Ako funguje Európsky parlament?

Aké právomoci má europarlament a europoslanci? Čo sú frakcie a výbory a kto je ich súčasťou? Akú rolu hrá politická strana, ktorej súčasťou sú poslanci?

Voliči v celej Európskej únii sa každých 5 rokov môžu zúčastniť eurovolieb a vybrať si svojich zástupcov v europarlamente (najbližšie si Slováci budú voliť europoslancov 8.6.2024). Účasť v eurovoľbách ale nebýva vysoká a ako dôvod sa často uvádza zložitosť fungovania inštitúcií v Bruseli. Koho si teda občania členských štátov volia v eurovoľbách, aké právomoci zvolení poslanci majú a ako Európsky parlament funguje?

Čo je Európsky parlament a aké má právomoci?

Európsky parlament (EP) je jedinou inštitúciou Európskej únie volenou priamo jej občanmi, pričom prvé voľby sa konali v roku 1979. Vo volebnom období 2019 - 2024 má 705 poslancov, ale po voľbách 2024 sa ich počet zmení na 720 (Europarlament a Rada sa dohodli, že takýto počet bude proporčne lepšie reprezentovať členské štáty). Počet poslancov Európskeho parlamentu za každý členský štát je úmerný jeho počtu obyvateľov, ale žiadna krajina nemôže mať menej ako šesť alebo viac ako 96 poslancov.

Voľby do Európskeho parlamentu majú po tých do indického parlamentu druhý najväčší volebný obvod na svete - 448 miliónov občanov EÚ. Účasť voličov v eurovoľbách ale od ich počiatku klesala a počas predchádzajúcich 20 rokov bola nižšia ako 50 %. Až v roku 2019 sa volebná účasť zvýšila na 50,66 %.

Európsky parlament má tri hlavné úlohy:

1. Legislatívna úloha

  • Spoločne s Radou EÚ prijíma právne predpisy v riadnom legislatívnom procese, ktoré vychádzajú z návrhov Európskej komisie.
  • Rozhoduje o medzinárodných dohodách.
  • Rozhoduje o rozširovaní EÚ.
  • Hodnotí pracovný program Komisie a žiada ju o navrhovanie právnych predpisov (čo Komisia zváži a môže, ale nemusí na návrh europarlamentu reguláciu pripraviť).

2. Dohľad

  • Vykonáva demokratickú kontrolu všetkých inštitúcií EÚ.
  • Volí predsedu Komisie a schvaľuje Komisiu ako orgán EÚ. Hlasovaním o návrhu na vyslovenie nedôvery môže donútiť Komisiu, aby odstúpila počas jej funkčného obdobia.
  • Udeľuje absolutórium, t. j. schvaľuje použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ.
  • Skúma petície občanov a zriaďuje vyšetrovacie výbory.
  • Rokuje o menovej politike s Európskou centrálnou bankou.
  • Kontroluje Komisiu a Radu.
  • Zriaďuje volebné pozorovateľské misie (vybraní europoslanci navštívia istú krajinu, prevažne mimo EÚ, v ktorých sa demokracia ešte len rozvíja, v čase volieb a dozorujú, či sú nezávislé a férové – napríklad europoslanec Ivan Štefanec bol lídrom pozorovateľskej misie EÚ v africkej Keni vo voľbách v roku 2022).

3. Rozpočtová úloha

  • Zostavuje rozpočet EÚ spolu s Radou.
  • Schvaľuje dlhodobý rozpočet EÚ – viacročný finančný rámec.

Parlament pri svojej každodennej práci používa všetkých 24 úradných jazykov EÚ a všetky majú rovnaké postavenie. Dokumenty sa uverejňujú v každom jazyku a poslanci EP majú právo hovoriť a pracovať vo svojej rodnej reči, sú im na to vytvorené podmienky.

Kto vedie Európsky parlament?

EP má svojho predsedu, ktorý spolu so svojimi 14 podpredsedami riadi rozpravy a činnosť europarlamentu a dohliada na dodržiavanie rokovacieho poriadku. Predseda zastupuje EP v rámci EÚ aj na medzinárodnej úrovni.

Podpis predsedu je potrebný na prijatie zákonov EÚ a rozpočtu, zúčastňuje sa na zasadnutiach Európskej rady a vyjadruje stanovisko europarlamentu k programu rokovania.

Funkčné obdobie predsedu je dva a pol roka, čo je polovica funkčného obdobia parlamentu (zvyčajne je rozdelené medzi dve najväčšie politické strany, teda tie, ktoré majú najviac europoslancov).

Súčasnou predsedníčkou Parlamentu je Malťanka Roberta Metsola, členka stredopravej Európskej ľudovej strany (EĽS).

Europarlament sa skladá z frakcií – o čo ide?

Europarlament v súčasnosti zasadá v siedmich politických skupinách, tzv. frakciách. Ide o zoskupenia, ktoré tvoria národné politické strany podľa politickej príslušnosti k frakcii. V praxi to teda znamená, že napríklad národné politické strany, ktoré sa vyznačujú napríklad sociálnou - ľavicovou politikou, spravidla patria v EP do frakcie, ktorá je ľavicovo orientovaná. Štátna príslušnosť europoslancov nehrá vo frakciách takmer žiadnu rolu. V každej frakcii ale musí byť zastúpená aspoň štvrtina členských štátov a na vytvorenie frakcie je potrebných 23 europoslancov. Poslanci Európskeho parlamentu môžu zasadať aj ako nezávislí poslanci, ktorí nie sú súčasťou žiadnej skupiny.

Princíp frakcií je veľmi podobný princípu politických strán na Slovensku. Úlohou frakcií po voľbách je vytvoriť koalíciu, ktorá bude mať dostatočný počet europoslancov na podporu/odmietnutie nejakého návrhu (pôvodne 353 poslancov, vo volebnom období 2024 – 2029 to bude 361). Táto koalícia ale nefunguje ako sme zvyknutí na Slovensku, teda nedrží len spolu. Často sa stáva, že časť koalície za nejaký návrh nezahlasuje. Napríklad dve najväčšie frakcie S&D a EPP sú v koalícii zároveň najväčší rivali. Avšak, zväčša je situácia taká, že za to, čo je dobré a prospešné pre EÚ, hlasujú až na pár jednotlivcov všetci (napríklad v júli 2023 EP hlasoval o správe, v ktorej požadoval pristúpenie Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru. Ide o členské krajiny EÚ, takže vstup do Schengenu je logickým vyústením ich členstva. Proti tejto správe bolo len 57 europoslancov, vrátane napríklad slovenského europoslanca Uhríka. Zvyšok slovenských europoslancov hlasoval za, tak ako veľká väčšina EP).

Rozdielom oproti koalícii, na akú sme zvyknutí na Slovensku, je tiež to, že u nás sa zväčša predseda víťaznej politickej strany stáva premiérom, v EP to ale takto nefunguje. K úlohe nášho premiéra sa dá na Európskej úrovni prirovnať úloha predsedu Komisie, ktorého menuje a schvaľuje Rada spolu s europarlamentom. Ale aj v tomto prípade zohrávajú úlohu frakcie - býva zvyklosťou, že predseda Komisie pochádza z politickej strany, ktorá patrí do víťaznej frakcie v EP. Napríklad vo volebnom období 2019 - 2024 je predsedníčkou Komisie Ursula von der Leyen, ktorá pochádza z nemeckej politickej strany Kresťanských demokratov (CDU). Tá je členom frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorá vyhrala posledné voľby do EP v roku 2019.

Frakcií je osem (počet sa v jednotlivých volebných obdobiach môže meniť) a mandáty sú vo volebnom období 2019 – 2024 rozdelené nasledovne:

  • Európska ľudová strana (EĽS) - 178 kresiel
  • Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) - 140 kresiel
  • Renew Europe - 102 kresiel
  • Zelení - 72 kresiel
  • Európski konzervatívci a reformisti (EKR) - 68 kresiel
  • Skupina Identita a Demokracia (ID) - 59 kresiel
  • Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left) - 37 kresiel
  • Nezaradení poslanci - 49 kresiel

Výhody príslušnosti k frakciám

Príslušnosť k frakciám je rozhodujúca pre rozdelenie kľúčových pozícií v politickom a organizačnom rámci Parlamentu. Napríklad nominácie na posty, ako je predseda EP či 14 podpredsedov, môže iniciovať len politická skupina. Avšak, menšie frakcie majú obmedzené možnosti, ako získať predsedov výborov a rovnako nezaradení poslanci si síce zachovávajú možnosť navrhovať osoby do výborov a delegácií, ale pravdepodobnosť, že budú zvolení za ich predsedov alebo vymenovaní za spravodajcov pre dôležité právne návrhy, je minimálna. Nezaradení poslanci EP môžu tak ako ostatní predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na posúdenie vo výbore. Okrem toho sa môžu rovnako ako politické skupiny zúčastňovať na dohľade nad ostatnými inštitúciami EÚ.

Členstvo vo frakcii ale zohráva kľúčovú úlohu pri prideľovaní času na vystúpenie počas plenárnych rozpráv. Spočiatku sa prvý blok rečníckeho času rovnomerne rozdelí medzi všetky frakcie počas úvodnej fázy rozpravy; následne sa každej frakcii pridelí ďalšia časť úmerne jej veľkosti. Nezaradení poslanci dostanú zostatkový čas na vystúpenie, ktorý sa určí podľa podielov pridelených jednotlivým frakciám. Podobne iba frakcie majú právo požiadať o zaradenie mimoriadnej rozpravy do programu Parlamentu.

Článok pokračuje pod reklamou

Výbory Európskeho parlamentu

Poslanci z jednotlivých frakcií na začiatku volebného obdobia vyjadrujú svoje preferencie o tom, v ktorých výboroch by chceli pôsobiť. V parlamente existuje 20 výborov, ktoré sa zaoberajú politickými oblasťami, ako sú medzinárodný obchod či environmentálne záležitosti. Niektoré výbory môžu mať pridružené podvýbory.

Výbor pozostáva z 25 až 88 poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu. Každý z výborov má svojho predsedu alebo predsedníčku a najviac štyroch podpredsedov. Príslušnosť europoslancov k frakciám je mimoriadne dôležitá aj v tomto prípade, pretože politické zloženie výborov odráža politické zloženie pléna europarlamentu. Ide o kľúčové rozhodnutie, nakoľko určí, v ktorej oblasti bude sústredená najväčšia časť úsilia europoslanca. Súčasťou výborov ale môžu byť aj nezaradení poslanci.

Toto je kompletný zoznam výborov EP spolu s frakciou, ktorá mu predsedá:

1. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) - EĽS

2. Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) - EĽS

3. Výbor pre petície (PETI) - EĽS

4. Výbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT) - EĽS

5. Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT) - EĽS

6. Výbor pre ústavné veci (AFCO) - EĽS

7. Výbor pre rozvoj (DEVE) - EĽS

8. Výbor pre zahraničné veci (AFET) - EĽS

  • Podvýbor pre ľudské práva (DROI) - S&D
  • Podvýbor pre bezpečnosť (SEDE) - Renew Europe

9. Výbor pre občianske slobody (LIBE) - S&D

10. Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) - S&D

11. Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) - S&D

12. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) - S&D

13. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) - Renew Europe

14. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) - Renew Europe

15. Výbor pre rybolov (PESCH) - Renew Europe

16. Výbor pre právne veci (JURI) - Renew Europe

17. Výbor pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) - Zelení

18. Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) -Zelení

19. Výbor pre regionálny rozvoj (REGI) - The Left

20. Výbor pre rozpočet (BUDG) - EKR

Výbory Európskeho parlamentu podrobne skúmajú navrhované právne predpisy EÚ a vypracúvajú návrhy zmien, o ktorých poslanci následne diskutujú a hlasujú. Výbory sú základom rozhodovacích systémov EÚ a právomocí Európskeho parlamentu. Každý mesiac sú jeden až dva týždne vyhradené na prácu vo výbore. Počas schôdze výboru poslanci pripravujú správu na posúdenie na plenárnych zasadnutiach Európskeho parlamentu. Výbory sa zaoberajú najmä legislatívnymi návrhmi predloženými Európskou komisiou, ako aj nelegislatívnymi pozíciami Európskeho parlamentu ku konkrétnym témam. Vo výboroch je práca na týchto dvoch typoch spisov (legislatívnych a nelegislatívnych) vo všeobecnosti podobná. Výbory tiež organizujú vypočutia expertov a kontrolujú iné inštitúcie a orgány EÚ. Zásadnú úlohu zohrávajú aj pri formovaní novej Európskej komisie, pretože pred zvolením musia všetci kandidáti na eurokomisárov prejsť vypočutím a posúdením jednotlivých výborov podľa toho, akej oblasti sa má daný eurokomisár venovať.

Podrobnejšia rola výboru v legislatívnom procese EÚ

Komisia má v legislatívnom procese EÚ ako jediná právomoc navrhovať legislatívu. Po tom, čo svoj návrh predstaví, posudzuje ho ako prvý Európsky parlament a následne Rada. Práve výbory sú tak prvým kontaktným miestom s navrhovanou legislatívou. Zvyčajne, ale nie vždy, je jeden výbor určený ako „hlavný výbor" pre danú legislatívu. Ostatné výbory, pre ktoré je legislatíva čiastočne relevantná, môžu byť určené na poskytnutie stanoviska. Napríklad pri diskutovanom nariadení, ktoré zakazuje predaj spaľovacích motorov od roku 2035, bol hlavným výborom výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Výbory pre rozpočet (BUDG), dopravu a cestovný ruch (TRAN) a priemysel, výskum a energetiku (ITRE) boli požiadané o poskytnutie stanoviska k legislatíve.

Prečítajte si tiež

Postup práce na legislatíve vo vedúcich výboroch aj vo výboroch poskytujúcich stanovisko je v zásade rovnaký. Legislatíva sa pridelí konkrétnej frakcii, ktorá určí poslanca ako spravodajcu zodpovedného za riadenie celého postupu v europarlamente a prípadne za vedenie rokovaní s inými inštitúciami (tzv. trialógy). Ostatné politické skupiny v EP určia poslanca, tzv. tieňového spravodajcu, ktorý je zodpovedný za pozorné sledovanie vývoja legislatívy a vyjednávanie kompromisov vo výbore. Spravidla tak robí spravodajca a až šesť tieňových spravodajcov z ostatných frakcií v každom výbore. V prípade spomínanej legislatívy o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035 bola zodpovedná frakcia Renew Europe, ktorá si určila svojho europoslanca ako spravodajcu danej legislatívy. Všetky ostatné frakcie v EP si pri tomto nariadení určili svojich tieňových spravodajcov, ktorí zodpovedali za pozorné sledovanie vývoja legislatívy.

Po vymenovaní spravodajcu a tieňových spravodajcov je postup zvyčajne nasledovný:

  • po prvej výmene názorov europoslancov spravodajca vypracuje svoj „návrh správy" (v hlavnom výbore) alebo „návrh stanoviska" (vo výbore, ktorý poskytuje stanovisko);
  • tento text sa následne predloží poslancom na zmenu a doplnenie;
  • po predložení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancami sa spravodajca a tieňoví spravodajcovia zvyčajne snažia dosiahnuť dohodu o kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch;
  • poslanci následne hlasujú o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a výbor potom prijme svoju správu alebo stanovisko.

Výbory, ktoré predkladajú stanovisko, zvyčajne legislatívu posudzujú skôr ako hlavný výbor, aby ten mohol zvážiť dané stanoviská ešte pred prijatím svojej správy. Keď tak urobí, správu predloží na hlasovanie plénu.

Činnosť europoslancov

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení zástupcovia voličov z každého členského štátu a v Bruseli majú zastupovať ich záujmy. Europoslanci sa do Európskeho parlamentu dostávajú na kandidátke svojej národnej strany. V europarlamente tak pôsobia vo frakcii podľa toho, do ktorej spadá ich národná politická strana.

Hlavným pôsobiskom europoslancov sú výbory, kde sa rokuje o návrhoch. Každý europoslanec je zväčša riadnym členom jedného, maximálne dvoch výborov a pôsobia v nich zväčša na základe vlastnej preferencie. Počet výborov v ktorých je možné byť náhradníkom (môže sa zúčastňovať, ale nemôže hlasovať), je vyšší. To, v akom výbore europoslanec pôsobí, je veľmi dôležité pre jeho činnosť a vplyv - napríklad výbor pre rybolov (PESCH), alebo výbor pre petície (PETI), nepredstavujú zásadné dopady pre Slovensko a jeho obyvateľov, preto nemá veľký význam, aby v takých výboroch pôsobili slovenskí europoslanci.

Činnosť europoslanca mimo výboru je rozmanitá. No ako veľmi je europoslanec aktívny, je v jeho vlastných rukách. Na jednej strane môže chodiť za občanmi, organizovať diskusie, predsedať výboru, byť spravodajcom legislatív či konzultovať so zainteresovanými stranami. Na strane druhej nemá povinnosť nič z toho robiť a po zvolení môže byť prakticky neviditeľný.

Koľko europoslanci stoja Európsku úniu?

Každopádne, odmena za prácu je pre každého poslanca EP rovnaká. Od júla 2023 je to vyše 10-tisíc eur brutto mesačne, ktoré sa vyplácajú z rozpočtu europarlamentu. Poslanci EP platia dane a poistné EÚ, a v čistom im tak zostáva cez 7-tisíc eur. Väčšina krajín bloku zaväzuje poslancov EP platiť dodatočnú vnútroštátnu daň, čo znamená, že ich konečný plat sa môže v jednotlivých krajinách líšiť.

Okrem toho majú nárok na výhody vrátane príspevku na všeobecné výdavky, cestovné výdavky, denné diéty, rozpočet pre zamestnancov, automobilovú službu a liečebné náklady. Bývalí europoslanci majú taktiež nárok na dôchodok po dovŕšení 63 rokov. Jeho výška sa rovná 3,5 % ich platu za každý celý rok výkonu funkcie a jednej dvanástine platu za každý ďalší celý mesiac, celkovo však najviac 70 %. Náklady naň sa hradia z rozpočtu EÚ.

Slovensko v Európskom parlamente

Vo volebnom období 2019 – 2024 zastupuje Slovensko 14 europoslancov. Toto je ich aktuálny zoznam s politickou príslušnosťou na Slovensku, vo frakcii EP a výbore, v ktorom pôsobia:

Zdroj: Vlastné spracovanie
Slovenskí europoslanci
Europoslanec Slovenská politická strana Frakcia v EP Výbor v EP
Eugen Jurzyca SAS EKR Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Michal Wiezik PS Renew Europe Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), Výbor pre petície (PETI)
Martin Hojsík PS Renew Europe Podpredseda Európskeho parlamentu, člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), člen výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM)
Jozef Mihál Nezávislý - zvolený na kandidátke PS Renew Europe Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL)
Vladimír Bilčík Nezávislý - zvolený na kandidátke PS EĽS Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Zároveň je predsedom delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora
Lucia Ďuriš Nicholsonová Nezávislá - zvolená na kandidátke SAS Renew Europe Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE)
Róbert Hajšel Nezávislý - zvolený na kandidátke SMER-SD S&D Výbor pre priemysel výskum a energetiku (ITRE)
Monika Beňová SMER-SD Nezaradená Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT)
Katarína Roth Neveďalová SMER-SD Nezaradená Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI)
Miriam Lexmann KDH EĽS Výbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL)
Ivan Štefanec KDH EĽS Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Peter Pollák Slovensko EĽS Výbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT)
Miroslav Radačovský Slovenský PATRIOT - zvolený na kandidátke Kotlebovci ĽSNS, Nezaradený Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Milan Uhrík Republika - zvolený na kandidátke Kotlebovci ĽSNS Nezaradený Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE)

Slovensko má najviac europoslancov (štyroch) v najsilnejšej frakcii EĽS. Rovnaké slovenské zastúpenie má aj tretia najväčšia frakcia Renew Europe. Žiaľ, Slovensko má aj štyroch nezaradených europoslancov, čo znamená, že ich pracovné možnosti a vplyv v rámci EP sú značne obmedzené oproti ostatným europoslancom. Po jednom slovenskom europoslancovi má druhá najsilnejšia frakcia S&D a menšia frakcia EKR. Najvplyvnejším slovenským europoslancom je aktuálne Martin Hojsík, ktorý okrem stoličky v mimoriadne dôležitom výbore pre životné prostredie (ENVI) zastáva aj post jedného zo 14 podpredsedov EP.

To, v akej frakcii sa jednotliví europoslanci nachádzajú, je výsledkom rokovaní danej politickej strany s tou-ktorou frakciou EP. Je prirodzené, že zvyčajne závisí aj od istej politickej blízkosti – napr. europoslanec, ktorý bol kandidátom SAS, nebude pôsobiť vo frakcii socialistov (S&D). Poslanci zvolení za istú politickú stranu sa automaticky stávajú poslancami za frakciu, s ktorou sa strana dohodla. To ich však nezaväzuje - môžu ju opustiť a prestúpiť do inej frakcie. Ako príklad možno uviesť Luciu Ďuriš Nicholsonovú, ktorá bola zvolená z kandidátky SAS, ktorá patrí v EP do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR). Nakoľko v nej nechcela pôsobiť, odišla do Renew Europe, zatiaľ čo jej stranícky kolega Eugen Jurzyca ostal v EKR.

V júnových eurovoľbách na obdobie 2024 - 2029 si však budeme voliť až 15 zástupcov, pretože sa navyšoval celkový počet europoslancov zo súčasných 705 na 720. Slovensku sa tak na základe prepočtov ušiel jeden mandát navyše.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Koho voliť v eurovoľbách 2024: aktivita europoslancov ako jeden z parametrov

Europoslanci majú rôzne možnosti, ako ovplyvniť regulácie EÚ, no po zvolení sa môžu stať aj „neviditeľní“. Ako na tom boli vo volebnom období 2019 – 2024 slovenskí zástupcovia?

Smernica o energetickej hospodárnosti budov: na čo sa pripraviť?

Nové pravidlá pre novostavby aj rekonštrukcie starších budov - ako sa zmení spôsob vykurovania, odkedy nebude možné používať plynové kotly a čo budú musieť spĺňať parkoviská?

Výbory európskeho parlamentu v kocke

Čo je úlohou výborov, podľa čoho sa rozhoduje, v akých výboroch pôsobia zvolení europoslanci a čo všetko môžu vďaka účasti vo výbore ovplyvniť?

Kandidáti do europarlamentu 2024: čo sú priority pre podnikateľské prostredie?

Kto z kandidátok parlamentných strán bude v prípade zvolenia do europarlamentu hájiť záujmy slovenských podnikateľov a v čom vidia priestor na zlepšenie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky