Zmeny v oblasti sociálnej ekonomiky od roku 2022

Zmeny v oblasti sociálnej ekonomiky od roku 2022
Michelle Chmelová

Analytička Slovak Business Agency, ktorá sa v súčasnosti okrem iných tém bližšie špecializuje aj na problematiku sociálneho podnikania. Je absolventkou doktorandského štúdia na Ekonomickom ústave SAV. V minulosti vyštudovala študijný odbor Hospodárska politika na Národohospodárskej fakulte EUBA.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Aké zmeny prinesie navrhovaná zmena zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a aký dopad bude mať na registrované podniky?

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny predložilo do legislatívneho procesu novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Z dôvodovej správy vyplýva, že hlavným dôvodom jej predloženia je najmä odstránenie aplikačných problémov, ako aj posilnenie a podporenie priaznivého prostredia pre rozvoj sociálnej ekonomiky. Zámerom novely je aj dotvorenie systému podpory pre podniky sociálnej ekonomiky.

Spresnenie definícií

Návrh zákona má viesť k odstráneniu viacerých aplikačných problémov. Ide napríklad o spresnenie definície znevýhodnenej osoby. Týka sa osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré jej bránia k plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predložená novela spresňuje spôsob preukazovania tohto znevýhodnenia, ktoré je dôležité pri oprávnenosti poskytovania vyrovnávacích príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky. Prílohou lekárskeho posudku má byť tzv. epikríza zdravotného stavu (zhrnutie priebehu choroby a zdravotného stavu osoby).

Podľa návrhu by malo dôjsť aj k užšej špecifikácii toho, kto je považovaný za dôveryhodného na účely priznania registrovaného sociálneho podniku alebo pre priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. V praxi to môže znamenať aj to, že pôjde o sťaženie dokazovania splnenia podmienok. Za dôveryhodného sa nebude považovať ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že nebude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ako aj podľa osobitných predpisov. Za dôveryhodnú osobu sa nebude považovať ani fyzická osoba – podnikateľ, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz (alebo bolo zastavené konkurzné konanie alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku), a to v období troch rokov pred podaním žiadosti o štatút registrovaného sociálneho podniku. Za dôveryhodného sa nebude považovať ani ten, kto pôsobil pred podaním žiadosti o priznanie štatútu vo funkcii štatutárneho orgánu, člena orgánu, prokuristu, člena dozornej rady alebo spoločníka právnickej osoby, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom uvedenej skutočnosti.

Na zamedzenie konfliktu záujmov sa rozširuje okruh zainteresovaných osôb. Blízke osoby štatutára alebo spoločníka sociálneho podniku nebudú môcť byť napríklad členom poradného výboru.

Zároveň sa spresňuje, že registrovaný sociálny podnik je povinný uvádzať označenieregistrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“.

Do zákona o živnostenskom podnikaní sa navrhuje pri fyzickej, ako aj právnickej osobe, ktorá je registrovaným sociálnym podnikom zapisovať aj percento socializácie zisku a označenieregistrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“. Podľa návrhu je potrebné adresnejšie a verejne zaviazať registrované sociálne podniky k dodržovaniu záväzku využívať viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa. Taktiež je potrebné zviditeľňovať v registri označenie, že ide o registrovaný sociálny podnik. To isté sa navrhuje aj v prípade obchodného registra pri právnickej osobe, ktorá je registrovaným sociálnym podnikom.

Navrhuje sa aj úprava definície maximálnej výšky investičnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, ktorú je možné poskytnúť sociálnemu podniku. V súčasnosti sú stanovené maximálne výšky vyjadrené v absolútnych hodnotách. Po novom by sa malo naviazať na mzdový vývoj v hospodárstve SR a čiastočne aj na veľkosť podniku (prostredníctvom naviazania na obrat). To znamená, že v závislosti veľkosti podniku môže mať návrh pozitívny alebo negatívny vplyv na maximálnu výšku investičnej pomoci pre integračné sociálne podniky.

Zároveň sa navrhuje bližšia špecifikácia podpory podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Po zmene bude možné podporu poskytnúť vtedy, ak vykonáva činnosť, na ktorú sa podpora poskytuje, a ak pozitívny sociálny vplyv dosahuje na území SR.

Návrhom zákona by sa mala špecifikovať, resp. stanoviť aj minimálna úroveň návratnej zložky investičnej pomoci v rámci finančného nástroja. Podľa toho by sa malo vymedziť, že nepôjde o návratnú podporu, ktorá by mala povahu štátnej pomoci alebo pomoci de minimis, ani o podporu zo strany regionálnej samosprávy. To znamená, že má ísť o podporu poskytovanú za trhových podmienok súkromných subjektov, ako bol pôvodný zámer.

Zmeny v oblasti zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb

Z návrhu zákona vyplýva aj jednoznačnejšia definícia zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb v integračnom podniku. V súčasnom znení zákona č. 112/2018 Z. z. sa pozitívny sociálny vplyv považuje za splnený, ak integračný sociálny podnik zamestnáva
30 % znevýhodnených a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov. Po novom by sa malo na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu požadovať, aby integračný sociálny podnik zamestnával:

  • 30 % znevýhodnených osôb (z celkového počtu zamestnancov) alebo
  • 30 % zraniteľných osôb (z celkového počtu zamestnancov) alebo
  • 30 % znevýhodnených a zraniteľných osôb (z celkového počtu zamestnancov).

Táto zmena teoreticky vytvára väčší priestor integračnému sociálnemu podniku v oblasti zamestnávania. Na druhej strane sa spresňuje (obmedzuje), že na účel dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako zraniteľná alebo znevýhodnená osoba započítava tá istá fyzická osoba len v dvoch registrovaných sociálnych podnikoch

Ďalej sa v návrhu zákona uvádza, aby sa negatívne vymedzilo, že za znevýhodnenú osobu sa nebude považovať poberateľ starobného  predčasného alebo výsluhového dôchodku. Doteraz sa za znevýhodnenú považovala napr. každá fyzická osoba, ktorá je staršia ako 50 rokov. Konkrétna zmena sa navrhuje z dôvodu, že sociálne podniky vytvárajú medzitrh práce pre znevýhodnené a zraniteľné osoby, pričom v prípade osôb, ktoré poberajú starobný, predčasný alebo výsluhový dôchodok je predpoklad, že si môžu nájsť prácu na otvorenom trhu. Predmetný návrh bude mať negatívny vplyv na tie integračné sociálne podniky, ktoré zamestnávajú alebo by v budúcnosti chceli zamestnať tieto osoby, pretože sa na nich nebudú vzťahovať rôzne formy podpory.

Podmienka zamestnávania najmenej dvoch zamestnancov v pracovnom pomere, dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, sa v prípade integračných sociálnych podnikov týka v súčasnom znení zákona len obchodných spoločností a fyzických osôb – podnikateľov. V návrhu zákona sa podmienka rozširuje aj na všetky právne formy, ktoré sa môžu stať subjektom sociálnej ekonomiky. Zároveň sa vymedzuje kto sa nepovažuje za zamestnanca pre tieto účely. Ideou v tomto smere je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb, ako aj podpora vzniku a fungovania integračného sociálneho podniku.

Podnik by po novom nemal prísť ihneď o štatút registrovaného sociálneho podniku z dôvodu nesplnenia podmienky minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku (t.j. ak prestal spĺňať podmienku z dôvodu skončenia pracovného pomeru). V zákone sa navrhuje doplniť fikciu, kedy bude podmienka splnená. To znamená, že integračný podnik nepríde o svoj štatút registrovaného podniku pri poklese stanoveného minima, ak počas obdobia šiestich mesiacov dôjde k doplneniu počtu zamestnancov do povinného minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku.

Zmeny v oblasti priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku

Novela navrhuje, aby bolo možné požiadať o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku  aj v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Opätovne bude možné podať žiadosť najskôr po šiestich mesiacoch od rozhodnutia. Taktiež sa spresňuje, že žiadosť o štatút sa podáva v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára.

Dopĺňa sa aj fikcia, v akej lehote je registrovaný sociálny podnik povinný zriadiť poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu, a ich existenciu preukázať MPSVR SR. Alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru (pôsobením zamestnaneckej rady) sa navrhuje vypustiť, pretože podľa Zákonníka práce nie je použiteľná na účely poradného výboru. Pri splnení potrebných podmienok je možné, aby úlohu poradného výboru zastúpili aj iné orgány (napr. osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou).

Rozširuje sa účtovné obdobie registrovaných sociálnych podnikov

Súčasné znenie zákona ukladá registrovanému sociálnemu podniku povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Po novom sa navrhuje túto povinnosť stanoviť až od účtovného obdobia, ktoré bezprostredne nasleduje po roku, v ktorom bol žiadateľovi priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

Taktiež sa navrhuje zrušiť špeciálnu povinnosť registrovaného sociálneho podniku mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom. Táto povinnosť sa týka registrovaného sociálneho podniku, ak:

  • príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo
  • všetky príjmy registrovaného sociálneho podniku v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahnu 500 000 eur.

Zrušením tejto povinnosti budú pre regionálne sociálne podniky platiť rovnaké ustanovenia ako pre ostatné spoločnosti.

Článok pokračuje pod reklamou

Socializácia zisku

Navrhuje sa aj rozšíriť možnosti splnenia podmienky socializácie zisku sociálnych podnikov (t.j. najmenej 50 % zisku opätovne využiť na sociálne podnikanie), čo by malo mať pozitívny vplyv na všetky sociálne podniky, ktoré majú možnosť využiť niektorú z uvedených možností. Podmienka socializácie sa bude považovať za splnenú aj vtedy, keď sa prostriedky použijú napríklad do osobitného fondu vytvoreného na účel budúceho použitia finančných prostriedkov na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu (do piatich rokov odo dňa schválenia ročnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný hospodársky výsledok príslušného účtovného obdobia).

Zároveň sa navrhuje úprava ustanovení, ktoré majú zamedziť to, aby sa zo zisku registrovaného sociálneho podniku po zdanení vyplácali prípadné odmeny. Okrem toho sa navrhuje spresnenie, v akej lehote sa má použiť zisk za účelom socializácie. Podľa návrhu to má byť do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, s ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia posledného účtovného obdobia. To isté sa navrhuje aj v prípade podniku so sociálnym dosahom.

Rozširuje sa okruh prijímateľov pomoci vo forme dotácie

Navrhuje sa, aby sa predmetná forma investičnej pomoci mohla poskytovať aj pre registrované sociálne podniky, ktoré nevyužijú 100 % zisku po zdanení na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. Na druhej strane po poskytnutí dotácie sú tieto podniky povinné použiť 100 % zisku po zdanení v úhrne za obdobie piatich rokov od poskytnutia pomoci na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Vyrovnávacie príspevky integračnému podniku

Navrhuje sa upraviť, resp. zjednotiť podmienky poskytovania vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom. Návrhom by malo dôjsť k navýšeniu výšky vyrovnávacích príspevkov poskytovaných na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, dosiahnutého nižšieho vzdelania alebo zdravotného znevýhodnenia (z výšky 40 % z celkovej ceny práce na výšku 50 % oprávnených nákladov). Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné znížiť výšky poskytovaného príspevku. Dôvodom návrhu je skutočnosť, že dochádzalo k zneužitiu tohto ustanovenia.

V rámci predmetných príspevkov integračnému podniku sa navrhuje krátenie maximálnej výšky vyrovnávacích príspevkov, tak aby toto alikvotné krátenie zodpovedalo pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený pracovný týždeň. To znamená, že k nemu dôjde v prípade, že pracovný pomer je dohodnutý na kratší pracovný čas ako je ustanovené v zákone. Dotknutými budú teda všetky subjekty, ktoré poberajú integračný príspevok a zamestnávajú zamestnancov na kratší pracovný pomer.

Nové podmienky, za ktorých môže podnik v širšom priestore sociálnej ekonomiky získať kompenzačnú pomoc

Ide o situáciu, keď podnik pri dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu nedosiahne vyrovnaný hospodársky výsledok, a to z objektívnych dôvodov. Zároveň sa navrhuje, aby sa mohla poskytnúť aj ako náhrada škody spôsobenej prírodnou katastrofou, ako aj dôsledkami vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu podľa osobitného predpisu.

Reakcia na problémy s plnením zákonných povinností počas pandémie

Návrh zákona takisto reaguje na aplikačné problémy s plnením zákonných povinností, ktoré vyplývajú pre registrované sociálne podniky, a ktorých plnenie je počas pandémie COVID-19 náročné (aj v prípade, že sú vnútorne efektívne). Pri zániku týchto subjektov, a teda odobratí štatútu registrovaného sociálneho podniku, čo by viedlo k prepúšťaniu znevýhodnených a zraniteľných osôb. To by malo vplyv na mieru nezamestnanosti najmä v najmenej rozvinutých okresoch. Preto sa navrhuje doplniť fikciu nového podniku, aby sa mohol štatút po preskúmaní zákonných podmienok obnoviť. Podľa návrhu zákona je nový podnik na tieto účely definovaný ako fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku existuje najdlhšie dvanásť mesiacov, alebo ktorá v období dvanástich mesiacov pred podaním žiadosti o štatút nevykonávala hospodársku činnosť viac ako dva mesiace.

Zároveň je v pandemickej (a inej krízovej) situácii problematické preukazovanie zdravotného znevýhodnenia osoby, u ktorej platnosť lekárskeho posudku uplynula počas trvania pandemickej (alebo inej krízovej) situácie. Pre tento a iné prípady sa navrhuje uplatnenie týchto povinností dočasne upraviť. Pre spoločnosť bude v tomto smere preto uprednostnené udržanie zamestnanosti znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Počas trvania krízovej situácie by malo dôjsť aj k úprave v oblasti vypracovania výročnej správy. Podľa návrhu bude možné vypracovanú výročnú správu zaslať aj elektronicky, a to bez kvalifikovaného elektronického podpisu alebo pečate.

Register sociálnych podnikov

V pripravovanom návrhu sa precizuje aj právna úprava registra sociálnych podnikov, ktorý je verejný zoznam o registrovaných sociálnych podnikoch. Budú sa do neho zapisovať všetky zmeny a doplnenie zapisovaných údajov, a navrhuje sa zriadiť aj register organizácií sektora sociálnej ekonomiky.

V zákone sa navrhuje doplniť, že MPSVR SR bude môcť poskytovať údaje z registra sociálnych podnikov, ako aj registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky (vrátane osobných údajov) bez súhlasu dotknutých osôb. To znamená, že údaje z registra bude môcť poskytnúť napr. orgánom štátnej správy, súdom obciam, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov.

Odbúranie nadmernej administratívnej záťaže

V návrhu sa taktiež hovorí o vypustení overovania nedoplatkov na dani v SR, zdravotnom a sociálnom poistení a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v SR u žiadateľov o registráciu sociálneho podniku, a to kvôli znižovaniu administratívnej záťaže a neprimeranej duplicite.

Nová povinnosť pre sociálne podniky, registrované sociálne podniky alebo podniky so sociálnym dosahom a prechodné obdobie

Prechodné ustanovenie upravuje aj použitie zisku po zdanení na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. V prípade, keď subjekt použil zisk na dosiahnutie svojho hlavného cieľa prostredníctvom vloženia do rezervného alebo nedeliteľného fondu v znení účinnom do 31. decembra 2021, podmienka v znení návrhu zákona bude splnená, ak subjekt vloží prostriedky do tohto fondu a použije ich na dosiahnutie merateľného sociálneho vplyvu, najneskôr do piatich rokov odo dňa ich vloženia do rezervného alebo nedeliteľného fondu.   

Zhrnutie

Cieľom návrhu zákona je podporiť rozvoj sociálnej ekonomiky na Slovensku. Navrhované zmeny reagujú na problémy z praxe a týkajú sa nielen vzniku a registrácie sociálnych podnikov, ale aj zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb, ako aj využitia podporných nástrojov. Čiastočne by mali riešiť aj krízové situácie, v rámci ktorých nie je z objektívnych dôvodov možné spĺňať všetky doteraz zákonom stanovené podmienky pre registrované sociálne podniky. Navrhované zmeny majú byť účinné od 1. januára 2022, v niektorých navrhovaných bodoch až od júla 2022.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Michelle Chmelová
Michelle Chmelová

Analytička Slovak Business Agency, ktorá sa v súčasnosti okrem iných tém bližšie špecializuje aj na problematiku sociálneho podnikania. Je absolventkou doktorandského štúdia na Ekonomickom ústave SAV. V minulosti vyštudovala študijný odbor Hospodárska politika na Národohospodárskej fakulte EUBA.


Príplatky za prácu cez víkend, v noci, vo sviatok a ďalšie v roku 2022

Aká výška príplatkov za prácu cez víkend, v noci, prácu vo sviatok, za sťažený výkon práce, či príplatkov za pracovnú pohotovosť platí v roku 2022? Všetko v prehľadných tabuľkách.

Hrubá a čistá minimálna mzda v roku 2022 (daň, odvody, cena práce)

Kým hrubá minimálna mzda od 1.1.2022 vzrastie o 23 €, suma čistej mzdy bude vyššia už len o necelých 18 € kvôli výške odvodov a dane. Ako sa zmenia odvody, daň aj cena práce?

Hodinová minimálna mzda od 1.1.2022 a vplyv na príplatky

Od 1.1.2022 je stanovená výška hodinovej minimálnej mzdy v sume 3,713 €/hod. Vplýva zmena minimálnej mzdy na hodinu na výšku príplatkov v roku 2022?

Minimálna mzda v roku 2022 podľa stupňov náročnosti (koeficientov)

Minimálna mesačná a minimálna hodinová mzda od 1.1.2022 podľa stupňov náročnosti práce sa mení. V článku prinášame prehľad aj na stiahnutie.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky