Dávka (podpora) v nezamestnanosti pre majiteľa firmy

Podnikanie a poberanie dávky v nezamestnanosti. Je možné, aby sa tieto dva pojmy kryli? Môže spoločník, príp. konateľ s.r.o. či SZČO obdobie bez príjmu preklenúť dávkou v nezamestnanosti?

Pracujúci sú povinní byť prihlásení a platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Pracujúcim máme na mysli každého, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem. Iné osoby, ako napríklad samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) či konateľ spoločnosti, však majú za určitých okolností možnosť byť poistené dobrovoľne.

Poistenie v nezamestnanosti slúži pre prípad straty príjmu z činnosti v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti teda nielen zamestnanca, ale aj dobrovoľne poistenej osoby. Z poistenia v nezamestnanosti je potom uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Môže sa ale na dávku v nezamestnanosti spoľahnúť aj podnikateľ – spoločník s.r.o., prípadne konateľ s.r.o. či SZČO?

Dávka v nezamestnanosti – doba trvania poistenia v nezamestnanosti

Podmienky možnosti poberania dávky v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Aby určitá osoba mohla poberať dávku v nezamestnanosti, jednou z podmienok je, že musí ísť o poistenca, ktorý v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky.

Do obdobia 2 rokov sa nepočíta obdobie získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. To znamená, že pred každou dávkou v nezamestnanosti musí byť splnená podmienka doby trvania poistenia.

Do obdobia 2 rokov poistenia sa nepočíta ani obdobie, v ktorom zamestnanec nemal vymeriavací základ pre poistenie v nezamestnanosti.

Viac o podmienkach a výške dávky v nezamestnanosti sa dočítate v článku Podpora (dávka) v nezamestnanosti v roku 2024. Od 1. júla 2024 sa mení maximálna výška dávky v nezamestnanosti - viac si prečítajte v článku Maximálna dávka v nezamestnanosti a dávka garančného poistenia od 1.7.2024.

Poistencom podľa zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá je poistená podľa tohto zákona, pričom na účely podpory v nezamestnanosti je poistenie buď formou povinného poistenia (zamestnanci) alebo dobrovoľného poistenia (napr. SZČO).

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 2 zákona o sociálnom poistení môže byť dobrovoľne v nezamestnanosti poistenou osobou:

  • fyzická osoba súčasne dobrovoľne poistená nemocensky a dôchodkovo (takto dobrovoľne sa môže poistiť napríklad konateľ s.r.o.),
  • samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na Slovensku trvalý alebo prechodný pobyt a súčasne
    • je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená,
    • má prerušené povinné nemocenské a dôchodkové poistenie (napr. z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby).

Samostatne zárobkovo činná osoba sa v zmysle zákona o sociálnom poistení môže rozhodnúť, či sa poistí alebo nepoistí pre prípad nezamestnanosti.

Dávka v nezamestnanosti – podmienky pre získanie dávky

Na základe uvedeného možno konštatovať, že na získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné, aby boli súčasne splnené nasledovné skutočnosti, a to:

  • ide o fyzickú osobu,
  • táto bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
  • bola poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti započítava len vtedy, pokiaľ bolo poistné uhradené včas. Táto podmienka je splnená, pokiaľ nedoplatky na poistnom v nezamestnanosti úhrnne neprevyšujú 5 eur.
Prečítajte si tiež

Po splnení týchto podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov, t. j. od nadobudnutia statusu uchádzača o zamestnanie.

Poistenie v nezamestnanosti sa však nevzťahuje na osobu s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom (z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) a s priznaným invalidným dôchodkom, ak dovŕšila dôchodkový vek.

Status osoby oprávnenej na dávku v nezamestnanosti

Postavenie uchádzača o zamestnanie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách v zamestnanosti“). Podľa § 6 tohto zákona je uchádzačom o zamestnanie občan Slovenskej republiky, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorý:

  • nie je zamestnanec,
  • nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť okrem výnimiek upravených zákonom (napríklad dobrovoľná vojenská príprava, výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, výkon funkcie člena volebnej komisie a pod.),
  • neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
  • nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Na účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti je tak dôležité skúmať všeobecné podmienky, t. j. podmienky ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne aj podmienky od tohto momentu. Aby totiž bola poskytovaná dávka v nezamestnanosti, možno jednoducho skonštatovať, že je nevyhnutné, aby uchádzač o zamestnanie nemal možnosť iného príjmu, ktorý by mu účel sledovaný touto dávkou zabezpečil.

Upozornenie: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Podnikajte.sk uviedlo, že príjem z prenájmu nehnuteľností (ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. bez živnostenského oprávnenia) nemá vplyv na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Občan prenajímajúci nehnuteľnosť môže byť preto evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pokiaľ by napríklad určitá osoba pracovala u dvoch zamestnávateľov, pričom by ukončila pracovný pomer len u jedného z nich, aj naďalej by mala status zamestnanca, z čoho vyplýva, že by nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nemala nárok na dávku v nezamestnanosti. Rovnako to funguje aj pri samostatne zárobkovo činnej osobe. Ak by určitá osoba pracovala v pracovnom pomere a súčasne vykonávala aj živnosť, skončenie pracovného pomeru by ani v takom prípade neznamenalo zaradenie do evidencie uchádzačov. Nakoľko by naďalej mala svoju živnosť, nárok na dávku v nezamestnanosti by jej nevznikol.

Článok pokračuje pod reklamou

SZČO, spoločník a konateľ s.r.o. a nárok na dávku v nezamestnanosti

Ako sme už uviedli, SZČO sa môže dobrovoľne poistiť pre prípad nezamestnanosti. To ale automaticky neznamená, že jej vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti. Na to, aby SZČO mohla mať takýto nárok, nemôže ako uchádzač o zamestnanie vykonávať činnosť SZČO.

Podľa zákona o službách zamestnanosti sa pod SZČO rozumie každá fyzická osoba, ktorá:

  • je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným,
  • je konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným,
  • je členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie,
  • je prokuristom,
  • prevádzkuje živnosť,
  • vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov, napríklad je daňovým poradcom, architektom, advokátom, notárom, patentovým zástupcom, veterinárom, lekárom a pod.,
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,
  • vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania,
  • vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Právna úprava neumožňuje poberanie dávky v nezamestnanosti a súčasný výkon podnikania. A to ani formou prevádzkovania živnosti, ani ako konateľ či spoločník obchodnej spoločnosti.

Je potrebné upozorniť, že zákon explicitne nerozlišuje medzi tým, či určitá osoba vystupuje ako konateľ či spoločník slovenskej alebo zahraničnej obchodnej spoločnosti. Dokonca v § 6 sa jednoznačne upravuje, že uchádzačom o zamestnanie nie je ani osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EU alebo cudzine. To znamená, že aj vykonávanie zárobkovej činnosti, a to akejkoľvek zárobkovej činnosti, napr. v inom štáte EÚ bude prekážkou poberania dávky v nezamestnanosti.

Nie je tiež dôležité, či z výkonu určitej činnosti osoba má alebo nemá príjem. Napríklad, prevádzkovanie živnosti v úvode nemusí prinášať zisk, napriek tomu už vlastný status živnostníka bráni v poberaní podpory v nezamestnanosti. Rovnako tak funkcia konateľa býva často vykonávaná bezplatne. Napriek tomu bráni v možnosti dávky v nezamestnanosti.

Pokiaľ by konateľ spoločnosti poberal za výkon tejto činnosti príjem a platil si poistenie v nezamestnanosti, nevznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti ani pokiaľ by jeho funkcia prestala byť platená. Jednoducho z dôvodu, že by aj naďalej v tejto funkcii konateľa bol.

Prevádzkovanie živnosti či výkon osobitných činností ale možno prerušiť resp. pozastaviť. Taká skutočnosť by mohla odôvodniť nárok na poberanie dávky v nezamestnanosti. Osoba pritom nestratí oprávnenie na výkon tej – ktorej činnosti, ale nemôže ju v čase poberania dávky vykonávať. Napríklad advokát s pozastaveným výkonom advokácie má aj naďalej status advokáta a tento, získaný splnením zákonných podmienok nestráca, ale činnosť advokáta nemôže počas pozastavenia vykonávať.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Uchádzač o zamestnanie a dosahovanie príjmov

Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?

Dobrovoľné sociálne poistenie

Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Aká je jeho výška a ktoré z balíkov si občania môžu vybrať, sa dočítate v článku.

OČR cez prázdniny 2024: aké sú podmienky a kto má nárok?

Ktorí rodičia môžu o ošetrovné požiadať, na ako dlho a čo to znamená z hľadiska ich príjmu? Podstatné informácie aj žiadosť na stiahnutie.

Maximálna dávka v nezamestnanosti a dávka garančného poistenia od 1.7.2024

Od 1. júla 2024 platí nová maximálna suma dávky v nezamestnanosti. Týkať sa bude len nových žiadateľov, ktorí splnili podmienky a dosahujú maximálny vymeriavací základ. Mení sa aj maximálna dávka garančného poistenia.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky