a small mid-caps, hlavne tam, kde spracúvanie nie je „vysokorizikové“.
  • Batérie: posun povinnosti preverovať pôvod surovín a riziká u dodávateľov(due diligence) o 2 roky.

Omnibus V: Obranná pripravenosť

Cieľom návrhov uvedených v piatom balíku Omnibus je podporiť investície do obrany, uľahčiť podmienky pre obranný priemysel a zjednodušiť obstarávanie v tejto oblasti. Návrhy sú v súlade s Bielou knihou Komisie o európskej obrane – Pripravenosť 2030, ktorej cieľom je vytvoriť podmienky pre masívny nárast investícií do obrany v Európe s možnými dodatočnými výdavkami až do výšky 800 miliárd eur v nasledujúcich rokoch.

Omnibus VI: Chemikálie

Šiesty balík opatrení zjednoduší pravidlá EÚ pre chemikálie. Firmy v celom chemickom reťazci budú mať menej administratívy a nižšie náklady na dodržiavanie predpisov, pri zachovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

Očakáva sa, že tieto opatrenia budú viesť k ročným úsporám pre dané odvetvie vo výške najmenej 363 miliónov eur.

Omnibus VII: Digitálna regulácia

Siedmy balík opatrení obsahuje návrhy nariadení na zjednodušenie digitálneho legislatívneho rámca, konkrétne v oblastiach:

  • údajov,
  • GDPR,
  • kybernetickej bezpečnosti,
  • umelej inteligencie.

Omnibus VIII: Životné prostredie

Cieľom desiateho balíka Omnibus je zjednodušiť a zefektívniť existujúce environmentálne zákony so zameraním na:

  • zrýchlenie environmentálnych posudzovaní na udeľovanie povolení,
  • zjednodušenie noriem priemyselných emisií,
  • zjednodušenie povinností týkajúcich sa splnomocnených zástupcov pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu,
  • zlepšenie prístupu ku geopriestorovým údajom.

Omnibus IX: Automobilový priemysel

„Automobilový balík“ obsahuje opatrenia na podporu prechodu na čistú mobilitu, a to zmiernením administratívnej záťaže a znížením nákladov pre výrobcov vozidiel v EÚ.

Omnibus X: Bezpečnosť potravín a krmív

Posledný balík opatrení sa zameriava na zníženie zbytočných administratívnych nákladov a záťaže pre výrobcov a prevádzkovateľov v agropotravinárskom priemysle a vnútroštátne orgány.

Medzi kľúčové navrhované opatrenia patria:

  • rýchlejšie postupy pre uvádzanie produktov biologickej kontroly na trh,
  • cielenejšie a efektívnejšie postupy obnovy schválenia pesticídov a biocídov,
  • cielenejšie a efektívnejšie postupy obnovy autorizácií kŕmnych doplnkových látok,
  • možnosť digitálneho označovania kŕmnych doplnkových látok,
  • prísnejšie pravidlá dovozu zvyškov pesticídov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov,
  • zjednodušené pravidlá akreditácie úradných laboratórií,
  • pragmatickejší prístup k hraničným kontrolám rastlinných produktov.
Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Elektronická kniha jázd od 1.1.2026: obsah aj vzor

Pre uplatnenie 100 % odpočtu DPH na firemné vozidlo treba dokázať, že je používané len na podnikanie. Čo treba evidovať, kto evidenciu viesť nemusí a ako dlho treba záznamy uchovať?

Odpočet DPH na firemné vozidlá od 1.1.2026 v praxi

Kedy si po novom možno uplatniť 100 % odpočet, čo ak sa v priebehu roka začne auto využívať aj na súkromné účely, čo zvážiť pri rozhodovaní o výške odpočtu a s akými finančnými či administratívnymi dopadmi počítať?

Koho sa týka e-faktúra od roku 2027?

V súvislosti so zavedením povinnej elektronickej fakturácie na Slovensku je dôležité vedieť, koho sa dotknú nové povinnosti, a to tak v oblasti vystavovania, ako aj prijímania e-faktúr.

E-faktúra - povinná elektronická fakturácia od 1.1.2027

Zavedenie e-faktúry predstavuje jednu z významných legislatívnych zmien, ktoré ovplyvnia spôsob fakturácie na Slovensku. Nový systém má zaviesť jednotný elektronický formát faktúr, znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť spracovanie údajov zo strany štátu.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky