Digitalizácia a technológie vo firmách: inovácie vs regulácie

Ako politiky Európskej únie ovplyvňujú technologický pokrok vo firmách? A ako môže zvrátiť zaostávanie využívania potenciálu technológií štát či samotní podnikatelia?

Vývoj nových technológií ide dopredu „míľovými krokmi“ a pre spoločnosť majú prínos v mnohých smeroch. Firmy môžu vďaka novým IT riešeniam zvýšiť svoju efektivitu a produktivitu či znížiť náklady. Optimalizovať procesy a znížiť chybovosť pomáha automatizácia, robotizácia aj umelá inteligencia (AI). Od schopnosti naskočiť na „technologickú vlnu“ závisí taktiež konkurencieschopnosť firiem a ich možnosti preraziť na globálnych trhoch. S využívaním nových technológií sa ale spájajú aj rôzne výzvy a otázky súvisiace so získaním kvalifikovanej pracovnej sily, zabezpečením kybernetickej bezpečnosti alebo potreby investícií a legislatívnej úpravy. GDPR pravidlá, zmeny v ukladaní cookies webových stránok, Akt o AI či smernica DSA a DMA - bude EÚ lídrom v inováciách alebo reguláciách? O tejto otázke diskutovali na Konferencii Európske regulácie očami biznisu odborníci z praxe aj kandidáti do Europarlamentu pre volebné obdobie 2024 – 2029. Rozprávali sa však aj o tom, ako zvrátiť negatívny trend zaostávania Slovenska v oblasti integrácií technológií a ako využiť ich potenciál.

Ako regulácie EÚ ovplyvňujú technologický pokrok vo firmách?

Od roku 2004, kedy sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie, vzniklo na úrovni Únie viac ako 55-tisíc predpisov, čo je priemerne 7 denne. Viaceré z nich sa v nemalej miere dotýkajú nových technológií a podnikateľského sektora. V spoločnosti rezonuje najmä téma vývoja AI a jej možnosti využitia v praxi v každodennom živote či v podnikaní. EÚ s cieľom zabrániť zneužívaniu umelej inteligencie prijala Akt o AI. „Medzi úlohami a piliermi Únie je chránenie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, preto je dôležité, aby sme nejakým spôsobom uchopili vývoj umelej inteligencie aj z hľadiska regulácie. Napokon, tento krok si žiadali aj ľudia z oblasti vedy, výskumu a podnikateľského prostredia. Akt o AI má slúžiť na to, aby sme vytvorili isté mantinely. Našou úlohou je nastaviť parametre umelej inteligencie tak, aby bola využitá na dobrý účel, nie tak, ako sa využíva v niektorých krajinách, napríklad v Číne, na potláčanie ľudských práv. Aby bolo jej využitie etické a efektívne,“ uviedla v panelovej diskusii Miriam Lexmann, líderka kandidátky strany KDH do Eurovolieb 2024, pričom v Europarlamente pôsobila aj v uplynulom volebnom období.

S tým, že nastaviť pravidlá je potrebné a vhodné, súhlasí aj Patrik Tovaryš, Public Policy Manager spoločnosti Meta pre región strednej a východnej Európy. Technológie sa veľmi rýchlo vyvíjajú a je dôležité chrániť ich používateľov, ktorými sú občania Únie. Na druhej strane je však podľa neho potrebné položiť si otázku, či nám „neuteká vlak“. Dnes totiž v rebríčku TOP 10 globálnych firiem v oblasti umelej inteligencie nie je ani jedna európska. Odborník upozorňuje, že kľúčové je nielen nastavenie správnych pravidiel, ale aj národná implementácia, ktorá musí byť efektívna a ktorá nebude zbytočne vytvárať ďalšie administratívne prekážky či finančnú záťaž pre malé a stredné podniky z tohto regiónu.

