Plánovaná novela zákona o DPH od roku 2023 a 2024

Plánovaná novela zákona o DPH od roku 2023 a 2024
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Aké zmeny sa plánujú v zákone o DPH od roku 2023 a 2024? Najdôležitejšie navrhované zmeny novely zákona o DPH nájdete v tomto článku.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa aktuálne nachádza novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Hlavným nositeľom zmeny je povinná transformácia smernice EÚ (konkrétne smernica Rady EÚ 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES), ktorou sa zavádzajú harmonizované pravidlá slúžiace na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu a na kontrolu správnosti výšky priznanej DPH. Pri tomto bode novely je navrhovaná účinnosť až od začiatku roku 2024, pri ostatných spomínaných navrhovaných zmenách sa účinnosť plánuje už od začiatku roku 2023.

Okrem vyššie uvedenej smernice sa zároveň spresňujú niektoré ustanovenia zákona o DPH za účelom ich ľahšej aplikácie v praxi a zavádzajú sa niektoré opatrenia za účelom znižovania administratívnych povinností zdaniteľných osôb. Prehľad najdôležitejších plánovaných zmien od roku 2023, resp. 2024 uvádzame nižšie.

Zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb od roku 2024

V prípade zavedenia určitých povinností pre poskytovateľov platobných služieb ide povinnosť, ktorá nám vyplýva z dohôd v rámci EÚ. Smernica, ktorá sa zavádza v rámci celej EÚ, reaguje na zmeny nákupného správania zákazníkov a masívny rozmach elektronického obchodu. Spotrebitelia čoraz častejšie nakupujú online od rôznych dodávateľov a platforiem z iných členských štátov. Spotrebiteľ však nemá žiadne záznamové, oznamovacie ani evidenčné povinnosti, a tak správcovia dane musia aktuálne vychádzať pri kontrole odvedenej sumy DPH len z údajov od dodávateľov.

Keďže platby za cezhraničné obchody tovarov alebo služieb sú realizované najmä prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb, osobitná záznamová povinnosť sa navrhuje uložiť práve týmto poskytovateľom platobných služieb (banky a iné platobné inštitúcie). Povinná však nebude pre úplne všetky transakcie, ale až po prekročení počtu 25 platieb jednému dodávateľovi (príjemcovi platby), ktorý sa sleduje za obdobie kalendárneho štvrťroka. Táto povinnosť sa má vzťahovať len na tuzemských poskytovateľov platobných služieb (teda na každého poskytovateľa platobných služieb, ktorého domovským alebo hostiteľským členským štátom je Slovensko). Ďalšou podmienkou je, aby bolo miesto dodania tovaru alebo služby, za ktorú sa takáto platba uhrádza na území EÚ, inak sa záznamová povinnosť neuplatní.

Príklad na uplatnenie záznamovej povinnosti pri platbe z Rakúska na Slovensko

Vzťahuje sa záznamov povinnosť aj na cezhraničnú platbu z Rakúska uskutočnenú konečným spotrebiteľom (nezdaniteľná osoba – občan) za tovar, ktorý si Rakúšan objednal od slovenského dodávateľa, ktorý má svoj bankový účet v jednej zo slovenských bánk ?

Záznamová povinnosť sa uplatní podľa nových pravidiel v takomto prípade, ak bude prekročený limit platieb (25) za tri mesiace.

Osobitné záznamy a údaje z nich sa budú následne oznamovať Finančnému riaditeľstvu SR. Tieto záznamy budú následne zo Slovenska zasielané do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.

Upustenie od povinnosti registrácie za platiteľa DPH pre osoby uskutočňujúce oslobodené činnosti od roku 2023

K zníženiu administratívnej záťaže by mala prispieť zmena v ustanovení § 4 zákona o DPH, ktorá dopĺňa v tomto ustanovení výnimku z povinnej registrácie za platiteľa DPH po prekročení obratu 49 790 eur vtedy, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 37 až § 39 zákona o DPH.

Prečítajte si tiež

Znamená to, že ak zdaniteľná osoba uskutočňuje výlučne oslobodenú činnosť, a to finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, nemusí sa už podľa navrhovanej úpravy registrovať za platiteľa DPH, ak prekročí z týchto činnosti obrat 49 790 eur. Ak by sa však takáto osoba registrovať (dobrovoľne) chcela, bez toho, aby vykonávala akúkoľvek inú ekonomickú činnosť, môže sa zaregistrovať naďalej podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Plánovaná novela počíta aj so situáciami, kedy už k takejto registrácii výlučne z  činností oslobodených od DPH v minulosti došlo. Ak sa už zdaniteľná osoba stala v minulosti platiteľom DPH a za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosahuje obrat 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 37 až § 39 zákona o DPH, má takáto zdaniteľná osoba možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre DPH.

Článok pokračuje pod reklamou

Spresnenie pojmu malej zásielky tovaru neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH od roku 2023

Na účely zosúladenia colných predpisov a predpisov DPH sa navrhuje v zákone o DPH upresniť, čo sa rozumie malou zásielkou neobchodného charakteru v § 48 zákona o DPH.

Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak:

a) je zasielaná príležitostne,

b) obsahuje tovar určený výlučne na osobnú spotrebu príjemcu alebo členov jeho rodiny a povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že príjemca tovaru alebo členovia jeho rodiny použijú tento tovar na obchodné účely a,

c) hodnota zásielky nepresahuje 45 eur.

Ďalej platí, že ak bude obsah malej zásielky neobchodného charakteru pozostávať z kávy, vrátane kávového extraktu a esencie, alebo čaju, vrátane čajového extraktu alebo esencie, uplatnenie oslobodenia bude naďalej závislé aj od splnenia množstevných obmedzení ustanovených v § 48 ods. 2 písm. a) prvom a druhom bode zákona o DPH.

Nemožnosť odpočítania DPH (zmena formulácie) od roku 2023

Ustanovenie v zákone o DPH (§ 49 ods. 7) rieši dve situácie, kedy nie je možné uplatniť právo na odpočet DPH z obstaraných vstupov (nákupov), a to v prípade, ak:

  • platiteľ DPH kúpi tovary alebo služby na účely pohostenia a zábavy,
  • pri prechodných položkách podľa §22 ods. 3 zákona o DPH.

Plánovaná novela upresňuje a pred tieto dva body vkladá text, ktorý hovorí, že platiteľ DPH nemôže odpočítať zo svojich vstupov DPH vtedy, ak výdavky (náklady) vynaložené platiteľom na ich kúpu nepatria jednoznačne do jeho podnikateľských výdavkov. Predmetné ustanovenia sa tak navrhuje viac zovšeobecniť a zamedziť tak odpočítavaniu DPH z tých nákupov, ktoré sa použijú na plnenia, ktoré z objektívneho hľadiska nemajú striktne podnikateľský účel (aj keď môžu mať istú spojitosť s podnikateľskou činnosťou platiteľa DPH, ale nemajú jednoznačný charakter podnikateľských výdavkov).

Určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej DPH pri krádeži tovaru od roku 2023

Na jednoznačnejší výklad pravidiel v praxi sa spresňuje ustanovenie zákona a navrhuje sa ustanoviť spôsob stanovenia výšky opravy odpočítanej DPH pri krádeži zákonom presne vymedzeného majetku. Ide o majetok v obstarávacej cene nižšej ako 1 700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, kúpený na iný účel ako ďalší predaj. Pri takomto tovare sa rovnako dopĺňa, že sa použije zákonná fikcia a zníži sa odvod DPH o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov.

Môže ísť napríklad o zakúpený notebook, ktorý sa používal na podnikateľskú činnosť a jeho obstarávacia cena bola 1 200 eur a v druhom roku po jeho zakúpení bol podnikateľovi odcudzený.

Zavedenie povinnosti odberateľa vykonať opravu odpočítanej DPH, ak do 90 dní nezaplatí od roku 2023

V novom ustanovení § 53aa zákona o DPH sa navrhuje zaviesť povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej DPH z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola DPH uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 90 dní po jeho splatnosti, čiže nezaplatí za zakúpený tovar alebo službu do 90 dní vôbec alebo sčasti. K navrhovanej zmene, resp. doplneniu ustanovenia dochádza kvôli neustále sa vyvíjajúcej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Prečítajte si tiež

Odberateľ, ktorý má neuhradený záväzok 90 dní po splatnosti, je povinný opraviť odpočítanú DPH v rozsahu neuhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 90 dní od jeho splatnosti. Ak následne dôjde k úhrade časti záväzku alebo celého záväzku, tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej DPH.

Takáto povinnosť opravy odpočítanej DPH sa neuplatní, ak odberateľ upravil odpočítanú DPH podľa § 53b ods. 1 zákona o DPH (oprava DPH pri nevymožiteľnej pohľadávke).

Zmena obdobia, v ktorom si zdaniteľná osoba nesplnila povinnosť registrácie, a v ktorom sa považuje za platiteľa DPH od roku 2023

Podľa súčasného znenia zákona o DPH platí, že osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo ju podala oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom DPH, právo na odpočítanie DPH viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre DPH.

Navrhovaná novela upravuje toto obdobie 30 dní, za ktoré sa osoba oneskorila s registráciou pre DPH, na obdobie 21 dní a následne aj obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom DPH, navrhovaná novela posúva už na obdobie, ktoré začína 22. dňom po dni, kedy najneskôr vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu.

Uvedené sa má zjednotiť s logikou, kedy je daňový úrad povinný rozhodnúť o registrácii za platiteľa DPH do 21 dní.

Zrušenie povinnosti podávania prázdneho daňového priznania v prípade prvého odberateľa od roku 2023

Pre prvého odberateľa v rámci schémy trojstranného obchodu sa navrhovanou novelou zavádza, aby platiteľ DPH registrovaný podľa § 5 zákona o DPH, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre DPH prideleným v tuzemsku (IČ DPH pridelené na Slovensku) ako prvý odberateľ v inom členskom štáte, nebol povinný podávať „prázdne“ daňové priznanie. Uvedená úprava  mieri na zníženie administratívnej záťaže.

Nadobudnutie nového dopravného prostriedku a lehota na zaplatenie od roku 2023

V súčasnosti platí, že osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH (bežný občan) a kúpi si nový dopravný prostriedok (napr. nový automobil) z iného členského štátu, má povinnosť podať daňové priznanie k DPH do 7 dní od nadobudnutia tohto nového dopravného prostriedku a do tejto lehoty aj uhradiť DPH. Táto lehota sa práve novelou zákona navrhuje zmeniť na lehotu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o pridelení čísla účtu správcu dane, pretože v čase kúpi nového dopravného prostriedku ešte osoba podávajúca priznanie nedisponuje potrebným číslom účtu pre zaplatenie DPH.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Pukalovič
Dominika Pukalovič

Absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov. Zaoberá sa najmä oblasťou dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty s aplikáciou na malé a stredné podniky.


Novela zákona o občianskych preukazoch od 1. 1. 2023

Do občianskych preukazov sa budú po novom nahrávať odtlačky prstov či podoba tváre. Kto tieto údaje nemusí v doklade mať a aké ďalšie zmeny novela prináša?

Pripravovaná novela zákona o účtovníctve od roku 2024

Aké zmeny sa dotknú zákona o účtovníctve v súvislosti so zavedením nových reportingových povinností nadnárodných spoločností? Návrh zákona je aktuálne v pripomienkovaní.

Nová súdna mapa od 1.1.2023

Od 1. 1. 2023 dôjde k zániku niektorých súdov či zmene ich príslušnosti napríklad aj v obchodnoprávnej agende súdov. Viete, na aký súd sa po novom budete môcť obrátiť?

Centrálny register účtov: kedy sa zriadi a čo v ňom bude?

Parlament schválil zákon, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s prevádzkou registra účtov. Aké údaje budú banky nahlasovať a ako dlho k nim budú mať oprávnené orgány prístup?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky