Ak má zamestnávateľ vlastné, príp. zazmluvnené iné stravovacie zariadenie, jeho zamestnanci nemajú nárok na finančný príspevok na stravovanie. Čo ale robiť, ak je jedáleň zatvorená?
Formy zabezpečenia stravovania a finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. prostredníctvom stravovacích poukážok (gastrolístkov).
Žiadna iná forma zabezpečenia stravovania zamestnancov v súčasnosti neexistuje. Od 1. marca 2021 však bolo doplnené, že zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (s určitými výnimkami), je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Finančný príspevok je teda určitá alternatíva ku gastrolístkom.
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Stravovanie u zamestnávateľa s vlastným stravovacím zariadením a finančný príspevok
Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ poskytuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení (napr. vo vlastnej jedálni), alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa iného zamestnávateľa (napríklad v kantíne, jedálni iného zamestnávateľa), jeho zamestnanci nemajú nárok na finančný príspevok na stravovanie.
Zatvorená jedáleň a finančný príspevok na stravovanie – môže ho zamestnávateľ poskytnúť?
V praxi je možné sa stretnúť s otázkou, ako postupovať v prípade, ak zamestnávateľ prevádzkuje napríklad svoju vlastnú jedáleň, ale túto jedáleň má na určitú dobu zatvorenú. Napríklad, stredná škola, ktorá svoju jedáleň má mimo prevádzky jeden mesiac počas prázdnin, čo vyplýva priamo z jej prevádzkových predpisov, no časť zamestnancov sa v práci nachádza (napríklad ekonomické oddelenie). Má v tomto prípade zamestnávateľ dať zamestnancom možnosť výberu medzi finančným príspevkom na stravovanie a gastrolístkom, alebo im má poskytnúť gastrolístok?
Odpoveď nám poskytol Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce: Zákonník práce priamo neupravuje situáciu, v ktorej počas kalendárneho roka dočasne dochádza k zmene spôsobu zabezpečenia stravovania pre zamestnancov alebo pre vybrané skupiny zamestnancov. Avšak právna úprava poskytovania účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie, ktorá je účinná od 1. marca 2021, ustanovila v § 152 ods. 6 Zákonníka práce, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie okrem iného aj, ak:
- povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
- zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 (t. j. aj ak dočasne nemôže zabezpečovať pôvodným spôsobom – poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení spomínaného zamestnávateľa).
Podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie, iba ak nejde o prípady podľa odseku 6.
V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov aj iným spôsobom ako je stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, a to tak, že niektorým zamestnancom poskytuje stravovacie poukážky, vzťahuje sa na neho povinnosť umožniť zamestnancom na obdobie odstávky jedálne výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo formou finančného príspevku na stravovanie.
Ak zamestnávateľ nemôže dočasne zabezpečiť stravovanie žiadnou z možností uvedených v § 152 ods. 2 Zákonníka práce – vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ani stravovacou poukážkou, poskytne zamestnancovi finančný príspevok.
K poslednému odseku však dodávame, že uvedené ustanovenie Zákonníka práce nie je formulované úplne šťastne. Každý zamestnávateľ totiž je schopný zamestnancovi poskytnúť gastrolístok, preto podľa tohto ustanovenia by nikdy nemala byť povinnosť poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.
