Čo je a čo nie je franchising?

Jozef Šétaffy | 01.06.2018
Čo je a čo nie je franchising?

Na Slovensku približne 150 subjektov o sebe deklaruje, že využíva alebo poskytuje franchising. Túto skutočnosť však neoveruje žiadna zákonom oprávnená autorita a ani legislatíva priamo nevymedzuje čo je a čo nie je franchising. Ako rozoznať kvalitný franchisingový koncept a fake?

Definícia franchisingu

Existuje viacero definícií franchisingu, jedna z nich je uvedená aj v Európskom etickom kódexe franchisingu, ktorý franchising definnuje ako marketingový odbytový systém a zároveň ako právo oprávňujúce a zaväzujúce prijímateľa franchisingu za priame alebo nepriame poplatky používať obchodné meno, obchodnú značku, know-how, obchodné a technické metódy, procedurálny systém a iné práva priemyselného alebo duševného vlastníctva poskytovateľa franchisingu.

Európsky etický kódex franchisingu sú povinní akceptovať a dodržiavať všetky národné franchisigové asociácie, ktoré sú členovia Európskej franchisingovej federácie. Vzhľadom na to, že tento etický kódex sa okrem definície franchisingu sústreďuje iba na všeobecné práva a povinnosti poskytovateľa a užívateľa franchisingu (franchisora a franchisee), franchisingové asociácie si spravidla ustanovujú vo svojich stanovách navyše podrobnejšie vlastné kritériá, podľa ktorých posudzujú a hodnotia, či predmetný subjekt uznajú ako štandardného poskytovateľa franchisingu.

Na základe takéhoto hodnotenia potom rozhodujú, či sa daný subjekt môže stať ich riadnym členom. Status riadneho člena franchisingovej asociácie je tak pre verejnosť jediným (z hľadiska práva neoficiálnym a nezáväzným) potvrdením toho, že subjekt poskytuje seriózny franchisingový koncept za primeraných podmienok.

V právnej praxi sa posúdenie franchisingu ako formálneho obchodného vzťahu vykonáva prostredníctvom obsahu právnych dokumentov, ktorými je vzťah franchisora a franchisee zazmluvnený. Základnými právnymi dokumentmi vo franchisingu sú licenčná a franchisingová zmluva.

Aplikácia licenčnej a franchisingovej zmluvy v právnej praxi

Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva je všeobecne upravená v § 508 až 512 Obchodného zákonníka a poskytovateľ ňou oprávňuje nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva (ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Musí mať písomnú formu. Ak tak ustanovuje osobitný predpis (napr. daňový zákon), vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv, ktorý je vedený na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Čiže licenčná zmluva je ako samostatný zmluvný typ upravená všeobecne v Obchodnom zákonníku a jednak v osobitných zákonoch (o ochranných známkach, v autorskom zákone, v patentovom zákone, atď.).

Licenčnou zmluvou poskytovateľ (napr. majiteľ ochrannej známky) poskytne konkrétnej osobe výlučné alebo nevýlučné právo túto ochrannú známku používať; nadobúdateľ je povinný toto právo (ochrannú známku) používať dohodnutým spôsobom a platiť dohodnuté poplatky.

Aby licenčná zmluva nadobudla účinnosť, musí byť licencia zapísaná v príslušnom registri vedenom na Úrade priemyselného vlastníctva SR. V praxi sme sa stretli s prípadmi, kedy napr. daňový úrad si vyžiadal z Úradu priemyselného vlasntíctva informáciu, či konkrétna licenčná zmluva je zaregistrovaná. Pokiaľ tomu tak nebolo, daňový úrad napadol všetky platby licenčných poplatkov vykonané s titulu síce platnej ale neúčinnej zmluvy a neuznal ich ako daňový výdavok. V zásade proti uvedenému postupu nemožno nič namietať, registrácia licenčnej zmluvy ako podmienka jej účinnosti je v Obchodnom zákonníku jednoznačne stanovená.

Franchisingová zmluva nie je upravená ako osobitný zmluvný typ ani v Obchodnom zákonníku ani v žiadnom inom právnom predpise. Nakoľko ale upravuje vzťahy medzi dvoma alebo viacerými podnikateľskými subjektmi (B2B), odvoláva sa na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Hovoríme pri tom o tzv. inominátnej zmluve (nepomenovanej), ktorá nemá svoje osobitné pomenovanie v Obchodnom zákonníku (predovšetkým v III. časti ObZ).

Franchisingová zmluva je právnym vyjadrením vzťahu franchisora a franchisee. Je základom ich dlhodobej spolupráce. Mali by v nej byť zakotvené všetky pravidlá a princípy fungovania vzťahu medzi franchisorom a franchisee. Je to dvojstranný právny úkon, vo svojej podstate je to typ kombinovanej zmluvy, ktorý obsahuje prvky rôznych zmluvných typov a zasahuje do viacerých právnych oblastí. Najčastejšie obsahuje prvky zmluvy licenčnej, zmluvy o využití know-how, nájomnej zmluvy, eventuálne aj leasingovej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení.

Rôzni teoretici používajú rôzne definície franchisingovej zmluvy. Napriek svojmu veku sa v rôznych príručkách používa, obsahovo stále aktuálna definícia od autorov Groos, Skaupy, ktorá hovorí, že: „Franchisingová zmluva je označením obojstranných záväzkov v rámci dlhodobých vzťahov franchisora a franchisee, samostatných podnikateľov, za dohodnutú odmenu poskytovať služby, predávať tovar pod určitým obchodným menom, ochrannou známkou, využívať franchisorove priemyselné práva ako aj jeho technické a priemyselné skúsenosti a v neposlednom rade rozvíjať organizačný a reklamný systém, pri ktorom franchisor poskytuje franchisantovi radu, pomoc a vykonáva nad jeho podnikaním kontrolu“ (Das Franchise –Systems – Neue Vertibswege fur Waren und Dienste. Wien: Econ Verlag, r. 1968, s. 258).

Základným zákonným predpokladom pre platne uzavretú franchisingovú zmluvu je dostatočné určenie predmetu záväzkov oboch zmluvných strán.

Franchisingová zmluva je pre zmluvné strany jediný, zásadný a základný dokument, ktorý upravuje ich vzájomný vzťah, stanovuje práva a ukladá povinnosti. Mala by mať úplný, dokonalý a jednoznačný text, aby sa zmluvné strany vyhli prípadným sporom, ktoré by mohli vzniknúť z nevhodného zmluvného dojednania. Jej konkrétna forma a obsah ale nie je stanovená žiadnym právnym predpisom zrejme aj z dôvodu, že franchising sa využíva v rôznych oblastiach podnikania, ktoré majú každá vlastné formálne, technické, logistické aj právne osobitosti a tieto je potrebné premietnuť do textu konkrétnej franchisingovej zmluvy.

Požiadavky na franchisingovú zmluvu

Z formálneho hľadiska by každá franchisingová zmluva mala spĺňať minimálne nasledovné požiadavky resp. nároky:

  1. Po právnej stránke zabezpečiť franchisee riadne užívanie všetkých práv a nehmotných statkov, ktoré mu franchisor prostredníctvom franchisingovej zmluvy odovzdáva a ktorých vlastníkom je franchisor (prípadne oprávneným užívateľom s oprávnením udeliť ďalej právo tieto práva využívať),
  2. Ochrániť zmluvné strany pred prípadným nedovoleným zásahom a poškodiť franchisingové siete zo strany tretích osôb, obsahovať popis a podrobné fungovanie franchisingového systému, vrátane riadiacich mechanizmov a oprávnenie franchisora kontrolovať činnosť franchisee spôsobom vyplývajúcim zo zmluvne stanovených podmienok
  3. Zaistiť franchisee riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti na základe franchisovej spolupráce
  4. Riadne upraviť všetky práva a povinnosti, ako aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce franchisový koncept franchisora tak, aby z nedokonalej úpravy nedochádzalo k sporom zmluvných strán a prípadne k vzniku škody
  5. Mať písomnú formu, aby bola zaistená predovšetkým právny istota zmluvných strán

Pre získanie odpovede na otázku čo je a čo nie je franchising sú rozhodujúce právne skutočnosti v zmluvách, ktoré franchising medzi poskytovateľom a užívateľom ustanovujú.

Podnikanie vo franchisingu sa od ostatného podnikania líši najmä tým, že vyžaduje plnenie stanovených etických zásad a osobitných formálnych pravidiel. Pokiaľ sa primerane použijú v reálnej praxi, tak franchising poskytuje vyššiu garanciu v serióznosti podnikania vo vzťahoch medzi poskytovateľom a prijímateľom franchisingovej licencie, pri znížení podnikateľského rizika. Preto sa niektorí podnikatelia pokúšajú označovať svoje podnikateľské projekty za franchising, aj keď v skutočnosti požadované kritériá nespĺňajú.

Aj z tohto dôvodu je dôležité rozoznať, čo je a čo nie je franchising (teda fake). Zároveň však najdôležitejším kritériom pri aplikácii franchisingového konceptu v praxi je jeho ekonomická efektívnosť, ziskovosť pri realizácii výstupov a návratnosť vloženej investície.

V článku sú uvedené právne definície Licenčnej a Franchisingovej zmluvy, ktoré poskytol JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, vedúci advokát známkovej kancelárie Patent§Iurist .


O autorovi

Ing. Jozef Šétaffy

Spolumajiteľ konceptu Pizza Mizza, franchisingový poradca a odborný garant projektu Franchising servis na Podnikajte.sk Ak máte otázky k téme franchising, kontaktujte ma na franchising.servis@podnikajte.sk

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.