Ako označovať pôvod mäsa v reštauráciách? Nový zákon je stále bez vyhlášky

Reštaurácie nevedia ako majú v praxi uvádzať krajinu pôvodu mäsa. Dôvodom je chýbajúca vyhláška. Ako prebiehajú kontroly plnenia zákona bez vyhlášky? Čo na to hovoria odborníci?

Od 14. decembra 2019 majú reštaurácie novú povinnosť týkajúcu sa označovania pôvodu mäsa. Tá vyplýva z novely zákona č. 303/2019 Z. z., ktorá pozmenila zákon o potravinách č. 152/1995 Z. z. Tá ukladá podnikateľom v gastronómii novú povinnosť - zverejňovať krajinu pôvodu mäsa. Nariadenie sa týka jedál z čerstvého aj mrazeného bravčového, hovädzieho, hydinového, ovčieho a kozieho mäsa. Na polotovary sa však novela zákona nevzťahuje.

Zákon bez vyhlášky

Podnikateľ je povinný po novom získať údaj o pôvode mäsa priamo od subjektu, od ktorého mäso kupuje a následne informáciu poskytnúť spotrebiteľovi - hosťovi. Pôvod mäsa môže byť v prípade balených kusov uvedený na obale, v prípade nebalených je potrebné vyžiadať si ho na faktúre, či dodacom liste. Ak má prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia k dispozícii viacero informácií, napr. krajinu miesta chovu, ale aj porážky či spracovania, podľa Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) by mal byť rozhodujúcim práve údaj o krajine chovu.

Napriek tomu, že takáto zmena bola prijatá ešte pred koncom roka 2019, doposiaľ nebola vydaná vyhláška s bližšie špecifikovanými pravidlami označovania. „Aktuálne prebieha legislatívny proces vyhlášky k označovaniu hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa, ktorú novelou zaviedla do Zákona o potravinách Národná rada SR s veľmi skorou účinnosťou už od 14. decembra 2019. Nevzala pritom do úvahy legislatívny proces a proces notifikácie Európskou komisiou (ten trvá zvyčajne 3 až 6 mesiacov), ktorým musí vyhláška pred nadobudnutím účinnosti prejsť,“ uviedol pre Podnikajte.sk Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Poslanci teda nevzali do úvahy legislatívny proces notifikácie Európskou komisiou a stanovili účinnosť nových pravidiel príliš skoro. Výsledkom je, že kvôli chýbajúcej vyhláške nie je prevádzkovateľom gastro zariadení jasné, ako novinku v zákone plniť tak, aby neboli sankciovaní.

Ochrana zákazníka alebo len zbytočná komplikácia?

Cieľom novely mala byť ochrana spotrebiteľa. V obchode totiž pôvod ponúkaného mäsa uvedený musí byť, zatiaľ čo v reštauráciách táto povinnosť neplatila. Podľa tvorcov novely tak nemal zákazník možnosť obchodného rozhodnutia. Vrásky na čele však novela nespôsobila len majiteľom stravovacích zariadení, ale nesúhlas vyjadrujú aj odborníci.

Generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, Marek Harbuľák, sa v rozhovore pre Podnikajte.sk vyjadril, že ľudia majú možnosť obchodného rozhodnutia, pretože sa môžu rozhodnúť, či do danej reštaurácie idú, alebo nie. Zmysel v tomto nariadení by videl len v prípade školských a nemocničných zariadení, či domovov dôchodcov, pretože na týchto miestach sa človek skutočne nemôže rozhodnúť odísť jesť inam. „Je to taká polovičná robota. Niečo chceme, tvárime sa, že vieme čo, ale vlastne nevieme ako. Takto to dopadne takmer vždy, ak nejaký návrh na zmenu legislatívy neprejde štandardným legislatívnym procesom, od vyhodnotenia jeho dopadov, cez pripomienkovanie dotknutými subjektami,“ vysvetľuje Harbuľák. „Celý zákon považujem za zbytočnosť. Podstatne efektívnejšie by bolo robiť osvetu medzi spotrebiteľmi a nabádať prevádzkovateľov k tomu, aby sami prezentovali pôvod surovín. A nielen mäsa.“

Prečítajte si tiež

Jedným z dôvodov zavedenia novej povinnosti boli aj potravinové kauzy zahraničných producentov mäsa. Tie sa podľa Mareka Harbuľáka o nás iba „obtreli“ a neboli zaznamenané žiadne negatívne dopady na zdravie domácich spotrebiteľov. „Povinnosť uvádzať krajinu pôvodu mäsa však s určitosťou vznik takýchto pochybení neodstráni. Okrem toho, na to tu máme príslušné orgány kontroly, ktoré by mali tomu zabrániť. Ale zvýšenie efektivity nimi vykonávaných kontrol ani nikto neriešil a nerieši,“ dodáva.

Ďalším argumentom pre vznik novely zákona bolo zdravé stravovanie. V tejto súvislosti však generálny manažér AHRS nevidí zmysel, pretože označovanie pôvodu mäsa sa netýka mäsových polotovarov ani iných surovín. „Znamená to, že tieto mrazené polotovary sú zdravšie?,“ pýta sa.

Článok pokračuje pod reklamou

V čom sú praktické problémy pri označovaní pôvodu mäsa?

Nový zákon môže predstavuje problém napríklad pre veľkokapacitné kuchyne. Pri príprave väčšieho množstva mäsových pokrmov môže byť použité mäso od viacerých producentov z rôznych krajín. Ak by tejto povinnosti predchádzal podrobný prieskum v gastro prevádzkach, zistilo by sa, že v mnohých z nich dávno dobrovoľne informujú o krajine pôvodu, niekedy aj o konkrétom chovateľovi či spracovateľovi danej suroviny, no zároveň, že sú situácie, ktoré objektívne neumožňujú pôvod mäsa uvádzať. Marek Harbuľák vidí aj ďalšie praktické problémy, napr. v nedostatku odpovedí na základné otázky ohľadom spôsobu kontroly plnenia zákona. „Ako preukážem, že pôvod mäsa napísaný na tabuli zodpovedá pravde? Budem musieť odkladať štítky alebo obaly z mäsa? Mám obaly umývať? Na aké miesto ich mám odkladať? Celá táto povinnosť je nedomyslená a urobená narýchlo bez vykonávacieho predpisu.“

Ako pôvod mäsa označovať?

Stravovacie zariadenia sa začali s povinnosťou označovať pôvod mäsa vyrovnávať po svojom. Niekto uvádza farmára alebo iný zdroj, niekto zasa informuje o krajine pôvodu aj pri iných surovinách a potravinách. Niektorí však zverejňovať tieto informácie ešte nezačali. „Na základe medializovaných informácií od predkladateľov návrhu a informácií v procese schvaľovania novely zákona v NR SR sme toho názoru, že postačuje, ak uvedené informácie budú pre hosťa dostupné pred objednávkou jedla,“ uvádza AHRS na svojej stránke. Asociácia odporúča, aby toto nariadenie prevádzkovatelia gastro zariadení zabezpečili nasledovnými spôsobmi:

Prečítajte si tiež
  1. prostredníctvom doplnenia údajov do jedálneho alebo ponukového lístka (vyrobiť aspoň jeden takýto kus, ktorý môžu zákazníkovi v prípade potreby poskytnúť),
  2. zverejnením údajov o krajine pôvodu na viditeľnom mieste, ako napr. na tabuli s ponukou,
  3. vytlačiť jednoduchý leták s piktogramami alebo ikonami zobrazujúcimi druh mäsa a doplnením názvu krajiny,
  4. v prípade, ak v jedálnom a ponukovom lístku už zverejňujú informácie o dodávateľovi, doplniť len krajinu, v ktorej sa dodávateľ nachádza.

Ako prebiehajú kontroly označovania pôvodu mäsa?

Kontrol v súvislosti s novým zákonom sa ale zatiaľ gastro prevádzky obávať nemusia. „Konkrétny rozsah a obsah označovania hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa a následný výkon kontroly (t.j. aplikácia samotného ustanovenia v praxi) bude objektívne možná až od účinnosti predmetnej vyhlášky. V danej súvislosti teda nebola uložená žiadna pokuta,“ vyjadrila sa pre Podnikajte.sk Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva SR. Odborní pracovníci RÚVZ v SR však aj naďalej vykonávajú v zariadeniach spoločného stravovania úradnú kontrolu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. a štátny zdravotný dozor podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Kontroly taktiež prebiehajú aj na základe podnetov od zákazníkov.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Slovenskí europoslanci o svojej činnosti v aktuálnom volebnom období

Akým témam sa venujú a ako plnia sľuby z predvolebnej kampane? Ako svojou aktivitou ovplyvňujú slovenské podnikateľské prostredie?

Obchodný vestník – čo v ňom možno vyhľadať online

Čo je Obchodný vestník, kedy je pre podnikateľa užitočné ho sledovať a ako v ňom vyhľadávať? Dôležité sú najmä včasné informácie o konkurzoch a likvidáciách obchodných partnerov.

Finančná správa si „posvieti“ na podnikateľov: aké prevádzky bude kontrolovať v najbližšom období?

Augustová akcia „Turista“ ukázala, že až 48 % majiteľov turisticky navštevovaných podnikov obchádzalo systém eKasa. Kontroly budú preto pokračovať. Aké prevádzky by sa mali mať na pozore?

Povinnosti výrobcov elektrozariadení: ako si s nimi poradiť?

Činnosť výrobcov elektrozariadení sa spája s viacerými povinnosťami, okrem iného aj s odpadovými. V čom môže pomôcť organizácia zodpovednosti výrobcov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky