Novela Zákona o odpadoch: prečo robí vrásky výrobcom aj Protimonopolnému úradu?

So zmenami v odpadovej legislatíve nesúhlasia výrobcovia, zamestnávatelia ani Protimonopolný úrad. V čom je problém a aký dopad môže mať na podnikateľské prostredie?

Od 14. októbra 2020 je v platnosti Novela Zákona o odpadoch, ktorá sa výrazným spôsobom dotkne najmä výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Prijatá bola v skrátenom legislatívnom konaní, čo obchodníci, potravinári aj zástupcovia zamestnávateľov nepovažujú za správny krok. Čo sa mení, aký dopad bude mať novela na podnikateľov a v čom spočívajú jej kľúčové problémy?

Ako systém separovaného zberu fungoval pre zmenou?

Výrobcovia obalových a neobalových výrobkov majú zákonom stanovené viaceré povinnosti – od registrácie v Registri výrobcov, cez vedenie evidencie obalov, informačnej povinnosti vo vzťahu k verejnosti a spracovateľovi odpadu, po znášanie všetkých finančných nákladov spojených so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu. Novelou Zákona o odpadoch v roku 2018 sa stanovili povinnosti výrobcov v závislosti od množstva odpadu vyprodukovaného za rok.

Do systému separovaného zberu vstupujú nielen výrobcovia, zastupovaní Organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV), ale aj obce a zberové spoločnosti.

  • Obce majú zmluvný vzťah so zberovými spoločnosťami, ktoré im na základe dohodnutých podmienok v istom časovom intervale chodia odvážať odpad.
  • Zberové spoločnosti zbierajú obaly, triedia ich a prípadne recyklujú.
  • Výrobcovia ako tí, ktorí „odpad“ vyrábajú alebo tvoria, zasa platia recyklačné poplatky zberovým spoločnostiam, väčšinou v zastúpení OZV.
  • Organizácie zodpovednosti výrobcov sú zasa vlastníkmi farebných zberných nádob a zo zákona nesmú tvoriť zisk. Avšak výrobca má s OZV zmluvný vzťah a za vybavovanie daných povinností platí individuálne dohodnutú sumu. Z nej potom OZV hradí spomínané poplatky na recykláciu, ale aj náklady na vlastné fungovanie.

Čo prinesú zmeny v odpadovej legislatíve?

Novinky, ktoré boli v zákone schválené na jeseň tohto roku, sa budú výrazne dotýkať výrobcov obalov a neobalových výrobkov, a teda aj OZV. Ich povinnosť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadu zo spomínaných výrobkov, bude vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom. To znamená, že vykonávací predpis stanoví podrobnosti o tom, koľko budú OZV platiť zberovým spoločnostiam za zber a recykláciu vytriedeného odpadu v obciach.

Návrh vyhlášky, ktorá nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, stanovuje sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov, vo forme minimálnej sumy v EUR/tona za jednotlivé materiály nasledovne:

Materiál: Cena v € za tonu od:
Sklo 100 €
Plasty 550 €
Papier Papier 120 €
Noviny, časopisy 50 €
Kompozitné obaly na báze lepenky 550 €
Kovové obaly 250 €
Drevené obaly 16 €

Stanovenie minimálnych sadzieb pre OZV sa, pochopiteľne, premietne do zvýšenia cien pre výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

Dôvodom novely výrobcovia nerozumejú – systém je netransparentný

Schválené zmeny preto vytvorili vrásky na čele zamestnávateľom aj zástupcom obchodníkov. Zavádzanie vysokých poplatkov pre výrobcov považujú za neštandardné, keď sa tak deje bez sprehľadnenia a väčšej transparentnosti systému. V dôvodovej správe k Novele Zákona o odpadoch sa uvádza, že stanovenie minimálnej ceny za nakladanie s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov je nutná vzhľadom na poddimenzovanie systému triedeného zberu. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, Martin Krajčovič, však upozorňuje, že Ministerstvo životného prostredia nevypracovalo dopadovú analýzu a nevyčíslilo, koľko v systéme vlastne chýba peňazí. Zamestnávatelia navyše upozorňujú, že obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je preto jasné, na základe akých kritérií boli výdavky určené, ani odkiaľ malo Ministerstvo životného prostredia údaje potrebné na ich zistenie.

S argumentmi súhlasí aj Protimonopolný úrad. Podľa neho návrh vyhlášky nekorešponduje so znením zákona. OZV podľa zákona musia uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, no svoju činnosť vykonávajú lokálne v rôznych oblastiach. Náklady na triedený zber sú preto rôzne a závisia napr. od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia. Protimonopolný úrad preto tvrdí, že už len z tohto dôvodu nemôže byť jednotná sadzba v súlade s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov. Navyše sú ekonomicky oprávnené náklady u každého subjektu individuálne, tak ako v regulovaných odvetviach. Jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty na Slovensku preto nemôže predstavovať spomínané oprávnené výdavky.

Úrad zároveň upozorňuje: „Zákonom a vyhláškou sa garantuje zberovým spoločnostiam určitý príjem, výrazne vyšší ako mali doteraz. Získanie peňazí však nie je podmienené podmienkami/cieľmi pre zberové spoločnosti, aby sa požadovaný cieľ dosiahol. Nie je určené, na čo majú byť peniaze použité, či sú určené len pre zberovú spoločnosť alebo časť aj pre zhodnotiteľa odpadu.“

Minimálne sadzby môžu narušiť hospodársku súťaž a porušiť európske právo

Ďalším problémom je aj narušenie hospodárskej súťaže. Stanovením minimálnych sadzieb sa v podstate stanovuje cenník OZV. Konkurencia medzi nimi však funguje práve v oblasti ceny. Vyhláškou sa teda podľa Protimonopolného úradu konkurencia medzi OZV vo významnej miere odstráni. „Takisto na základe vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na to, aké skutočné náklady budú mať na triedený zber v danom území,“ dodáva úrad.

Martin Krajčovič zo SAMO zároveň dodáva, že možnosť stanoviť sadzby ministerstvom, je porušenie európskeho práva. Ceny majú totiž podľa európskej smernice určovať aktéri na trhu v súlade s hospodárskou súťažou. „Určenie pevných minimálnych sadzieb ministerstvom životného prostredia porušuje tento princíp stanovený smernicami Európskej únie,“ upozorňuje Krajčovič.

Článok pokračuje pod reklamou

Dopad novely Zákona o odpadoch na výrobcov a súvisiacej vyhlášky

Ministerstvo životného prostredia uvádza, že zmeny v zákone sa dotknú približne 16 000 v súčasnosti registrovaných výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov. Ako dôvod na nevyčíslenie zvýšených nákladov sa ale v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza, že predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov.

Inštitút environmentálnej politiky ale uvádza, že v roku 2018 bolo na triedenie odpadu z prostriedkov OZV zaplatených 44 miliónov. Potravinári a poľnohospodári zasa vypočítali, že nová vyhláška bude mať na agrosektor dopad vo výške 65 miliónov eur. Podľa Martina Krajčoviča sa tak poplatky výrobcov zvýšia v priemere 2,5 násobne. „V rámci krízy, v ktorej sa nachádzame, môže mať zmena likvidačné dôsledky na agropotravinársky sektor na Slovensku,“ upozorňuje predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Zároveň dodáva, že výrobcovia nespochybňujú svoju zodpovednosť za financovanie triedeného zberu na Slovensku. Požadujú však vysvetlenie, prečo musia skokovo zvyšovať poplatky, koľko chýba v systéme peňazí a prečo sa nezapracuje na väčšej transparentnosti systému.

Starosti obchodníkom a výrobcom robí aj zmena dátumu zálohovania PET fliaš

Zálohovanie PET fliaš je v niektorých európskych krajinách už niekoľko rokov bežnou činnosťou. Diskusie sa o tejto téme rozbehli aj na Slovensku, pričom novinka mala platiť od 1. januára 2022. Z dôvodu pandémie a uzatvárania ekonomiky počas prvej vlny Ministerstvo životného prostredia termín presunulo na rok 2023. „Na Slovensku sa stala unikátna vec v rámci celej Európy. Dobrovoľne sa spojili výrobcovia a obchodníci do konzorcia a chcú systém vytvoriť a financovať. Na vytvorenie transparentného, efektívneho a ekologického systému sme žiadali 18 mesiacov, čo bolo od začiatku umožnené,“ spomína Martin Krajčovič. Presun zavedenia zálohovania do praxe preto uvítali. Navyše Ministerstvo životného prostredia zrušilo tender na výber správcu systému zálohovania a nový začalo až na jeseň tohto roku. „Stratili sme 9 mesiacov, preto bol presun na rok 2023 úplne logický,“ vysvetľuje Krajčovič.

Aktuálnou Novelou Zákona o odpadoch termín ministerstvo ale opäť zmenilo – vrátilo na avizovaný rok 2022. „Nerozumieme, prečo pri prvej vlne termín predĺžili a pri druhej vlne, ktorá je silnejšia a spôsobila čiastočný lockdown krajiny, nám termín skrátili, čo ohrozuje dodržanie všetkých termínov v rámci zákona. Napriek tomu urobíme spolu s partnermi z konzorcia všetko, aby sme boli úspešní v tendri a následne vytvorili pre spotrebiteľov efektívny a ekologický systém zálohovania PET fliaš a plechoviek,“ uzatvára Martin Krajčovič.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Najabsurdnejšie podnikateľské zákony sveta

Nezmyselné zákony sa vyskytujú nielen na Slovensku, ale všade po svete. Nad viacerými krútia hlavami aj podnikatelia. Pozrite si výber najčudnejších podnikateľských pravidiel v zahraničí.

Základné povinnosti e-shopu

Aké zákonné povinnosti týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, GDPR či množstva informačných povinností neminú každého prevádzkovateľa e-shopu?

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2020

Používali ste v roku 2020 vozidlo evidované v SR na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť? Neminie vás podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Odvody SZČO (živnostníkov) do Sociálnej poisťovne od 1.2.2021

Ukončenie obdobia pandémie na daňové účely má vplyv aj na vznik, zmenu, resp. zánik povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne, a to od 1.2.2021. Čo to v praxi znamená?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky