Na Slovensku začali medzi prvými vyrábať šatky na nosenie detí. Dodnes ich vyrobili vyše sto druhov a rozšírili ponuku i o nosiče. Ich produkt pomáha nielen rodičom, ale aj deťom.
Sestry Barbora a Slávka pochádzajú z Partizánskeho. Navštevovali rovnakú základnú školu, gymnázium i tú istú vysokú školu. Dievčatá študovali na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako magisterský odbor si zvolili marketing. Po vysokej škole však išli sestry odlišnými cestami. Barbora pôsobila v oblasti reklamy ako account manager a account director a Slávka pracovala v IT firme v bankovom sektore. Keď sa im narodili deti, ich život sa zmenil. Otehotneli v podobnom čase a narodenie detí aj starosti s tým spojené prežívali spoločne.
Začal to kohútik
Po pôrode začali Barbora so Slávkou využívať na nosenie svojich detí šatky. Sestry rýchlo pochopili, že pre dieťa i rodiča je nosenie bábätka na hrudi v šatke skvelé. Svet reklamy a IT vymenili za komunitu starostlivých rodičov, ktorí sa nadovšetko zaujímali o svoje ratolesti. Obe dievčatá vyskúšali odlišné značky šatiek a keď hľadali nejakú slovenskú, zistili, že sa u nás výrobe šatiek zrejme nikto nevenuje.
Sestry začali premýšľať nad tým, čo by znamenalo, ak by sa takejto výrobe chceli venovať. Spočiatku si mysleli, že si jednoducho budú vyberať, kde si dajú utkať látku a kde ušiť hotové šatky. Boli však na veľkom omyle.
Mnohé ich nápady skrachovali na neexistujúcej domácej ponuke. Na Slovensku im potenciálni dodávatelia ponúkali výrobu šatiek len vo veľmi jednoduchej väzbe, ktorá nevyhovovala ich predstavám. Napokon našli tkáčovňu v Českej republike, ktorá bola schopná utkať im látku na šatky v kvalite a pevnosti podľa ich predstáv.
Keďže len začínali, potrebovali malý skúšobný počet výrobkov. Česká tkáčovňa bola našťastie ochotná vyrobiť im menší počet kusov, za čo boli dievčatá veľmi vďačné. „Chceli sme odkazovať na tradíciu nosenia, ktorá tu bola dávno pred 21. storočím. Deti v šatkách nosili na polia už naše prastaré mamy,“ vysvetľuje Slávka a pritom nosí na hrudi v šatke svoje práve narodené niekoľkotýždňové bábätko. Aj kvôli odkazu na tradíciu pripravili svoj prvý dizajn so vzorom kohútika, ktorý sa kedysi používal na krojoch. Kohút bol v minulosti takisto symbolom ochrany.
V roku 2015 tak dievčatá vyrobili svoju prvú šatku. Nezastavili sa a dodnes vyrobili sto druhov šatiek, pričom každá má svoje unikátne meno.
Od jaskynných čias po modernú dobu
Tradícia nosenia detí v šatkách sa viaže s ľudstvom od nepamäti. Deti, ktoré sa rodia dnes, sa nijak nelíšia od tých, ktoré sa rodili pred stovkami či tisíckami rokov. Ich potreby sú rovnaké a keď necítia blízkosť rodiča, cítia sa v ohrození. Bábätká sú od narodenia naprogramované tak, že chcú byť v blízkosti svojho rodiča, vďaka ktorému sa cítia v bezpečí. Vďaka blízkemu fyzickému kontaktu dokážu automaticky regulovať svoje dýchanie a srdcový rytmus. Byť v blízkosti rodiča je vraj pre novorodeniatko najprirodzenejšie miesto.
Podľa niektorých antropológov je údajne látkový nosič pre novorodeniatko prvý výrobok vytvorený človekom, nezachoval sa iba preto, že materiál, z ktorého bol vyrobený, nemal takú trvácnosť ako napríklad kameň a kamenné nástroje. Prvé šatky sa vyrábali z koží alebo rastlinných vlákien. Šatky na nosenie detí tak podľa sestier nie sú žiadnym moderným vynálezom alebo výstrelkom.
Náročné začiatky
Na začiatku podnikania sa Barbora a Slávka stretli s mnohými problémami. Často si hovorili, či to má vôbec zmysel. Vďaka tomu, že boli na podnikanie dve, motivovali sa navzájom a podporovali sa. Okrem rozbiehajúceho sa podnikania sa museli starať i o deti, s ktorými boli nonstop. Často teda jedna zo sestier strážila obe deti, zatiaľ čo druhá dohadovala biznis s dodávateľmi.
Pri rozbiehaní podnikania sa sestry museli naučiť veľa o textile, priadzach, tkaní a o typoch väzieb. Šatka na nosenie detí je špecifická v tom, že musí mať konkrétne vlastnosti. Šatka je pevná, ale v diagonálnom smere musí byť pružnejšia. Musí byť takisto príjemná a mäkká, aby sa v nej dieťa cítilo dobre. Šatka zároveň nesmie rezať rodiča ani dieťa. Preto nie je možné ísť do obchodu s metrovým textilom, kúpiť si tam akúkoľvek látku a ušiť si z nej šatku.
Dievčatá sa museli naučiť, akú majú požadovať gramáž látky na meter štvorcový, aký typ priadze chcú a akú hustotu požadujú. Každá tkáčovňa má svoje možnosti. S nadobudnutými vedomosťami sa sestry vedeli rozhodnúť, s ktorou tkáčovňou chcú spolupracovať. „I keď sme sa veľa vzdelávali, naše začiatky fungovali aj na princípe pokus-omyl,“ spomína Barbora. Spočiatku museli mnohé postupy najskôr vyskúšať a učiť sa na vlastných chybách.
Ako prebieha výroba šatiek a nosičov
Dievčatá začínali s predstavením prvej šatky so vzorom ružových kohútikov. Postupne pribúdali ďalšie a ďalšie. Po dvoch rokoch pribudli k šatkám nosiče, ktoré sú však omnoho komplikovanejšie. Vývoj a vyprototypovanie trvalo dlho. V čase, keď do ponuky chceli pridať aj nosič, bolo na trhu viacero konkurenčných nosičov, preto sestry hľadali spôsob, ako sa od existujúcich produktov odlíšiť. Na nosiče majú dievčatá špeciálnu dielňu, ktorá pre ne nosiče šije na zákazku.
Šatky i nosiče sú certifikované, aby zákazníci mali istotu, že sú produkty zdravotne nezávadné. Pri nosičoch sa tiež testuje nosnosť nosiča, skúmajú sa pracky, popruhy a celková kvalita, aby produkt spĺňal potrebné normy. Tieto testy síce predĺžili proces výroby, no ako jedny z mála výrobcov majú Sestrice svoje nosiče certifikované. „Garantujeme kvalitu každého jedného produktu.“
Výroba produktov prebieha u lokálnych výrobcov. Šatky šijú slovenské krajčírky a priadze nakupujú sestry od európskych dodávateľov. Odmietajú ponuky z Ázie, Indie či Turecka. Sestrice chcú mať kontrolu nad výrobou produktov a chcú sledovať kvalitu.
Keď dievčatám príde od výrobcu natkaná látka, nasleduje jej spracovanie. U seba v dielni ju skontrolujú, nastrihajú a označujú. Takto spracované kusy putujú ku krajčírkam, ktoré ich obšívajú. Po dodaní obe sestry šatky dôsledne kontrolujú, skladajú a chystajú na predaj.
Barbora so Slávkou pôvodne šatky strihali a pripravovali u svojich rodičov a skladovali v jednej z izieb svojho bytu v petržalskom paneláku. Dnes už majú vlastné veľkorysejšie priestory, väčšina práce je však stále v ich rukách. Dievčatá produkty fyzicky balia a odosielajú ich svojim zákazníkom. Rovnako produkty samy fotia a vymýšľajú im názvy.
Slávka má na starosti sociálne siete a Barbora komunikuje s dodávateľmi a zákazníkmi. Dievčatá sú stále na materskej dovolenke, podnikanie teda riešia súbežne so starostlivosťou o deti a rodinu. Nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, pomáhajú im iba milujúci manželia, podporujúca rodina a priatelia.
Predaj a edukácia aj vďaka veľtrhom
Keďže obidve sestry svoje deti intenzívne nosili, boli už od začiatku známe v komunite nosiacich rodičov. Vďaka Facebooku a stretnutiam mamičiek sa informácia, že sestry vyrábajú kvalitné šatky na nosenie detí, rýchlo rozšírila medzi ľudí. Prví zákazníci začali prichádzať vďaka osobnému kontaktu. „Sme súčasťou komunity, a preto nám ľudia dôverujú.“
Prvé šatky si kúpili ženy, ktoré sestry poznali osobne a chceli vlastniť produkt zo Slovenska. Barbora a Slávka si založili Facebookovú stránku a vytvorili svoj prvý e-shop cez americkú platformu Shopify. Postupne sa k marketingovým kanálom pridal aj Instagram. Mnoho zákazníkov k nim však dodnes prichádza vďaka osobným odporúčaniam.
Podporujú ich aj blogeri, ktorí ich šatky skúšajú a hodnotia. Dievčatá robia tento druh marketingu aj cielene. Svoju šatku poslali blogerom a influencerom dokonca do Holandska, Anglicka, či do Austrálie. Vďaka tomu oslovili i zahraničný trh. „Vonku“ sa im podarilo preraziť aj vďaka produktovému dizajnu, na ktorom si dávajú záležať. Sestry si zakladajú na tom, že za konkrétnym vzorom sa vždy skrýva príbeh.
Hoci boli Sestrice prvé, ktoré na Slovensku vyrobili domáce nosiace šatky pre deti, situácia sa postupne zmenila a prišla konkurencia. Dievčatá preto museli zabrať a vymyslieť, ako ostať v povedomí. Dnes chodia na rôzne akcie, stretnutia a veľtrhy, na ktorých robia osvetu nosenia detí v šatkách. Samy majú urobené kurzy nosenia.
Budúce mamičky sa učia šatky uviazať s manipulačnými bábikami, ktoré simulujú novorodeniatko, takže ich po pôrode nič neprekvapí. Dievčatám asistujú certifikované poradkyne pri nosení. Nechodia iba na udalosti zamerané na nosenie detí, ale navštevujú aj akcie spojené s rodinou a deťmi alebo napríklad Dobrý trh.
„Profi“ musíte vyzerať od začiatku
Hneď od začiatku podnikania sa Sestrice zameriavajú na branding. Stavili na profesionálne vystupovanie a budovanie značky, pretože tušili, že presne tak ich potom budú vnímať aj zákazníci. A mali pravdu. Hneď v úvode si dali vytvoriť profesionálne logo, stanovili si svoju brandovú farbu, ktorá musí byť všade rovnaká a používajú prvky, vďaka ktorým sa lepšie zapíšu do myslí zákazníkov.
Už od prvej šatky pribaľovali k objednávkam profesionálne nafotený návod, ako šatku správne uviazať. K objednávke tiež dostanú zákazníčky tašku a návod, ako šatku ošetrovať a starať sa o ňu. K nosičom tiež pribaľujú chrániče na popruhy. „Chceme zákazníkom vytvoriť príjemný zážitok z nákupu u nás. Vďaka tomu si nás zapamätajú a prídu znova.“
V sezónnych obdobiach, ako sú Vianoce, pribaľujú k objednávkam i drobnosti ako omaľovánky, podšálky či ozdoby na vianočný stromček. „Vždy sa snažíme dať zákazníkom niečo navyše,“ vysvetľuje Barbora. K jednému typu šatky so vzorom byliniek napríklad prikladali čajové vrecúška s danou bylinnou zmesou. „Zo začiatku sme tiež k objednávkam písali ručné venovanie, dnes už máme venovanie predtlačené a dopisujeme iba názov šatky,“ hovorí Slávka. I keď ide pre sestry o náklad navyše, vedia, že zákazníci ich snahu ocenia.
Obe radia, že branding treba nechať na profesionálov. Fotografie aj inštruktážne videá si vždy nechali spracovať v profesionálnych štúdiách. Na výslednom produkte je to vraj vidieť. Amatérsky natočené video môže podľa sestier zbytočne degradovať hodnotu značky v očiach zákazníka. Je cítiť, že majú obe marketingové vzdelanie a vedia, čo robia. Obe považujú peniaze vynaložené na branding a profesionálne fotky či videá za dobrú investíciu.
Vášeň a hodnota sú prvoradé
Podľa dievčat je začiatok podnikania založený na vášni a hodnote. „Musíte podnikať s niečím, čo vás baví, čo je vašou vášňou, čo vás napĺňa a v čom vidíte zmysel.“ Keď v zmysluplnej činnosti vidíte sebarealizáciu, myšlienka má vraj potenciál stať sa úspešným biznisom.
Rovnako to bolo u sestier Barbory a Slávky. Na začiatku si vyčlenili kapitál niekoľko tisíc eur, ktorý brali ako risk. „Chceli sme to skúsiť,“ tvrdia zhodne. Mali víziu priniesť na trh prvú slovenskú šatku. Okrem skvelej myšlienky videli vo svojej činnosti i záväzok. Cítili, že zákazníci od nich očakávajú ďalšie a ďalšie produkty.
Materská dovolenka je podľa sestier vhodný čas na začiatok podnikania. Počas materskej má žena priestor na premýšľanie a aj postupné realizovanie svojich nápadov. Tvorba niečoho nového je pre ženu tiež akási forma psychohygieny. Keďže žena počas materskej dovolenky tak či tak nemá príjem, nepociťuje strach z toho, že ak to nevyjde, príde o peniaze. Je to vraj o niečo iná situácia ako v prípade, ak by kvôli podnikaniu musela opustiť zamestnanie.
Keď skúšate podnikať počas materskej, nemáte existenčný strach z toho, čo ak by to náhodou nevyšlo.
Barbora so Slávkou sú rady, že podnikajú spoločne. Často sa im v podnikaní vyskytli situácie, keď zvažovali, či všetka tá námaha vôbec stojí za to. „Keď sa jedna z nás cíti zle, druhá ju motivuje. Jedna bez druhej by sme to nezvládli,“ vravia.
Sestry si cenia spätnú väzbu od svojich zákazníkov. „Po náročnom dni na akcii nás vždy poteší milý e-mail od zákazníka, ktorý si od nás kúpil šatku. Tieto momenty nás zahrejú pri srdci a vďaka nim vieme, že naše podnikanie je zároveň i poslaním, ktoré má zmysel a všetko naše úsilie stojí za to.“
Barborine a Slávkine osobné lekcie
- Robte to, čo vás baví, čomu veríte a v čom vidíte užitočnosť. Dajte do toho všetko.
- Vytvorte skvelý produkt, s ktorým sa stotožníte a budete ho vedieť s láskou odprezentovať.
- Ak je za vaším úsilím vidieť vášeň a energiu, aj výsledný produkt alebo služba sa budú zákazníkom páčiť.
- Buďte odvážni a nebojte sa.
- Ak máte nejaký nápad, nebojte sa o ňom hovoriť druhým. Získate tak cennú spätnú väzbu.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu)
