Nová európska smernica o energetickej hospodárnosti budov, známa ako EPBD, postupne mení podmienky pre novostavby aj existujúce budovy. Pre developerov, vlastníkov nehnuteľností aj firmy zo stavebníctva to neznamená iba nové technické požiadavky. Dôležitý bude aj moment, kedy sa energetické riešenie začne v projekte riešiť.
Čo EPBD mení pre budovy a stavebné projekty
Smernica EPBD prináša niekoľko zmien, ktoré sa budú uplatňovať postupne a pri rôznych typoch budov. Od roku 2030 sa pri nových budovách počíta so štandardom budov s nulovými emisiami, pri verejných budovách už od roku 2028. Súčasne sa rozširujú požiadavky na solárnu energiu, automatizáciu a pri novostavbách aj na hodnotenie uhlíkovej stopy počas životného cyklu.
Nové pravidlá sa už premietajú aj do slovenskej legislatívy. Národná rada SR 15. septembra 2026 schválila novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Slovenská legislatíva tak postupne preberá požiadavky revidovanej európskej smernice EPBD.
Pre podnikateľov je dôležité najmä to, v akej fáze sa ich projekt alebo budova stretne s novými požiadavkami. Pri developmente môže byť rozdiel medzi skorým zapracovaním zmeny a neskorým preprojektovaním výrazný.
Rok 2030 je pri developmente bližšie, než vyzerá
Pri väčšom developmente môžu od prvého návrhu po dokončenie prejsť dva až štyri roky. Budova pripravovaná dnes tak môže byť dokončená práve v čase, keď už budú platiť nové energetické požiadavky.
To mení aj spôsob prípravy projektu. Energetické otázky už nebude stačiť riešiť iba na konci ako kontrolu výslednej energetickej triedy. Zdroj tepla, využitie strechy, meranie, regulácia či výber materiálov môžu ovplyvniť celý technický koncept budovy.
Veľký rozdiel je v tom, kedy sa problém odhalí. Ak sa rieši už počas konceptu, často stačí upraviť niekoľko parametrov. Po uzamknutí projektu však môže rovnaký problém znamenať preprojektovanie a vyššie náklady.
Pre developera preto nemusí byť najväčším rizikom samotné sprísnenie požiadaviek, ale neskorá zmena technického riešenia.
Nové budovy smerujú k nulovým emisiám
Jednou z hlavných zmien je nový štandard ZEB, teda budova s nulovými emisiami. Podľa smernice majú tento štandard spĺňať nové budovy vlastnené verejnými subjektmi od roku 2028 a všetky nové budovy od roku 2030.
V praxi to znamená veľmi vysokú energetickú hospodárnosť a zároveň obmedzenie emisií zo spaľovania fosílnych palív priamo na mieste budovy.
To môže meniť rozhodovanie o zdroji tepla. Riešenie, ktoré dnes vyhovuje bežnému projektu, nemusí automaticky zapadať do konceptu budovy s nulovými emisiami.
Preto bude pri projektoch čoraz dôležitejšie hodnotiť zdroj tepla spolu s energetickou bilanciou a ďalšími technickými systémami, nie ako samostatnú položku.
Strecha aj materiály dostanú novú úlohu
Ďalšou zmenou je väčší dôraz na solárnu energiu. EPBD rozlišuje medzi solárnou pripravenosťou budovy a samotnou povinnosťou inštalovať solárne zariadenie.
Pri nových projektoch preto bude dôležitejšie, aby návrh strechy, tienenie, statika alebo technické trasy neskôr nebránili využitiu solárnej energie. Pri vybraných budovách zároveň prichádza harmonogram povinnej inštalácie.
Meniť sa bude aj spôsob hodnotenia samotnej budovy. Pri novostavbách začne postupne vstupovať do energetického certifikátu ukazovateľ GWP, teda potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy.
Od roku 2028 sa má týkať nových budov nad 1 000 m² a od roku 2030 všetkých nových budov.
Pre výrobcov stavebných materiálov to znamená väčší význam kvalitných environmentálnych údajov. Projektanti budú postupne potrebovať údaje nielen o technických vlastnostiach produktu, ale aj o jeho vplyve počas životného cyklu.
Staršie nebytové budovy môžu byť väčšou výzvou než novostavby
Pri nových budovách možno technický koncept prispôsobiť budúcim pravidlám už počas návrhu. Pri existujúcich budovách je situácia komplikovanejšia.
EPBD zavádza minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy. Členské štáty majú nastaviť hranice tak, aby sa od roku 2030 zlepšili parametre energeticky najslabšej časti nebytového fondu a od roku 2033 sa požiadavka ďalej sprísnila.
To neznamená, že energeticky slabá budova bude automaticky neprenajateľná. Môže však znamenať vyššiu budúcu investičnú potrebu.
Vlastník staršej administratívnej, obchodnej alebo prevádzkovej budovy môže potrebovať kombináciu opatrení na obálke, vykurovaní, vetraní, regulácii či výrobe energie. Pri väčšom portfóliu preto dáva zmysel vedieť, ktoré objekty predstavujú najväčšie energetické a investičné riziko.
Pri väčšom portfóliu pritom nie je potrebné začať rekonštruovať všetko naraz. Z našej praxe v oblasti energetickej hospodárnosti budov vieme, že prvým krokom by malo byť identifikovanie energeticky najslabších budov a určenie, kde bude potreba investície najnaliehavejšia.
Nové pravidlá vytvoria aj nový dopyt
EPBD neprináša iba náklady. Mení aj štruktúru dopytu v stavebníctve.
Viac priestoru môžu dostať energetickí špecialisti, projektanti technických zariadení budov, dodávatelia fotovoltiky, tepelných čerpadiel, merania a regulácie či odborníci na hodnotenie životného cyklu.
Na druhej strane môžu byť pod väčším tlakom projekty pripravené iba podľa dnešného minima, energeticky zanedbané budovy alebo výrobcovia, ktorí nebudú mať k dispozícii kvalitné enviromentálne údaje o svojich produktoch.
Pre firmy preto nemusí byť rozhodujúce, či sa profilujú ako „zelené“. Dôležitejšie bude, či dokážu svoje produkty, služby a projekty prispôsobiť novému spôsobu navrhovania a obnovy budov.
Presné percento zdraženia výstavby dnes neexistuje
Pri novej regulácii sa prirodzene objavuje otázka, o koľko zdražie výstavba. Jedno univerzálne percento však dnes nedáva zmysel.
Dopad bude závisieť od typu budovy, pôvodného technického riešenia aj od toho, kedy sa nové požiadavky do projektu zapracujú. Kvalitná novostavba s vhodným energetickým konceptom môže vyžadovať len menšie úpravy. Projekt postavený na riešení, ktoré sa dostane do konfliktu s budúcimi požiadavkami, môže potrebovať zásadnejší redizajn.
Rozhodujúci bude aj čas. Ak sa nový štandard zohľadní počas konceptu, jednotlivé časti projektu sa dajú optimalizovať spoločne. Ak sa problém objaví až neskôr, k technickým nákladom sa pridá aj preprojektovanie.
Firmy by mali najskôr vedieť, kde sa ich zmena dotkne
Nie každá firma musí začať okamžite investovať. Pre developera je dôležité preveriť budúci energetický štandard pripravovaného projektu. Vlastník väčšieho portfólia by mal vedieť, ktoré budovy majú najslabšie energetické parametre. Projektanti a dodávatelia technológií by zase mali sledovať, ako sa nové požiadavky premietnu do ich riešení.
Rovnako dôležitá môže byť dostupnosť odborných kapacít. Ak sa v rovnakom období zvýši počet energetických rekonštrukcií, solárnych systémov, automatizácie a výpočtov GWP, porastie aj dopyt po projektantoch a energetických špecialistoch.
Majitelia firiem a developeri by preto nemali začínať otázkou, do čoho treba investovať, ale čo sa novými pravidlami zmení práve pre ich budovu alebo pripravovaný projekt. Pri existujúcich nehnuteľnostiach má zmysel najskôr poznať ich energetický stav a potrebné investície. Pri nových projektoch je dôležité preveriť budúce požiadavky ešte pred uzamknutím technického riešenia.
Včasná príprava pritom nemusí znamenať skoršiu investíciu. Môže firme pomôcť vyhnúť sa situácii, keď bude musieť už pripravený projekt neskôr draho meniť.