Prečítajte si tiež

Podľa diskutujúcich je potrebné si uvedomiť, že konkurencieschopnosť EÚ klesá, pričom nám ju sťažuje aj prílišná regulácia. Ako uvádza J. Tyl, iné krajiny (napr. USA) sú v tejto oblasti oveľa ďalej. „Musíme nájsť balans - správne vyváženie medzi tým, aby sme informovali, vzdelávali a chránili užívateľa pred negatívnymi dôsledkami umelej inteligencie a tým, aby sme boli stále konkurencieschopní a najmä pre malé a stredné firmy nevytvorili prostredie, ktoré im znevýhodní ďalší postup,“ vysvetľuje Jan Tyl, výskumník, podnikateľ a ocenený tvorca digitálnych ľudí poháňaných AI (napr. projekt DigiHavel).

Regulácia v oblasti technológií však môže mať pre firmy aj prínos. Ako uviedol Róbert Gašparovič, špecialista na nové technológie a ich právne aspekty, často práve harmonizovaná regulácia naprieč členským štátmi s čo najmenším počtom zmien je pre podnikateľov výhodou. Najmä v digitálnom odvetví, ktoré nepozná hranice. „Firmy svoj obchodný model totiž nemusia v okolitých krajinách meniť, jednoducho ho zavedú a všade platí vďaka jednotným pravidlám. Dokážu ho spravovať odkiaľkoľvek, nepotrebujú množstvo poradcov v každej jurisdikcii a zároveň tým, že sú stanovené isté hranice, vedia, ako môžu a nemôžu fungovať.“ Podľa odborníka sa tak zvyšuje predvídateľnosť a podnikatelia sa nemusia obávať prekročenia nejakých limitov, porušenia pravidiel a následných sankcií.

Okrem Aktu AI bol prijatý tiež Akt o digitálnych službách (DSA), ktorý stanovuje prísnejšie pravidlá pre internetové platformy a Akt o digitálnom trhu (DMA), ktorý stanovuje nové povinnosti veľkým firmám pôsobiacim v tejto oblasti. Vojtech Semeth, kandidát do Europarlamentu za stranu HLAS-SD, v diskusii uviedol, že tieto regulácie víta. V čase, keď je na internete a sociálnych sieťach veľa nevraživosti či hoaxov a keď spoločnosti s monopolným postavením bránili iným vývojárom vo vstupne na trh, je rád, že EÚ začala tieto oblasti regulovať. Otázna je však podľa neho najmä implementácia v členských štátoch.

Budúce výzvy pre Európsku úniu

Inovácie a schopnosť inovovať priamo súvisí práve s využívaním a vývojom technológií. Preto je pre Európu kľúčové, aby využila príležitosť na otvorenú inováciu – teda inováciu, ku ktorej má prístup každý. Ako uvádza P. Tovaryš, umelá inteligencia by mohla globálne zvýšiť HDP až o 7 %. Preto je podľa neho dôležité, aby sa v budúcom období novozložená Európska komisia zameriavala aj na otvorené inovácie - aby jazykové modely typu ChatGPT či Lama (nástroj Mety) neboli koncentrované len v USA v Silicon Valley. Naopak, aby boli prístupné všetkým firmám a startupom, ktoré budú mať možnosť pracovať na tejto základni a aby vedeli vytvoriť vlastný model AI či AI aplikáciu, ktoré následne prinesú benefit a rast pre ich biznis.

Umelá inteligencia by mohla globálne zvýšiť HDP o 7 %.

Ďalší odkaz pre budúcu Európsku komisiu, resp. zástupcov v inštitúciách EÚ od odborníkov je, aby sa zaviedol skríning či akási kontrola regulácií. Legislatíva by sa mala zjednodušovať a „vyhodiť“ by sa mali také regulácie, ktoré sú duplikovane zahrnuté vo viacerých smerniciach a nariadeniach, ale tiež také, ktoré si navzájom odporujú alebo sú rozporuplné. Zároveň by bolo vhodné pri tvorbe každej legislatívy kontrolovať dopad na konkurencieschopnosť. Avšak P. Tovaryš dodáva, že regulácie, ktoré už boli prijaté či implementované, je potrebné nechať zavedené a pozorovať, ako sa digitálne produkty budú ďalej rozvíjať, a potom dostaneme odpoveď na otázku, či regulácie EÚ (ne)bránia rozvoju podnikania.

Článok pokračuje pod reklamou

Zmeny sú potrebné aj na národnej úrovni

Niekoľko zásadných výziev ale čaká aj Slovensko. Jednou z nich je napríklad podpora technologických zručností a príprava kvalifikovanej pracovnej sily. „Slovenská republika je na chvoste v príprave budúcich zamestnancov na nástup digitalizácie a umelej inteligencie na pracovnom trhu. S tým musíme niečo robiť, pretože aj keď budeme mať prijateľné alebo pozitívne podnikateľské prostredie, ak nebudú ľudia s potrebnými zručnosťami, tak ten trh nebude konkurencieschopný,“ upozorňuje M. Lexmann. Treba podľa nej „prekopať“ vzdelávací proces tak, aby sme podmienky pre mladých ľudí a študentov nastavili tak, aby boli neskôr schopní vykonávať prácu v jej budúcej podobe.

Odborníci sa tiež zhodujú, že zmeniť treba prístup k podpore podnikania. Firmy by aj inovovali, no to si vyžaduje nemalé investície, na ktoré mnohé nemajú finančné prostriedky. A aj keď majú možnosť čerpať eurofondy, odrádza ich s tým spojená byrokratická záťaž. „Nemusíme vymýšľať nič nové, inšpiráciu ponúka Poľsko, kde byrokraciu znížili prenesením rozdeľovania eurofondov na župy. Tie najlepšie vedia, kde peniaze chýbajú a kam ich dať,“ vysvetľuje V. Semeth. Že výzvy vypisujú stále len ministerstvá, vníma ako problém aj M. Lexmann. „Najskôr sa vypíše výzva, nasleduje byrokracia, nekonečné naťahovačky a výsledok je neefektívny. Ani tie peniaze, ktoré máme a ktoré minieme, nepoužijeme efektívne tak, aby posunuli našu krajinu dopredu. Navyše, výsledkom 20-ročného fungovania štrukturálnych kohéznych fondov, ktoré majú zjednotiť a vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, je, že sa rozdiel medzi Bratislavským a Prešovským krajom strojnásobil.“

Prečítajte si tiež

No a napokon je to tiež spolupráca štátu so súkromným sektorom. K tvorbe legislatívy by mali byť podľa odborníkov prizvaní aj podnikatelia, ak sa ich regulácie dotýkajú. Jan Tyl s tým má dobrú skúsenosť doma, v Českej republike, kde si ich k okrúhlemu stolu prizýva Ministerstvo školstva, aby zistili, v akom je legislatíva a vývoj AI. Navzájom sa vypočujú a názor odborníkov vedia následne zohľadniť v legislatíve a praxi. „Vidíme ale aj my, z druhej strany, že sa nedá ten rozbehnutý vlak, len tak, lusknutím prstov,“ dodáva Tyl.

V tom, kam bude EÚ smerovať v nasledujúcich rokoch, hrajú v neposlednom rade dôležitú rolu členské štáty a jedným z nich je aj Slovensko. „Mnohokrát som sa ako europoslankyňa počas diskusií o návrhoch európskej legislatívy nevedela dopátrať k pozícii Slovenskej republiky. Tá sa väčšinou formuje ku koncu legislatívneho procesu a žiaľ, Slovensko sa väčšinou pridá k väčšine, aby sme nejakým spôsobom nevytŕčali. Toto je podľa mňa najväčší problém našej krajiny vzhľadom k EÚ – nie sme sebavedomá krajina, ktorá si dokáže jasne stanoviť priority, čo slúži na ochranu nášho priemyslu, našich firiem, čo potrebuje náš podnikateľský sektor,“ opisuje Lexmann. Taktiež dodáva, že síce sa politické strany predháňajú v tom, kto viac chráni právo veta, no nevidieť súťaživosť v tom, kto vie lepšie nastaviť, ako má Slovenská republika fungovať v rámci EÚ, aby chránila naše záujmy.

Prvý krok k technologickému pokroku môžu urobiť firmy, základom je zmena myslenia

Ak chcú podnikatelia udržať krok s dobou a byť konkurencieschopní, mali by podľa R. Gašparoviča v prvom rade zmeniť myslenie. Treba si podľa neho uvedomiť, že v tomto storočí je digitalizácia nevyhnutná – je to krok dopredu. „Často sa stretávam s neochotou zo strany firiem, obávajú sa zbytočných nákladov či zmeny procesov. V prvom rade by podnikatelia mali zmeniť postoj k digitalizácii, pretože so sebou prináša efektivitu a na konci dňa náklady znižuje a procesy urýchľuje. Ak sa máme niekam posúvať ako krajina a jej jednotlivé subjekty, digitalizácia je cesta, ktorou sa treba vydať,“ vysvetľuje odborník. Zároveň odporúča zistiť, aké sú nové možnosti a ak podnikatelia nenájdu, čo potrebujú alebo hľadajú, môžu niečo nové vytvoriť sami (na Slovensku a Česku je veľký priestor) alebo investovať do niekoho, kto ho vytvorí.

Súhlasí aj J. Tyl, ktorý hovorí, že inovácií sa netreba báť a netreba ich brať ako hrozbu. Je potrebné byť si vedomý rizík, ktoré s tým súvisia, ale zároveň brať to ako príležitosť, čo môžeme robiť a v čom sa môžeme vzdelávať. Páči sa mu myšlienka zakladať dátové centrá alebo firmy zamerané na technologické riešenia. „Ak založím firmu, potrebujem ľudí – vysokoškolákov, ktorí sú ale použiteľní, nie takých, ktorí len dostali diplom. Potrebujeme zamestnancov, ktorí budú vedieť urobiť danú prácu.“ Tyl ale dodáva, že s tým priamo súvisí komunikácia so štátom. „Ak sa mi podarí nájsť dobrých študentov, urobíme pekný projekt, ale zregulujú ma natoľko, že európsky trh nebude pre mňa použiteľný, utečiem do zahraničia.“

Firmám, ktoré sa obávajú regulácií EÚ alebo sa na ne chcú včas pripraviť, R. Gašparovič odporúča mať prehľad o vývoji danej legislatívy, zistiť, ako veľmi sa danej spoločnosti dotýka a čo pre ten-ktorý biznis znamená. „Častokrát sa stretávame s nesprávne pochopenou legislatívou, najmä tou z EÚ,“ uvádza a dodáva, že následne je potrebné stanoviť si priority, nastaviť si interné procesy alebo určiť smer, ktorým sa môže biznis rozvíjať. „Ak viem, že moje podnikanie bude dotknuté nejakou európskou legislatívou, je vhodné začať sa pripravovať skôr. Slovenská legislatíva s implementáciou smerníc totiž prichádza zväčša neskoro. Možno sa oplatí risknúť to a pripraviť sa na situáciu tak, ako presne udáva znenie smernice, aj napriek tomu, že slovenské prenesenie do legislatívy sa môže mierne líšiť. Väčšinou sa politiky EÚ majú aplikovať v priebehu niekoľkých rokov, takže je dostatok priestoru, neoplatí sa nechávať to na poslednú chvíľu. Je lepšie byť obozretný a pripraviť sa,“ dodáva Gašparovič.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Slovenskí europoslanci 2024 – 2029

Kto bude zastupovať Slovensko v Europarlamente počas 10. volebného obdobia? Zoznam zvolených slovenských europoslancov.

Český expremiér Mirek Topolánek: pre investorov nie sme "sexi", naše krajiny za ostatnými v EÚ zaostávajú

Prečo sme najzraniteľnejšími krajinami v EÚ, akým výzvam čelí naša ekonomika a ako dobehnúť iné štáty? 20 rokov Slovenska a Česka v Únii zhodnotil bývalý predseda českej vlády a Rady EÚ.

Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika

Vyšší HDP, sloboda pohybu tovaru aj osôb, záujem zahraničných investorov – čo nám prinieslo členstvo v EÚ a na čom môže zapracovať tak Slovensko, ako aj samotná Únia?

Smernica o energetickej hospodárnosti budov: na čo sa pripraviť?

Nové pravidlá pre novostavby aj rekonštrukcie starších budov - ako sa zmení spôsob vykurovania, odkedy nebude možné používať plynové kotly a čo budú musieť spĺňať parkoviská?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky