Rezerva na odchodné v roku 2015

Rezerva na odchodné v roku 2015
Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Odchodné a jeho výpočet z pohľadu účtovníctva a dane z príjmov.

Zamestnanec má na odchodné nárok, okrem dvoch prípadov, kedy zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov dáva zamestnávateľovi možnosť odchodné nevyplatiť. Pokiaľ ide o súbeh odchodného a odstupného, ide o dva samostatné nároky zamestnanca a nevylučujú sa. Zamestnanec si môže uplatniť obidva nároky súčasne.

Čo je to odchodné

Odchodné je finančná odmena, ktorú musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi, ak končí pracovný pomer a prvýkrát odchádza na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Zamestnanec nemusí o odchodné žiadať. Ak do dôchodku odchádza „zamestnanec dohodár“, tomuto sa odchodné nevypláca.

Nárok zamestnanca na odchodné v roku 2015 a jeho výška

Vznik nároku na odchodné sa posudzuje podľa druhu priznaného dôchodku (starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok).

Pri odchode zamestnanca na starobný dôchodok a invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako 70 %) musia byť splnené tieto podmienky:

  • ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na uvedený dôchodok,
  • zamestnanec požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Zamestnanec má nárok na odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Pri odchode zamestnanca na predčasný starobný dôchodok mu odchodné patrí v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po skončení pracovného pomeru. Aj v tomto prípade je výška odchodného najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

V obidvoch prípadoch môže byť vyššia suma odchodného dohodnutá napríklad v kolektívnej zmluve.

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odchodné

Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak s ním pracovný pomer skončil z dôvodu:

  • právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin,
  • závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné aj pri skončení pracovného pomeru z uvedených dôvodov.

Rezerva na odchodné (odchodné z pohľadu účtovníctva)

Odchodné predstavuje pre zamestnávateľa záväzok (resp. povinnosť) voči zamestnancovi, ktorý musí byť zachytený aj v účtovníctve. Zamestnávateľ na základe údajov o zamestnancoch (vekovej štruktúre, fluktuácie a pod.) vie s určitou mierou pravdepodobnosti určiť čas vzniku povinnosti vyplatiť odchodné a jeho výšku. Odchodné je z pohľadu účtovníctva rezervou, teda je to záväzok s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

Rezerva, vrátane rezervy na odchodné, sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Presnejšie definujú rezervu (vrátane rezervy na odchodné) postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve ako existujúcu povinnosť účtovnej jednotky (v tomto prípade zamestnávateľa), ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky (pri úhrade odchodného dôjde u zamestnávateľa k zníženiu hotovosti alebo peňazí na bankovom účte), pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku (teda odchodného), ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (spravidla k 31. 12. kalendárneho roka) pri zohľadnení rizík a neistôt.

Článok pokračuje pod reklamou

Rezerva na odchodné (účtovný náklad a daňový náklad)

Tvorba, úprava a zrušenie rezervy na odchodné predstavuje pre účtovnú jednotku (zamestnávateľa) náklad, resp. zníženie nákladu. Tým pádom znižuje, resp. zvyšuje výsledok hospodárenia.

Rezerva (tvorba, úprava a zrušenie rezervy) na odchodné účtovaná ako náklad, resp. zníženie nákladu sa do základu dane nezahŕňa, t. j. ide o nedaňový výdavok, resp. nezdaniteľný „príjem“.

Rezerva na odchodné sa zahrnie do základ udane – zníži základ dane – v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, kedy sa odchodné skutočne zamestnancovi vypláca. Do základu dane sa zahrnie do výšky, v akej je odchodné ako náklad uznané za daňový výdavok. Rezerva na odchodné sa tvorí (resp. mala by sa tvoriť) samostatne pre každého zamestnanca. Na základe toho môžu nastať tieto situácie:

  • rezerva bola vytvorená v rovnakej sume ako suma odchodného (základ dane sa zníži o celú výšku rezervy),
  • rezerva bola vytvorená vo vyššej sume ako suma odchodného (základ dane sa zníži o rezervu len vo výške sumy odchodného),
  • rezerva bola vytvorená v nižšej sume ako suma odchodného (základ dane sa zníži o celú výšku rezervy).

Poznámka: Ak bola rezerva vytvorená v nižšej sume ako suma odchodného, rozdiel, o ktorý suma odchodného prevyšuje sumu použitej rezervy sa účtuje ako náklad, ktorý je daňovým výdavkom (znižuje základ dane).

Tvorba, zvýšenie, zníženie alebo zrušenie rezervy na odchodné ovplyvňuje výsledok hospodárenia, ale neovplyvňuje základ dane a daň z príjmov. Základ dane a daň z príjmov ovplyvňuje iba použitie rezervy.

Spolu s rezervou na odchodné sa tvorí aj rezerva na odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré zo zákona musí zamestnávateľ odvádzať. Pri rezerve na odvody na sociálne a zdravotné poistenie sa postupuje rovnako.

Ako stanoviť výšku rezervy na odchodné

Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise (internej smernici). Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. V prípade potreby sa účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška.

Stanovenie výšky rezervy na odchodné je obzvlášť náročné, nakoľko je ovplyvňované viacerými relatívne nestabilnými faktormi. Preto sa pri tvorbe rezerv na odchodné môžu použiť (odporúčajú sa použiť) poistno-matematické metódy. Keďže medzi obdobím tvorby, resp. úpravy rezervy na odchodné a obdobím úhrady odchodného a čerpaním rezervy na odchodné uplynie pomerene dlhý čas, hodnota tejto rezervy sa upravuje na hodnotu v čase účtovania a vykazovania (spravidla k 31. 12. kalendárneho roka).

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Ján Benko
Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.


Daňové priznanie študenta za rok 2018

Postup študenta pri vypĺňaní daňového priznania k dani z príjmov, ktorý mal v roku 2018 príjmy len zo závislej činnosti.

Ako poukázať 2 % z dane právnickej osoby v roku 2019 (za rok 2018)

Právnická osoba môže v roku 2019 (za rok 2018) poukázať 2 % alebo 1 % dane z príjmov vybraným prijímateľom. Aké podmienky musí splniť právnická osoba, aby mohla poukázať podiel dane z príjmov a v akom termíne to musí stihnúť?

10 tipov k daňovému priznaniu živnostníka za rok 2018

V článku vám prinášame 10 tipov, ktoré sa môžu hodiť predovšetkým živnostníkom pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2018.

Ako poukázať 2 % či 3 % z dane fyzickej osoby v roku 2019 (za rok 2018)

Ak vám v podanom daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane vznikla daňová povinnosť, spravidla máte nárok poukázať 2 % či 3 % (v špecifickom prípade) z tejto dane neziskovým organizáciám, či iným prijímateľom. Ako ich však poukázať?