Prečo sa cena benzínu a nafty mení, akú rolu v tom hrá vývoj na trhu s ropou a ako je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami? Čo výkyvy cien palív znamenajú pre firmy a ako na ne reagovať?
Cena benzínu a nafty sa môže meniť zo dňa na deň. Jej konečnú výšku na čerpacích staniciach ale ovplyvňuje viacero faktorov a výkyvy cien palív sa premietajú aj do nákladov firiem. Čo stojí za zdražovaním pohonných hmôt, ako je na tom Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami a ako môžu podnikatelia optimalizovať náklady na svoju firemnú automobilovú flotilu?
Vývoj cien benzínu a nafty na Slovensku – počas ropnej krízy vzrástli o desiatky percent
Vývoj ceny benzínu na Slovensku bol v posledných rokoch pomerne kolísavý. Po raste v lete roku 2023 nasledoval pokles a ďalšie zvýšenie na jar 2024. V roku 2025 sa ceny väčšinou držali na úrovni približne 1,50 eura za liter. Výraznejší pohyb priniesol rok 2026, keď po relatívne stabilnom začiatku roka ceny na jar a začiatkom leta výrazne vzrástli.
Podobná situácia bola aj v prípade cien nafty - na jar roku 2026 zásadne stúpla, v máji atakovala hranicu 1,85 eura za liter, a aj keď krátkodobo ceny klesli pod 1,50 eura, začiatkom augusta znovu stál liter nafty viac ako 1,80 eura.
Ceny však rástli aj v ďalších európskych krajinách, pričom k 31.8.2026 bol priemer v rámci 27 krajín EÚ podľa údajov Európskej komisie pri benzíne približne 1,95 eura za liter a v prípade nafty cez 2 eurá za liter.
Prečo sa cena nafty a benzínu mení?
Vplyv na výslednú cenu pohonných hmôt má niekoľko faktorov. Ako uvádza Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu (SAPPO), tvorba cien pohonných hmôt pozostáva z viacerých premenných a podlieha komplexnému cenotvornému reťazcu, pričom každý predajca určuje svoje konečné ceny individuálne a nezávisle, na základe vlastnej obchodnej stratégie.
Medzi všeobecné a kľúčové faktory patrí vývoj cien ropy a ropných produktov na medzinárodných trhoch. Napríklad ropa Brent označuje zmes rôznych druhov ropy ťažených v Severnom mori a je určujúca pre obchodovanie v Európe, Afrike aj na Blízkom východe. Keď rastie, po čase zdražie aj benzín a nafta na čerpacích staniciach.
Stalo sa tak aj na jar v roku 2026, po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe. Ceny naďalej rástli aj v letných mesiacoch, za čo mohlo najmä eskalovanie napätia v tejto oblasti. Ako uviedol Ondrej Greguš, analytik spoločnosti XTB, cena ropy v prvom augustovom týždni klesla a stabilizovala sa na cca 80 USD (zo 100 USD) za barel, no do cien pohonných hmôt (PHM) sa pokles premietal len postupne, nie okamžite. SAPPO vysvetľuje, že dôvodom, prečo sa zmena ceny ropy do cien finálnych produktov na „čerpačkách“ nepremietne okamžite, je časový posun v dodávateľskom reťazci a podiele ďalších fixných položiek, ktoré tvoria podstatnú časť ceny paliva. „Konkrétne rozhodnutie o tom, ako rýchlo a v akom rozsahu sa premietne do úpravy koncových cien, závisí od obchodnej, nákupnej a cenovej stratégie jednotlivých palivových spoločností.“
A aj keď sa na začiatku augusta cena benzínu v podstate zastavila, nafta zostala podľa O. Greguša pod tlakom vysokých rafinérskych marží a obmedzenej ponuky dieselu v Európe. Rafinérske marže tak patria k ďalším zo zásadných faktorov, ktoré ovplyvňujú výslednú cenu PHM. Ako vysvetľuje O. Greguš, zjednodušene ide o rozdiel medzi cenou ropy a cenou palív, ktoré z nej rafinéria vyrobí. „Ak je na trhu nedostatok benzínu alebo nafty, prípadne vypadne časť rafinérskych kapacít, marže môžu výrazne narásť a palivá tak môžu zdražovať rýchlejšie než samotná ropa. V súčasnosti je tento efekt výrazný najmä pri nafte,“ približuje analytik.
Pre európskeho spotrebiteľa je podľa odborníka dôležitý tiež kurz eura voči doláru, keďže ropa a ropné produkty sa obchodujú prevažne v dolároch. „Ak euro oslabuje, rovnaká dolárová cena ropy či paliva znamená vyšší náklad v eurách, silnejšie euro, naopak, časť zdraženia tlmí. K veľkoobchodnej cene sa následne pridávajú náklady na dopravu, skladovanie, distribúciu a marže predajcov.“
Okrem spomenutého SAPPO pre Podnikajte.sk uvádza, že do ceny nafty a benzínu vstupujú aj ďalšie premenné, ako
- podiel a štruktúra biozložky v palivách,
- administratívne poplatky,
- poplatok za skladovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov,
- ceny ďalších surovín, ktoré vstupujú do výrobného procesu,
- ako aj náklady na použité technológie a
- súčasné ceny energií, t. j. elektriny a zemného plynu.
No v neposlednom rade hrá zásadnú rolu pri cenotvorbe aj daňové zaťaženie pohonných hmôt (spotrebná daň a DPH, prípadne ďalšie nepriame dane). Práve tento faktor (prípadne ešte vládne opatrenia) následne roztvára pomyselné „nožnice“ v cenách PHM medzi jednotlivými krajinami EÚ.
Daňové zaťaženie pohonných hmôt: Slovensko vs okolité krajiny
Každý týždeň Európska komisia vydáva štatistiky priemerných cien palív (Weekly ENER OIL Bulletin). Aj z nich vychádza SAPPO, keď uvádza, že v Európe tvorí daňové zaťaženie 40 – 50 % z konečnej ceny na čerpacej stanici.
V Európe tvorí 40 - 50 % konečnej ceny na čerpacích staniciach daň
„Na Slovensku, rovnako ako v iných štátoch, tvoria túto zložku najmä spotrebné dane a DPH. Na Slovensku je spotrebná daň na palivové produkty fixne ustanovená v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, v prípade benzínu ide o 0,514 eur/liter a v prípade motorovej nafty 0,368 eur/liter,“ informuje asociácia a dodáva, že v prípade 23 % DPH platí, že pri raste ceny paliva automaticky rastie aj celkový objem dane vybranej do štátneho rozpočtu.
Porovnanie daňového zaťaženia nafty a benzínu na Slovensku a v okolitých krajinách (Česko, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko) približujeme v tabuľke:
| Krajina | Benzín (Euro-super 95) | Motorová nafta (Diesel) | ||||||
| DPH | Spotrebná daň (eur/l) | Ostatné nepriame dane (eur/l) | Spolu spotrebná daň a nepriame dane (eur/l) | DPH | Spotrebná daň (eur/l) | Ostatné nepriame dane (eur/l) | Spolu spotrebná daň a nepriame dane (eur/l) | |
| Česko | 21 % | 0,531* | - | 0,531* | 21 % | 0,411* | - | 0,411* |
| Maďarsko | 27 % | 0,388* | 0,008* | 0,396* | 27 % | 0,355* | 0,008* | 0,363* |
| Poľsko | 8 % | 0,419* | - | 0,419* | 8 % | 0,390* | - | 0,390* |
| Rakúsko | 20 % | 0,463 | 0,131 | 0,594 | 20 % | 0,378 | 0,145 | 0,523 |
| Slovensko | 23 % | 0,514 | 0,039 | 0,553 | 23 % | 0,368 | 0,039 | 0,407 |
Z uvedeného vyplýva, že DPH na benzín a naftu máme druhú najvyššiu po Maďarsku, spotrebnú daň máme pri benzíne približne v rovnakej výške ako Česi. Do ceny palív zasahujú ešte aj ďalšie nepriame dane, ktoré napríklad Česko a Poľsko zavedené nemajú. O. Greguš ale uvádza, že vo všeobecnosti v auguste 2026 platí, že Slovensko sa nachádza približne v strede regiónu a v porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko pri benzíne aj nafte skôr lacnejšie.
Dôsledky zmeny ceny benzínu či nafty vo firmách
Často sa informuje o zvýšení ceny o 5 či 10 centov za liter benzínu/nafty. Môže sa zdať že takáto zmena nemôže byť pre firmu až tak zásadná. V praxi však aj takéto zdraženie môže výrazne ovplyvniť náklady spoločnosti.
Príklad dôsledkov zdraženia paliva na ročné náklady firmy
Firma má vo svojej flotile 5 dieselových áut, pričom každé najazdí v priemere 30 000 km ročne a spotrebuje 6,5 l na 100 km. Ročne tak firma minie asi 9 750 litrov nafty (5 áut × 30 000 km × 6,5 l / 100 km).
Citlivosť nákladov na zmenu ceny nafty je nasledovná:
| Nárast ceny nafty | Dopad na ročné náklady |
|---|---|
| + 0,05 eur/l | + 487,50 eur |
| + 0,10 eur/l | + 975 eur |
| + 0,20 eur/l | + 1 950 eur |
Pri piatich autách môže 20-centové zdraženie nafty
znamenať takmer 2 000 eur dodatočných nákladov ročne, ak zostane počet
kilometrov a spotreba rovnaká.
Aj relatívne malá zmena ceny
paliva tak môže pri väčšom vozovom parku znamenať stovky až tisíce eur ročne
navyše.
Ako môžu firmy reagovať na výkyvy cien palív?
Firmy cenu paliva na trhu priamo neovplyvnia, môžu však ovplyvniť množstvo paliva, ktoré spotrebujú, spôsob jeho nákupu aj to, či vyššie náklady premietnu do svojich cien. Možností, ako náklady pri zdražení palív optimalizovať, je pritom viac – od opatrení, ktoré si nevyžadujú výraznú investíciu, až po zmenu vozového parku.
Firmy napríklad môžu:
- Znížiť spotrebu – sledovať spotrebu jednotlivých vozidiel, dbať na technický stav a spôsob jazdy.
- Jazdiť efektívnejšie – plánovať trasy a obmedzovať zbytočné kilometre či jazdu naprázdno.
- Zmeniť spôsob nakupovania paliva – pri väčšom vozovom parku môže mať význam tankovacia karta, firemné zľavy alebo nastavenie pravidiel, kde a za akých podmienok zamestnanci tankujú.
- Zvážiť zloženie vozového parku – pri jeho obnove porovnávať nielen obstarávaciu cenu, ale aj spotrebu a celkové prevádzkové náklady. Pri niektorých typoch prevádzok môžu byť alternatívou elektromobily.
- Premietnuť náklady do cien – ak palivo tvorí významnú časť nákladov, firma môže zvážiť úpravu cien svojich výrobkov alebo služieb.
Čo môže ceny palív ovplyvniť do konca roka 2026?
Analytik XTB aj SAPPO sa zhodujú, že najväčšou neistotou pre ďalší vývoj cien benzínu a nafty zostáva konflikt na Blízkom východe a situácia v Hormuzskom prielive, ale tiež situácia na Ukrajine. „Aktuálna situácia na trhu s palivami sa vyznačuje zvýšenou volatilitou a tlakom na rast cien, pričom výraznejší pohyb zaznamenáva motorová nafta,“ uvádza SAPPO. „Ceny palív podporujú aj vysoké rafinérske marže a útoky na rafinérie v Rusku či na Blízkom východe, ktoré obmedzujú ponuku hotových palív, predovšetkým nafty. Naopak, smerom nadol by pôsobila deeskalácia konfliktu, obnovenie dodávok a slabší globálny dopyt. Dlhšie obdobie vysokých cien energií môže zároveň podporovať infláciu, a tým postupne tlmiť ekonomickú aktivitu a spotrebu palív,“ vysvetľuje zas O. Greguš.
