Benefity pre zamestnancov od roku 2020 (dane a odvody)

Ako sa posudzujú benefity pre zamestnancov z pohľadu daní a odvodov? Sú daňovým výdavkom zamestnávateľa? Ktoré benefity sa doplnili alebo zmenili v zákone o dani z príjmov od roku 2020?

Zamestnanci môžu byť zo strany zamestnávateľa motivovaní k pracovným výkonom rôznymi formami, jednou z nich sú aj poskytnuté benefity. Pre potenciálnych uchádzačov sú pracovné benefity zároveň faktorom, ktorý zohľadňujú, či pracovnú ponuku príjmu alebo nie.

Zamestnanecký benefit a jeho podstata

Za zamestnanecký benefit je možné považovať všetko, čo zamestnanec dostane od zamestnávateľa nad rámec svojej mzdy. Ide tak o určité plnenie zo strany zamestnávateľa pre svojich zamestnancov, pričom toto plnenie (benefit) môže mať peňažnú i nepeňažnú formu.

Medzi najčastejšie peňažné (finančné) plnenia (benefity) patria napríklad:

  • 13. a 14. plat,
  • vianočný príspevok,
  • príspevok na dovolenku a pod.

Medzi nepeňažné plnenia (benefity) patria napríklad:

  • automobil,
  • mobilný telefón,
  • zamestnanecká pôžička,
  • rekondičné a rehabilitačné pobyty, rekreačné poukazy,
  • vzdelávanie zamestnancov,
  • doprava na miesto výkonu práce a späť,
  • ubytovanie a pod.

Akými spôsobmi môže zamestnávateľ financovať poskytnutie benefitov? Zamestnávateľ poskytuje plnenia (benefity) z rôznych zdrojov:

  • z výdavkov (nákladov), 
  • zo zisku,  
  • zo sociálneho fondu.

Užitočné informácie nájdete aj v článku Sociálny fond v roku 2020

Poskytnutie benefitu zamestnávateľom by malo byť vždy v súlade so Zákonníkom práce a upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Poskytnutie benefitu – daňové a odvodové dôsledky u zamestnanca

Daňové dopady na strane zamestnanca pri poskytovaní benefitov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), najmä v ustanovení § 5 tohto zákona.

Platí, že príjmy (plnenia alebo benefity) ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť (môže ísť aj o jednorazový príjem) a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem:

  • príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a
  • príjmov, ktoré sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

V prípade zamestnanca je tak potrebné skúmať len skutočnosť, či je daný poskytnutý benefit jeho zdaniteľným príjmom. Zdaniteľný príjem je povinný jeho zamestnávateľ zdaniť podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Z takto poskytnutého zdaniteľného plnenia (benefitu) sa zároveň spravidla platia odvody, čiže ich výška vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov. Existuje tu určitá výnimka a ňou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca (tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie).

Príklad na poskytnutie nepeňažného plnenia (benefitu) zamestnancovi:

Zamestnanec pri príležitosti svojich 50. narodenín dostane od zamestnávateľa vo februári 2020 obraz v hodnote 800 eur. Ovplyvní tento dar jeho zdaniteľný príjem za mesiac február?

Poskytnutý dar – umelecký obraz nie je v zákone o dani z príjmov vymedzený ako príjem oslobodený od dane alebo príjem, ktorý nie je predmetom dane. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný za mesiac február navýšiť príjem zamestnanca o sumu 800 eur z dôvodu poskytnutia nepeňažného plnenia a zároveň z takto navýšenej sumy odviesť aj zdravotné a sociálne odvody.

Ktoré benefity sú od dane z príjmu pre zamestnancov oslobodené alebo nie sú vôbec predmetom dane ?

Medzi benefity, ktoré síce sú predmetom dane, ale sú od dane z príjmu oslobodené patria napríklad:

  • vzdelávanie zamestnanca,
  • strava, rekreačné poukazy (do limitu),
  • nealkoholické nápoje,
  • použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ale nie služby poskytnuté v zariadení),
  • produkty vlastnej výroby,
  • sociálna výpomoc,
  • doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok),
  • ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne).

Benefity, ktoré nie sú predmetom dane sú napríklad:

  • náhrada za používanie vlastného náradia,
  • cestovná náhrada (do limitu),
  • osobné ochranné pracovné prostriedky,
  • rekondičné, rehabilitačné pobyty, preventívne prehliadky.

Poskytnutie benefitu – daňové dôsledky u zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom benefity zo sociálneho fondu, je potrebné dodržať určité zásady, ktorými sú napríklad:

  • tvorba sociálneho fondu podľa stanovených pravidiel a v zákonom stanovenej výške,
  • príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde, ktorý v § 7 presne vymedzuje, na čo môžu byť príspevky z fondu použité,
  • poskytovanie benefitov (plnení) zo sociálneho fondu by malo byť upravené v internom predpise zamestnávateľa.

Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre spoločnosť (zamestnávateľa) daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o dani z príjmov. Ak však zamestnávateľ poskytuje zamestnancom benefity, ktoré nefinancuje zo sociálneho fondu, je potrebné skúmať, či ide o daňový výdavok v súlade s konkrétnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov, upravujúcimi uznateľnosť daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež

Na strane zamestnávateľa platí, že pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov (napríklad vyšší príspevok na stravné lístky, vyššia suma poskytnutej cestovnej náhrady ako povoľuje zákon o cestovných náhradách), môže si zamestnávateľ tento výdavok uznať ako daňový náklad len v tom prípade, že tento príjem bude zdanený na strane zamestnanca, t.j. bude takýto benefit pre zamestnanca predstavovať súčasť zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Pozor, takéto pravidlo však neplatí naopak. Ak by zamestnávateľ poskytnutý benefit, a teda s ním súvisiaci výdavok nezdanil (pripočítal by ho k základu dane), neznamená to, že u zamestnanca pôjde o príjem, ktorý nebude súčasťou jeho zdaniteľnej mzdy a vymeriavacieho základu pre platenie odvodov.

Zamestnávateľ môže pri zdanení nepeňažného príjmu postupovať tak, že navýši nepeňažný príjem zamestnancovi o preddavok na daň a o povinne platené poistné zamestnancom. Ide o formu odmeny, ktorú zamestnávateľ platí za zamestnanca. Takto navýšené plnenie (spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti) je vymeriavacím základom, z ktorého zamestnávateľ odvádza poistné a príspevky a je aj jeho daňovým výdavkom.

Príklad na daňový výdavok zamestnávateľa, ktorý bol súčasťou zdaniteľného príjmu na strane zamestnanca:

Zamestnancovi je poskytnutá cestovná náhrada nad rámec zákona. Výška príspevku, ktorá presahuje zákonom stanovený limit je u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov hovorí, že takýto výdavok, ktorý presahuje zákonný limit, bude nedaňovým výdavkom zamestnávateľa. Avšak, uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie. Zároveň sa zamestnávateľ so zamestnancom musí na takomto postupe dohodnúť, t. j. je potrebné mať tento postup upravený v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Medzi daňové výdavky zamestnávateľa pri rešpektovaní zákonného rozsahu a podmienok patria napríklad:

  • výdavky na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci,
  • výdavky na vzdelávanie zamestnancov, ktoré súvisí s podnikaním zamestnávateľa,
  • príspevky na stravovanie zamestnancov,
  • príspevky na rekreáciu zamestnancov,
  • cestovné náhrady a pod.
Článok pokračuje pod reklamou

 Zmeny týkajúce sa zamestnaneckých benefitov od 1.1.2020

S účinnosťou od 1. januára 2020 sa menia a dopĺňajú do zákona o dani z príjmov niektoré ustanovenia týkajúce sa zamestnaneckých benefitov. Medzi významné zmeny patria nasledujúce:

1. Benefit vzdelávania zamestnancov

Pred prijatím novely zákona o dani z príjmov existovalo ustanovenie, ktoré hovorilo o doškoľovaní zamestnancov. Platilo, že oslobodená bola suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré zároveň súviselo s podnikaním zamestnávateľa. V praxi však bolo celkom zložité posúdiť, či zamestnávateľom poskytnuté príspevky na školenia skutočne spĺňali oslobodenie od dane tak, ako to vyžadoval zákon. Po starom tak išlo o sumy vynaložené zamestnávateľom na doplnenie získanej spôsobilosti cez nové poznatky v odbore alebo rekvalifikáciu pre potreby zamestnávateľa. Naopak, oslobodené neboli príspevky na zvyšovanie kvalifikácie v rámci vzdelávacieho systému, napr. štúdia popri zamestnaní na vysokej škole, získanie stredoškolského vzdelania, pomaturitné vzdelávanie a pod.

Od roku 1.1.2020 sa oslobodenie rozširuje na akékoľvek vzdelávanie zabezpečené zamestnávateľom pre svojho zamestnanca, za podmienky, že súvisí s jeho potrebami. Ďalšou zmenou, ktorá bola doplnená je aj oslobodené plnenie v podobe vzdelávania na vysokej škole, na prvom alebo druhom stupni, musí byť však splnená podmienka trvania pracovného pomeru minimálne 24 mesiacov  k začiatku akademického roka.

Upravené znenie zákona sa prvýkrát použije pri zúčtovaní mzdy za mesiac január 2020. Pre tých zamestnancov, ktorým bude od zamestnávateľa poskytnutý benefit príspevku na vysokoškolské vzdelávanie prvého alebo druhého stupňa platí, že tieto ustanovenia sa prvýkrát použijú na akademický rok, ktorý sa začína po 31. decembri 2019.

Príklad na rozdiel pri poskytnutí benefitu vzdelávania zamestnanca pred 31.12.2019 a od 1.1.2020:

Zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancom – účtovníčkou, ktorá v spoločnosti pracuje od roku 2015, že v septembri 2019 nastúpi na externé štúdium vysokej školy druhého stupňa. V roku 2019 bol príspevok, ktorý zamestnávateľ na toto štúdium zdaniteľným príjmom účtovníčky, z ktorého zamestnávateľ vybral preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou. Takýto postup bude naďalej uplatňovať až do začiatku akademického roka v septembri 2020. V novom akademickom roku 2020 už bude platiť, že suma vynaložená zamestnávateľom na štúdium účtovnícky bude jej príjmom, ktorý je oslobodený od dane.

Prečítajte si tiež

Na strane zamestnávateľa sa rovnako v zákone o dani z príjmov upravilo súvisiace ustanovenie. Daňovými výdavkami, ktoré možno na strane zamestnávateľa uplatniť sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.

2. Príspevok na nájomné bývanie zamestnancov

Oslobodený nepeňažný benefit v podobe poskytnutia príspevku na zabezpečenie ubytovania zamestnancom bol v zákone o dani z príjmov zavedený už pred rokom 2020, avšak len vo výške 60 eur za mesiac. Počnúc rokom 2020 sa tento oslobodený príspevok zvyšuje na sumu 100 eur alebo 350 eur mesačne (respektíve v pomernej časti, ak nebolo ubytovanie zabezpečené celý mesiac). Rozdielna výška oslobodeného príspevku sa odvíja od doby trvania pracovného pomeru zamestnanca u konkrétneho zamestnávateľa. Ak pracovný pomer trvá aspoň 24 mesiacov, má zamestnanec nárok na oslobodené nepeňažné plnenia až v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne. Pre tých, ktorí túto podmienku nespĺňajú, a teda pracujú u zamestnávateľa kratšie, majú nárok na oslobodené plnenie v sume maximálne 100 eur mesačne. Zo zákona vypadla aj podmienka, že zamestnancovi musí byť poskytnutý príspevok od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Príklad na poskytnutie príspevku na nájomné bývanie, ktorý presahuje limit oslobodenia:

Zamestnanec, ktorý pracuje u svojho zamestnávateľa od roku 2005 dostal za január 2020 príspevok na nájomné bývanie vo výške 370 eur. Ako bude postupovať zamestnávateľ pri výpočte jeho mzdy za január?

Zamestnanec má nárok na oslobodený príspevok len do výšky 350 eur. Zvyšných 20 eur bude predstavovať jeho zdaniteľný príjem a bude tvoriť súčasť jeho zdaniteľnej mzdy za január 2020.

Na strane zamestnávateľa ostáva v platnosti ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že daňovým výdavkom zamestnávateľa je výdavok na ubytovanie zamestnancov v budovách (vlastných aj prenajatých) zatriedených do Kódu klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

3. Príspevok zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku

Oslobodený od dane je od roku 2020 aj príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak ho zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rámec zákona. Lekárske prehliadky nad rámec zákona sú napríklad onkologické prehliadky, mamografické vyšetrenia a pod.

Recipročne sa v zákone doplnilo ustanovenie, ktoré hovorí o výdavku zamestnávateľa, ktorý možno považovať za daňový, ak ide o príspevok zo sociálneho fondu poskytnutého zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rámec zákona.

4. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Ďalším z nových benefitov od roku 2020, ktoré môže zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytnúť ako plnenie oslobodené od dane, je príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Poskytnutie tohto príspevku usmerňuje aj Zákonník práce, pričom platí, že poskytnutie tohto príspevku je oslobodené od dane, ak sú dodržané podmienky stanovené Zákonníkom práce.

Medzi podmienky, ktoré určuje Zákonník práce patria:

  • trvanie pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov,
  • predloženie dokladu vystaveného oprávnenou osobou (športovou organizáciou) do 30 dní odo dňa jeho vydania.

Výška príspevku za kalendárny rok je maximálne 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur na všetky deti zamestnanca.

Na strane zamestnávateľa je poskytnutie takéhoto benefitu daňovým výdavkom, ak sú splnené podmienky stanovené Zákonníkom práce.

Viac informácií nájdete v článku Športové poukazy - príspevok zamestnávateľa na šport dieťaťa od roku 2020

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zapísaná ako asistent daňového poradcu v registri Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Hnev a empatia – časté emócie v krízovom manažmente

Väčšinu rozhodnutí robia ľudia emotívne, nie logicky. Ak má šéf previesť firmu náročným obdobím, musí najskôr pochopiť svoje emócie. Hnev môže premeniť na hnací motor, empatia pomôže so vzťahmi.

Nástroje na efektívnu on-line komunikáciu a digitalizáciu firmy

Prehľad užitočných nástrojov, ktoré môžete využiť vo firme na konferenčné hovory, starostlivosť o zákazníkov, či on-line vzdelávanie.

Ako riešiť porušovanie pracovanej disciplíny a povinností?

Aké možnosti má zamestnávateľ, keď zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu? Za akých podmienok môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer s problémovým zamestnancom?

Ako prepustiť zamestnanca a na čo nezabudnúť

Praktické rady ako sa pripraviť na prepustenie zamestnanca a postup krokov, aby prebehlo profesionálne a bez traumatizujúcich zážitkov.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky