Porovnanie s.r.o. a živnosti - prípadová štúdia k 1.9.2010

Ľuboš Papinčák | 10.09.2010
Porovnanie s.r.o. a živnosti - prípadová štúdia k 1.9.2010

V nasledujúcom článku sme porovnali výhodnosť dvoch najrozšírenejších právnych foriem podnikania zo základných aspektov. Ide o živnosť (samostatne zárobková činnosť) a spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Výber správnej právnej formy podnikania v žiadnom prípade nemožno podceňovať, pretože predstavuje dôležité rozhodnutie, ktorého dôsledky významným spôsobom ovplyvňujú realizáciu podnikateľských plánov.

Vhodnosť právnej formy podnikania sme posúdili na základe ôsmych vybraných faktorov:

  1. Ekonomická náročnosť založenia podnikania,
  2. Čas potrebný na založenie podnikania,
  3. Zodpovednosť za záväzky (ručenie),
  4. Administratívna náročnosť (vedenie účtovníctva, spôsob riadenia podnikania, otázky súvisiace so zdaňovaním daňou z príjmov),
  5. Odvodové zaťaženie podnikania,
  6. Stabilita podnikania a prístup k finančným zdrojom,
  7. Flexibilita v podnikaní,
  8. Iné faktory - možnosť získania príspevku na začatie podnikateľskej činnosti.


1. Ekonomická náročnosť založenia podnikania

Alternatíva podnikania na živnosť. Rozhodli sme sa založiť ohlasovaciu voľnú živnosť s jedenástimi predmetmi podnikania. Prehľad poplatkov je uvedený v tabuľke č. 1:

Tab. č. 1: Poplatky spojené so založením živnosti

Úkon Početnosť Suma v €
Poradenské služby na JKM (t. j. živnostenský úrad) n Bezplatne
Vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre voľnú živnosť (5,-€/jeden predmet podnikania) 11 55,- €
Ďalšie potrebné úkony, resp. režijné výdaje n - €

Zdroj: Vlastné spracovanie              n – bližšie nešpecifikované

V tomto prípade celková ekonomická náročnosť založenia živnosti predstavuje 55,- €, pričom uvažujeme o rovnakom počte predmetov podnikania ako pri založení s.r.o., t. j. 11.

Alternatíva podnikania formou s.r.o. V našom prípade obchodnú spoločnosť zakladajú dvaja spoločníci bez asistencie špecializovaných spoločností. Aj vzhľadom na to, že postup založenia je zložitejší, nasledujúca tabuľka prehľadu poplatkov je obsiahlejšia.


Tab. č. 2: Poplatky súvisiace so založením s.r.o.

Úkon Jedn. sadzba Početnosť Suma v €
Úradné overenie podpisov – spoločenská zmluva (6 rovnopisov, 2 spoločníci) 1,- €/podpis na 1 listine 12 12,00 €
Vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení (ďalej „OŽO“) pre voľnú živnosť 5,- €/pp 11 55,00 €
Úradné overenie podpisu konateľa – formulár pre návrh na zápis spoločnosti do OR 1,- €/podpis na 1 listine 1 1,00 €
Úradne overené kópie OŽO, každé 2-krát 1,50 €/list 4 6,00 €
Kolok (poplatok) za návrh na zápis do OR 331,5 € 1 331,50 €
Ďalšie potrebné úkony, resp. režijné výdaje n n - €
SPOLU 405,50 €

Zdroj: Vlastné spracovanie n – bližšie nešpecifikované

Pri výpočte abstrahujeme od povinnosti vytvárať základné imanie v s.r.o., ktorého minimálna výška je 5.000 €. Celková ekonomická náročnosť založenia s.r.o. v tomto prípade predstavuje 405,50 € a to bez poradenstva pri vypracovaní zakladateľských dokumentov. Môžeme teda konštatovať, že z hľadiska poplatkov, ktoré je nevyhnutné uhradiť pri založení živnosti a s.r.o. vychádza jednoznačne lepšie a lacnejšie založenie živnosti.

Náš tip Založte si vlastnú s.r.o. za pomoci portálu podnikajte.sk s využitím služieb profesionála a ušetrite desiatky eur na poplatkoch súvisiacich so založením spoločnosti.

 

 

 

2. Čas potrebný na založenie podnikania 

je kratší v prípade živnosti, pretože živnostník môže začať s podnikateľskou činnosťou v deň ohlásenia živnosti. Živnostenský úrad je povinný vydať osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do piatich pracovných dní, ak živnostník spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky.

V prípade založenia s.r.o. je tento proces komplikovanejší. V prvom rade si treba uvedomiť, že určitý čas je treba venovať príprave všetkých potrebných zakladateľských dokumentov, ktoré môžu vymedziť vzájomné práva spoločníkov aj iným spôsobom, ako hovorí Obchodný zákonník.  Čas tejto prípravnej fázy záleží od šikovnosti a právnej erudovanosti spoločníkov, náš odhad je minimálne jeden až dva dni - časová náročnosť závisí od konkrétneho prípadu. Po vydaní živnostenského oprávnenia musí ďalej konateľ podať návrh na zápis spoločnosti do Obchodného registra. Ak sú splnené zákonné podmienky na zápis, registrový súd ho vykoná v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis, čiže celková dĺžka založenia s.r.o. pri minimálnom čase potrebnom na prípravu dokumentov a dodržaní zákonných lehôt je približne dvanásť pracovných dní.

3. Zodpovednosť za záväzky

Zodpovednosť za záväzky a s tým spojené ručenie vychádza v neprospech živnostníka, ktorý ručí pri podnikaní za svoje záväzky celým svojím majetkom. Ide teda o rizikovejší spôsob podnikania. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky z podnikania ručí iba samotná spoločnosť a nie jej spoločníci (majitelia), za predpokladu, že pri vzniku splatili celé základné imanie. Ak tomu tak nie je, ručia aj čiastkou rovnajúcou sa nesplatenému vkladu. Pri tejto forme podnikania je oddelený osobný majetok podnikateľa od majetku s.r.o..

4. Administratívna náročnosť (vedenie účtovníctva, spôsob riadenia podnikania, otázky súvisiace so zdaňovaním daňou z príjmov)

Podnikanie formou živnosti sa v porovnaní so spoločnosťou s ručením obmedzeným väčšinou vyznačuje nižšou administratívnou záťažou. V prípade vedenia účtovníctva majú totiž živnostníci po splnení určitých zákonom stanovených kritérií na výber možnosť uplatňovať si paušálne výdavky, viesť daňovú evidenciu, resp. jednoduché účtovníctvo. V prípade živnostníkov došlo k výraznému zjednodušeniu administratívy vďaka novelizovanému zákonu o dani z príjmov. Malí podnikatelia bez zamestnancov a s príjmami do 170 tisíc € už nemusia viesť ani jednoduché účtovníctvo, ale môžu sa rozhodnúť prejsť na zjednodušenú daňovú evidenciu, pri ktorej odpadá celý rad účtovných povinností.

Všeobecne však platí, že predmetom dane z príjmov sú iba skutočne uhradené odplaty za predaný tovar alebo poskytnuté výrobky a služby. Živnostník teda platí daň z príjmov iba vtedy, ak mu odberatelia skutočne uhradia dodaný tovar, poprípade služby. Výdavky si tiež môže odpočítať až po ich uhradení, čím dochádza k znižovaniu daňového základu a následne nižšej daňovej povinnosti. V prípade, že ide o podnikanie, v ktorom podnikateľ živnostník generuje zanedbateľné množstvo nákladov (príkladom sú napríklad konzultačné služby), môže sa rozhodnúť uplatniť si paušálne výdavky, ktorými zníži svoj daňový základ, čím následne zníži aj svoju daňovú povinnosť. Zo základu dane, ktorý predstavuje rozdiel príjmov a výdavkov, si živnostník ešte uplatňuje nezdaniteľné časti na daňovníka (prípadne na manželku) a ak spĺňa zákonom stanovené podmienky, má nárok aj na daňový bonus.

Obchodné spoločnosti majú povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Predmetom dane z príjmu sú všetky prijaté, odoslané, aj interne vystavené doklady bez ohľadu na moment úhrady. S.r.o. teda platí daň z príjmov aj vtedy, ak jej odberatelia skutočne neuhradili dodaný tovar (služby). V tom aspekte má teda výhodu živnostník, pretože platí daň z príjmov iba z tých príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia, t. j. z tých, ktoré reálne inkasuje. Zároveň si môže znížiť daňovú povinnosť nezdaniteľnými časťami, prípadne daňovým bonusom.

Na záver treba dodať, že živnostník podniká samostatne, čo mu umožňuje flexibilne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam na trhu. Rovnakú výhodu pružného riadenia majú tiež spoločnosti s ručením obmedzeným ak sú tvorené primeraným počtom spoločníkov.

5. Odvodové zaťaženie

Z pohľadu živnostníkov je odvodové zaťaženie jednou z hlavných nevýhod živnostenského podnikania. Aj napriek tomu, že v prvom roku podnikania sú oslobodení od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká od prvého dňa podnikania z minimálneho vymeriavacieho základu. Táto povinnosť platí v tom prípade, ak nepodniká v súbehu so zamestnaním, kde sa zdravotné odvody zrážajú zo mzdy. Preddavky na zdravotné odvody uhradené počas prvého roka podnikania sa následne zúčtovávajú prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. V nasledujúcich rokoch je živnostník povinný platiť všetky odvody z vymeriavacieho základu, ktorý je priamoúmerný príjmu z jeho podnikateľskej činnosti.

Prehľad jednotlivých odvodov vrátane sadzieb uvádzam v tab. č. 3. Z uvedeného vyplýva, že pri väčšom príjme musí živnostník odviesť aj vyššie odvody. Vymeriavací základ pre odvody poistného sa rovná rozdielu medzi príjmami a výdavkami, od ktorého si môže živnostník odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.

Tab. č. 3: Odvodové zaťaženie SZČO

Prehľad odvodov Sadzba
Sociálna poisťovňa Nemocenské poistenie 4,4%
Starobné poistenie 18%
Invalidné poistenie 6%
Poistenie v nezamestnanosti 2% dobrovoľné
Rezervný fond solidarity 2%
Zdravotná poisťovňa Zdravotné poistenie 14%
SPOLU 46,4%

 
V prípade podnikania formou s.r.o. je konateľ povinný platiť za seba odvody iba na zdravotné poistenie vo výške 14% z vymeriavacieho základu, pokiaľ bude poberať odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Nie je povinnosťou spoločníka a konateľa zamestnať sa vo vlastnej spoločnosti, čím možno odvodové zaťaženie úplne eliminovať. Výška povinného odvodu na zdravotné poistenie je „v rukách” konateľa, ktorý si môže zvoliť aj jeho minimálnu výšku. Všetky ostatné odvody sú dobrovoľné, pri podnikaní formou s.r.o. sa môže rozhodnúť, či ich bude platiť, alebo nie. Taktiež možno zvoliť výšku „odvodového zaťaženia” v závislosti od stanovenej odmeny za výkon funkcie konateľa. Ak však podnikateľ neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, nevzniká mu napríklad nárok na starobný dôchodok, čo v prípade, že si na dôchodok nesporí individuálne, môže do budúcna predstavovať vážny existenčný problém.


6. Stabilita podnikania a prístup k finančným zdrojom

Založenie živnosti nie je spojené s povinným vkladom do podnikania. Do podnikania realizovaného formou živnosti nemožno prijať spoločníka a teda pre potreby získavania dodatočného vlastného kapitálu od iných osôb je vždy potrebné založiť obchodnú spoločnosť. Dostatočná výška vlastného kapitálu obchodnej spoločnosti dáva základný predpoklad k tomu, aby sa mohla uchádzať o dodatočné cudzie zdroje (napr. o bankový úver). Tento aspekt je nespornou výhodou s.r.o. oproti živnosti. Právnickú osobu zväčša obchodní partneri (v rámci budúcej spolupráce, fúzie, investícií - aj napriek obmedzenému ručeniu) vnímajú ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera v porovnaní s fyzickou osobou.


7. Flexibilita v podnikaní

Živnosť poskytuje jednoznačne vyššiu flexibilitu pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti, nakoľko túto možno jednoduchým ohlásením prerušiť na ľubovolne dlhý čas, minimálne však na šesť mesiacov. Vďaka tejto možnosti je podnikateľ môže od podnikania oddýchnuť. 


8. Iné faktory - možnosť získania príspevku na začatie podnikateľskej činnosti

Ak ste nezamestnaný a vedený v evidencii Úradu práce dlhšie ako 3 mesiace a rozhodnete sa podnikať formou živnosti (neplatí pre jednoosobovú s.r.o.), môžete získať príspevok na začatie podnikateľskej činnosti poskytovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle §49 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Príspevok môže byť poskytnutý ak:

  • predložíte na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode začnete prevádzkovať živnosť, písomnú žiadosť o poskytnutie tohto finančného príspevku,
  • absolvujete prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti organizovanú úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • predložíte podnikateľský zámer s predpokladanými nákladmi na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a kópiu oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
  • splníte podmienky stanovené schémou pomoci „de minimis - schéma na podporu rozvoja samostatnej zárobkovej činnosti a mikro, malých a stredných podnikov“,
  • uzatvoríte s dohodu o poskytnutí príspevku,
  • samostatnú zárobkovú činnosť budete prevádzkovať nepretržite najmenej 2 roky.

Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť je závislá od celkovej ceny práce, typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom bude uchádzač vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. V jednotlivých okresoch SR sa príspevok v roku 2010 môže pohybovať do 2 497,38 Euro v okresoch s nižšou mierou nezamestnanosti a do 3 902,16 Euro v okresoch s vyššou mierou nezamestnanosti. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

O možnostiach a podmienkach poskytnutia príspevku sa informujte na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny.

Na záver sme zostavili prehľadnú tabuľku č. 4, ktorá sumarizuje výhodnosť jednotlivej právnej formy podľa sledovaného aspektu. Vo všeobecnosti a bez poznania konkrétnej situácie nemožno povedať, ktorá forma podnikania je "výhodnejšia", pretože každý sledovaný faktor môže mať pre konkrétneho podnikateľa rôznu váhu. Možno však konštatovať, že pre toho, kto to myslí s podnikaním vážnejšie, bude zrejme podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným vhodnejšie ako podnikanie formou živnosti.


Tab. č. 4: Výsledky komparácie živnosť verzus s.r.o.

Hodnotený aspekt ŽIVNOSŤ S.R.O.
Ekonomická náročnosť založenia X  
Čas potrebný na založenie X  
Zodpovednosť za záväzky a ručenie   X
Administratívna náročnosť v podnikaní X  
Odvodové zaťaženie   X
Stabilita podnikania a prístup k finančným zdrojom   X
Flexibilita v podnikaní X  
Iné faktory - (napr. možnosť získania príspevku od UPSVAR) X  

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: