Mikro účtovné jednotky sú osobitným typom účtovných jednotiek. Malí a strední podnikatelia by mali pocítiť zníženie administratívnej záťaže (nielen) v oblasti účtovníctva.
Aby sa účtovná jednotka považovala za mikro účtovnú jednotku, musí nutne spĺňať podmienku právnej formy. Následné hodnotenie podmienok závisí od skutočnosti, či ide o existujúcu účtovnú jednotku alebo o novovzniknutú účtovnú jednotku.
Existujúce účtovné jednotky musia pre nadobudnutie postavenia mikro účtovnej jednotky testovať veľkostné (resp. objemové) podmienky. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ukladá povinnosť testovať veľkostné podmienky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a tiež za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
Novovzniknuté účtovné jednotky (t. j. účtovné jednotky bez akejkoľvek ekonomickej histórie) nemajú potrebné informácie na testovanie veľkostných podmienok. Za mikro účtovnú jednotkou sa budú považovať vtedy, ak sa tak rozhodnú.
Zákon o účtovníctve neukladá prvotnú povinnosť postupovať ako mikro účtovná jednotka žiadnej účtovnej jednotke (t. j. nie ako napríklad v prípade overovania účtovnej závierky audítorom), aj keď spĺňa definované podmienky, napríklad veľkostné podmienky. Novovzniknuté účtovné jednotky a existujúce účtovné jednotky sa stanú mikro účtovnými jednotkami len vtedy, ak sa tak rozhodnú a spĺňajú podmienky ukladané zákonom o účtovníctve.
V rozhodovacom procese o nadobudnutí postavenia mikro účtovnej jednotky by si mala účtovná jednotka by klásť tieto otázky:
- Má účtovná jednotka požadovanú právnu formu?
- Je účtovná jednotka novovzniknutá alebo existujúca?
- Spĺňa účtovná jednotka veľkostné kritériá?
Účtovná jednotka by mala vykonať svoje rozhodnutie s dostatočnou starostlivosťou. Ak účtovná jednotka, ktorá je existujúcou účtovnou jednotkou, začne postupovať pri účtovaní a vykazovaní ako mikro účtovná jednotka, nemôže na základe vlastného rozhodnutia prestať a postupovať pri účtovaní a vykazovaní ako bežná účtovná jednotka. Tak účtovná jednotka bude postupovať pri vykazovaní konzistentne. Účtovná jednotka sa prestane považovať za mikro účtovnú jednotku, ak prekročí veľkostné podmienky v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach.
Zákon o účtovníctve toleruje odchýlku od splnenia veľkostných podmienok po dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia. Účtovná jednotka musí postupovať ako mikro účtovná jednotka aj v prípade, ak prekročí veľkostné kritériá v jednom z dvoch po sebe idúcich posudzovaných účtovnom období. Nezohľadnením dočasných výkyvov sa zabezpečí konzistentnosť vykazovania účtovnej jednotky.
Právna forma mikro účtovnej jednotky
Prípustná právna forma mikro účtovnej jednotky v zmysle zákona o účtovníctve je:
- obchodná spoločnosť (v. o. s., k. s., s. r. o., a. s.),
- družstvo,
- fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť a na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňuje preukázateľné (skutočné) výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov vedením účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva (napríklad živnostník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva),
- fyzická osoba podnikateľ zapísaná v Obchodnom registri (napríklad SZČO, ktorá má povolenie prevádzkovateľa cestnej dopravy) a
- pozemkové spoločenstvo.
Účtovná jednotka inej právnej formy sa nemôže považovať za mikro účtovnú jednotku, aj keby spĺňala ostatné podmienky.
Veľkostné podmienky mikro účtovnej jednotky
Veľkostné podmienky predstavujú požiadavky ukladané zákonom o účtovníctve na:
- celkovú sumu majetku brutto, ktorá nesmie presahovať 350 000 eur (= vrátane), (upozornenie: od 1. 1. 2015 došlo v legislatíve k zmene a posudzuje sa už netto hodnota, viac sa dočítate v článku Veľkostné kategórie účtovných jednotiek od roku 2015 a účtovné závierky)
- čistý obrat, ktorý nesmie presahovať 700 000 eur (= vrátane),
- priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktorý nesmie počas účtovného obdobia presiahnuť 10 (= vrátane).
Tieto veľkostné podmienky testuje účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Zákon o účtovníctve požaduje splnenie aspoň dvoch z troch veľkostných podmienok v uvedených obdobiach (s výnimkou tolerovanej odchýlky).
Celková suma majetku
Brutto hodnotou majetku sa rozumie hodnota majetku neznížená o oprávky a opravné položky.
Príklad: S. r. o. obstarala v roku 2012 úžitkové vozidlo v cene 44 700 eur. Náklady súvisiace s obstaraním boli 300 eur. Odpisy za rok 2012 a rok 2013 boli v rovnakej výške 9 000 eur, tzn. oprávky sú vo výške 18 000 eur. Predpokladajme, že spoločnosť nemala dôvod pre vytvorenie opravných položiek. Brutto hodnota majetku je 45 000 eur. Netto hodnota majetku (jeho účtovná hodnota) je 27 000 eur.
Informácie o brutto hodnote majetku účtovná jednotka zistí napríklad pomocou informácií z konečných zostatkov príslušných účtov majetku, nakoľko sa korekcia vykonáva nepriamo. Mikro účtovná jednotka vykazuje majetok za bežné účtovné obdobie v netto hodnote.
Čistý obrat (výnosy)
Čistým obratom sa rozumejú výnosy z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav.
Zľavy môžeme chápať ako zľavy účtovné a neúčtovné. Účtovné zľavy sú v účtovníctve zachytané účtovným zápisom na základe napríklad faktúry (dobropisu). Sú to väčšinou zľavy poskytnuté za prekročenie odobraného množstva alebo za úhradu vykonanú v určitom počte dní do splatnosti pohľadávky (z pohľadu dodávateľa). Ak bolo napríklad odobrané dostatočné množstvo tovaru už pri prvej objednávke, objednávateľ bude odoberať tovar za cenu zníženú o zľavu a tržby dodávateľa budú obsahovať už zníženie ceny o zľavu. Osobitne sa o poskytnutí zľavy v tomto druhom prípade neúčtuje, preto neúčtovné. Zľavy sa môžu viazať aj na iné skutočnosti.
Príklad účtovnej zľavy: Dodávateľ predáva svoje výrobky za bežnú cenu 50 eur za kus. Pri platbe do 10 dní pred dátumom splatnosti poskytuje 10 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy. Odberateľ uhradil svoj záväzok v celkovej výške 5 000 eur do 10 dní pred dátumom splatnosti a má podľa zmluvy nárok na zľavu 500 eur z fakturovanej sumy. Dodávateľ vystaví faktúru (dobropis) na sumu 500 eur, ktorú zaúčtuje na ťarchu (stranu má dať) účtu 601 – Tržby za vlastné výrobky a súvzťažne v prospech (stranu dal) účtu 325 – Ostatné záväzky. Čistý obrat z tejto transakcie je vo výške 4 500 eur.
Výnosy z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých služieb zistí účtovná jednotka z účtov v účtovej skupine 60 – Tržby za vlastné výkony a tovar, konkrétne z týchto výsledkových účtov:
- 601 – Tržby za vlastné výrobky,
- 602 – Tržby z predaja služieb,
- 604 – Tržby za tovar.
Iné výnosy, ktoré súvisia s bežnou činnosťou účtovnej jednotky, je účtovná jednotka povinná zahrnúť do čistého obratu pre testovanie veľkostných podmienok na základe individuálneho posúdenia.
Účtovná jednotka, ktorá obstaráva nehnuteľnosti za účelom ich ďalšieho predaja, pričom nejde o predaj v nezmenenom stave, tzn. účtovná jednotka obstará (kúpi) nehnuteľnosť a vykoná na nej napríklad opravy. Následne nehnuteľnosť v stave spôsobilom na predaj zo ziskom predá. Výnosy z predaja takejto nehnuteľnosti sa účtujú v prospech účtu 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj a vstupujú ako iné výnosy z bežnej činnosti účtovnej jednotky do čistého obratu pre účel testovania veľkostných podmienok mikro účtovnej jednotky. Nákup, zhodnotenie a predaj tvorí bežnú (hlavnú) činnosť účtovnej jednotky, tzv. core business.
Účtovná jednotka, ktorá sa rozhodne predať cenné papiere, prebytočný materiál alebo dlhodobý majetok, by nemala výnosy dosiahnuté z týchto operácií zahrnovať do čistého obratu pre účel testovania veľkostných podmienok mikro účtovnej jednotky. Vzhľadom na charakter aktivít je na mieste usudzovať, že sa nejedná o bežne vykonávané aktivity a majú skôr mimoriadny charakter, aj keď sa vykazujú vo výsledku hospodárenia z bežnej činnosti.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov sa zisťuje ako aritmetický priemer zo štvrťročných stavov priemerného evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných. Do konca roka 2014 upravuje túto problematiku vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014. S účinnosťou od 1. januára 2015 ju nahradí vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 291/2014 Z. z., ktorou sa vydáva Program štatistických zisťovaní na roky 2015 až 2017.
