Ako zistiť konečného užívateľa výhod?

Kto je konečným užívateľom výhod? Ktoré osoby majú povinnosť ho identifikovať a ako majú pritom postupovať?

Pri zápise (registrácii) do registra partnerov verejného sektora je kľúčovou práve identifikácia (zistenie) konečného užívateľa výhod. Podľa zákona o registri partnerov verejného sektora (RPVS) zodpovedá za identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie jeho identifikácie partner verejného sektora (napr. podnikateľ, ktorý prijíma financie z verejných zdrojov) a jeho oprávnená osoba zapísaná v registri (napr. advokát).

Ktoré osoby sú partnerom verejného sektora a kto je oprávnenou osobou nájde v našich článkoch Kto sa zapisuje do registra partnerov verejného sektora? a Aké osoby môžu zapisovať podnikateľov do RPVS?.

Kto je konečným užívateľom výhod?

Zákon o RPVS ohľadom definície konečného užívateľa výhod odkazuje na osobitný predpis, a to na zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákon), podľa ktorého je konečným užívateľom výhod:

  • každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a
  • každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Kedy treba podľa zákona o RPVS identifikovať konečného užívateľa výhod?

Identifikovať konečného užívateľa výhod musí oprávnená osoba (napr. advokát, notár), konajúca v mene partnera verejného sektora, a to už pri prvom zápise partnera verejného sektora do RPVS. 

Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod vykonáva oprávnená osoba až následne v priebehu trvania zápisu partnera verejného sektora v RPVS, keď nastanú tzv. verifikačné udalosti, a to konkrétne:

  • v súvislosti s podaním návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod,
  • pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra,
  • k 31. 12. kalendárneho roka,
  • v súvislosti s uzatvorením zmluvy, ktorej plnenie presahuje hodnotu 100 000 eur (jednorázové plnenie) a alebo hodnotu 250 000 eur (viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia), alebo jej zmenou, a to nie skôr ako 10 dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou,
  • v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní, a to nie skôr ako 10 dní pred plnením zo zmluvy.

Oprávnená osoba však môže vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod kedykoľvek aj bez splnenia uvedených podmienok (dobrovoľne), na základe dohody medzi ňou a partnerom verejného sektora.

Identifikácia a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod majú rovnocenné účinky. Každé z nich sa realizuje výlučne elektronicky.

Ako možno zistiť konečného užívateľa výhod?

Zákon o RPVS neobsahuje žiadny návod, ktorý by ustanovoval postup oprávnenej osoby pri identifikácii (zisťovaní) konečného užívateľa výhod. Určuje len niektoré kritériá, ktoré musí oprávnená osoba dodržať, a to napríklad, že je povinná pri identifikácii konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť. Zároveň nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora, avšak v prípade potreby je tento povinný poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť.

Zákon za konanie s odbornou starostlivosťou považuje konanie so starostlivosťou, ktorá je primeraná funkcii alebo postaveniu oprávnenej osoby, po zohľadnení a nezávislom odbornom vyhodnotení všetkých dostupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Postup oprávnenej osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod teda musí vykazovať:

  • nestrannosť,
  • odbornú starostlivosť,
  • zaobstaranie si všetkých dostupných informácií,
  • neviazanosť pokynmi partnera verejného sektora.

Naproti tomu AML zákon uvádza viacero kritérií, na základe ktorých je možné určiť konečného užívateľa výhod. Hovorí, že medzi konečných užívateľov výhod patrí napríklad:

  • fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa (ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku),
  • fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti (ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku),
  • fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti (ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa),
  • fyzická osoba, ktorá má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny, riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena (ak ide o združenie majetku),
  • fyzická osoba, ktorá je štatutárnym, riadiacim, dozorným, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov (ak ide o združenie majetku) atď.

Upozornenie: V prípade, že by žiadna fyzická osoba nespĺňala definičné znaky konečného užívateľa výhod uvedené v AML zákone, oprávnená osoba potom ako konečného užívateľa výhod identifikuje členov vrcholového manažmentu (štatutárny orgán alebo členov štatutárneho orgánu) a následne ich zapíše do RPVS. To prichádza do úvahy napríklad v prípade občianskych združení, kde nie je vlastnícka štruktúra.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad 1: Spoločnosť Alfa s.r.o. má iba jedného spoločníka, fyzickú osobu, ktorá je tiež 100 % prijímateľom zisku spoločnosti určeného na prerozdelenie medzi spoločníkov. Keďže medzi spoločnosťou Alfa a žiadnou ďalšou osobou neexistuje zmluva o tichom spoločenstve, pričom jediný spoločník spoločnosť neriadi podľa pokynov ďalšej (skrytej) osoby, bude považovaný tiež za jediného konečného užívateľa výhod.

Príklad 2: Spoločnosť Alfa s.r.o. má iba jedného spoločníka, spoločnosť Beta s.r.o., ktorý je tiež 100 % prijímateľom zisku spoločnosti určeného na prerozdelenie medzi spoločníkov. Spoločnosť Beta s.r.o. má dvoch spoločníkov, z ktorých jeden má 90 % podiel na spoločnosti a 90 % všetkých hlasovacích práv, a druhý má 10 % podiel na spoločnosti a 10 % všetkých hlasovacích práv. Keďže medzi spoločnosťou Alfa a žiadnou ďalšou osobou, ani medzi spoločnosťou Beta a žiadnou ďalšou osobou, neexistuje zmluva o tichom spoločenstve, za konečného užívateľa výhod bude považovaný len majoritný spoločník spoločnosti Beta.

Príklad 3: Spoločnosť Alfa s.r.o. má iba jedného spoločníka, spoločnosť Beta s.r.o., ktorý je tiež 100 % prijímateľom zisku spoločnosti určeného na prerozdelenie medzi spoločníkov. Spoločnosť Beta s.r.o. má dvoch spoločníkov, z ktorých jeden má 90 % podiel na spoločnosti a 90 % všetkých hlasovacích práv, a druhý má 10 % podiel na spoločnosti a 10 %. Majoritný spoločník je obchodnou spoločnosťou obchodovanou na americkej burze cenných papierov, pričom nie je možné identifikovať, či a ktorí akcionári majú v danej spoločnosti rozhodujúci vplyv. V takomto prípade sa preto za konečných užívateľov výhod považujú štatutári spoločnosti Alfa.

Vzhľadom na vyššie uvedené príklady je teda zrejmé, že určenie konečného užívateľa výhod nemusí byť vždy jednoduché. Najmä pri komplikovanejších firemných štruktúrach určenie konečných užívateľov výhod sprevádza rozsiahla vyhľadávacia činnosť, zaisťovanie výpisov zo zahraničných obchodných registrov či rôznych prehlásení, a aj preto môže byť cena služieb oprávnenej osoby (napr. advokáta), rôzna v závislosti od celkovej náročnosti práce a súvisiacich nákladov.

Identifikácia konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom

Identifikáciu (určenie) konečného užívateľa výhod musí oprávnená osoba uviesť v tzv. verifikačnom dokumente, a to spolu s určením kritéria jeho identifikácie. Tento dokument vyhotovuje a autorizuje priamo oprávnená osoba. Slúži ako jeden z podkladov pre zápis do RPVS a je v tomto registri verejne dostupný (jeho zverejnenie nie je porušením obchodného ani bankového tajomstva).

To znamená, že týmto verifikačným dokumentom sa preukazuje identifikácia konečného užívateľa výhod (ako aj overenie jeho identifikácie). Oprávnená osoba v ňom musí:

  1. odôvodniť, na základe akých informácií identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila jeho identifikáciu (odôvodnenie by malo byť argumentačne podložené tak, aby bola identifikácia konečného užívateľa výhod alebo overenie jeho identifikácie jednoznačné),
  2. uviesť vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba,
  3. uviesť zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v SR, ktorí sú súčasťou vlastníckej alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora, ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie,
  4. vyhlásiť, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.

Identifikáciu sa pritom rozumie:

  • pri fyzickej osobe - zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti;
  • pri fyzickej osobe-podnikateľovi - aj zistenie adresy miesta podnikania, identifikačného čísla, ak bolo pridelené, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
  • pri právnickej osobe alebo združení majetku - zistenie názvu, adresy sídla, identifikačného čísla, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaná, číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie a identifikácia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo združenia majetku.

Upozornenie: Ak sú v návrhu na zápis uvedené nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod registrujúci súd (Okresný súd Žilina) uloží partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal. Pokiaľ hospodársky prospech nemožno zistiť, uloží mu pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Viac o pokutách si prečítajte v článku Aké sú sankcie za nezapísanie do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?.


Potrebujete pomôcť so zápisom do RPVS? Kontaktujte nás.

Rýchlo, odborne, bez starostí a za férové ceny.

Kliknutím na tlačidlo ODOSLAŤ súhlasíte so spracovaním Vami zadaných údajov za účelom zodpovedania otázky či podnetu adresátom správy, ktorým je Mgr. Tomáš Vavro, advokát, IČO: 50895206. Bližšie informácie o spracovaní a ochrane osobných údajov nájdete v zásadách ochrany osobných údajov.  


Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako sa skúma vlastnícka a riadiaca štruktúra pri zápise do registra partnerov verejného sektora (RPVS)?

Ešte pred zápisom partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora (RPVS) musia byť odhalené jeho vlastnícke a riadiace štruktúry. Ako tento proces prebieha a kto ho vykonáva?

Zákon o registri partnerov verejného sektora (RPVS) – sumár kľúčových informácií

Kedy podnikateľom vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora a čo všetko treba o registri vedieť? Prehľad dôležitých informácií.

V čom sa líši zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora (RPVS) a do obchodného registra (OR)?

V praxi niekedy dochádza k zamieňaniu zápisu konečného užívateľa výhod do obchodného registra (OR) a zápisu konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora (RPVS). Aký je medzi nimi rozdiel?

Výmaz partnera verejného sektora z RPVS

V ktorých prípadoch prichádza do úvahy výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora (RPVS) a ako prebieha?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky