Zmeny Zákonníka práce od 30. 07. 2020

Od 30. 07. 2020 budú účinné ďalšie zmeny Zákonníka práce. Novela prináša sprísnenie podmienok pri vysielaní zamestnancov do členských krajín EÚ.

Rok 2020 prináša v oblasti pracovného práva viaceré dôležité zmeny. Tie sú v Zákonníku práce rozčlenené do dvoch období. Prvé z nich už začali platiť 1. 1. 2020, iné budú účinné až od 30. 07. 2020.

Zmeny v Zákonníku práce účinné od 1. 1. 2020

Počnúc novým rokom vošli do účinnosti tieto novinky Zákonníka práce:

  1. zvýšenie základnej výmery dovolenky pre mladých rodičov do 33 rokov – dovolenka zamestnanca trvale starajúceho sa o dieťa je najmenej päť týždňov,
  2. zavedenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa (tzv. športové poukazy) – tento príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť, v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne za všetky deti zamestnanca.

Zmeny Zákonníka práce účinné od 30. 07. 2020

V priebehu roka, konkrétne 30. júla 2020, začnú platiť aj ďalšie zmeny Zákonníka práce, týkajúce sa vysielania zamestnancov z členských štátov EÚna územie SR.

Táto nová slovenská právna úprava odráža zmeny v európskej legislatíve. Tie vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Novela má za úlohu chrániť práva vyslaných zamestnancov najmä tým, že:

  • rozširuje pracovné podmienky (tzv. tvrdé jadro)
  • rozlišuje medzi krátkodobým a dlhodobým vyslaním zamestnanca
  • mení koncept odmeňovania (definíciu mzdových podmienok)
  • zavádza opatrenia proti obchádzaniu legislatívy prostredníctvom vymieňania hosťujúcich zamestnancov na výkon tej istej pracovnej úlohy.

Rozšírenie tzv. tvrdého jadra

V zmysle smernice o vysielaní sa na vyslaného zamestnancapovinne vzťahuje iba časť právneho poriadku členského štátu EÚ, do ktorého je vyslaný.Ide o pracovné podmienky tohto zamestnanca, ktoré tvoria tzv. tvrdé jadro. Novou smernicou sa toto jadro rozšírilo o ďalšie dve podmienky, ktoré sa premietli do slovenskej legislatívy novelou Zákonníka práce účinnej od konca júla tohto roku.   

Od 30. 7. 2020 sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných z iného členského štátu EÚ na územie SR budú spravovať  ustanoveniami Zákonníka práce (tzv. tvrdé jadro - § 5 ods. 2), ktoré upravujú aj:

  1. podmienky ubytovania, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom,
  2. náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR; na účely uplatnenia osobitného predpisu alebo príslušnej kolektívnej zmluvy možno započítať aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu výdavkov za ubytovanie a stravné alebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb.

To znamená, že od konca júla 2020 bude musieť hosťujúci zamestnávateľ (zamestnávateľ, ktorý je usadený v inom členskom štáte EÚ a ktorý vysiela zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie SR) zabezpečiť, resp. poskytnúť svojim vyslaným zamestnancom, ubytovanie podľa podmienok a pravidiel platných v SR a tiež náhrady pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce na území SR, a to podľa slovenského zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. podľa príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, konkrétne:

  • náhradu cestovných výdavkov,
  • náhradu výdavkov za ubytovanie pri pracovnej ceste,
  • stravné.

Spresnenie niektorých podmienok tzv. tvrdého jadra

Novela Zákonníka práce v rámci tzv. tvrdého jadra upravila, resp. spresnila aj iné, už predtým zakotvené podmienky, a to napríklad aktuálne platné pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, ktoré budú po novom koncipované ako pracovné podmienky tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov.

Jednoducho povedané, po novom bude musieť hosťujúci zamestnávateľ vo vzťahu k vyslaným zamestnancom uplatňovať ustanovenia slovenských právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien a mladistvých zamestnancov.  

Zmena konceptu odmeňovania – rovnaké pravidlá odmeňovania

Ďalšou z pracovných podmienok tvoriacich tzv. tvrdé jadro, ktoré sa od 30. júla 2020 spresňuje je aj podmienka, ktoráaktuálne zakotvuje len minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. To znamená, že podľa aktuálnej právnej úpravyhosťujúci zamestnávateľje pri vyslaní povinný platiť svojmuvyslanému zamestnancovi len minimálne mzdové tarify platné v SR, prípadne mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Od 30.07.2020 už bude povinný zabezpečiť murovnaké odmeňovanie(t. j. rovnaké pravidlá odmeňovania), ako majú bežní zamestnanci v našom štáte. Čiže zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na územie SR mubude musieť zaplatiť aj všetky príplatky, resp. odmeny, na ktoré majú zamestnanci nášho štátu nárok podľa vnútroštátnych všeobecne záväzných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv.

Článok pokračuje pod reklamou

Obmedzenie dĺžky vyslania zamestnancov - rozdelenie vysielania na krátkodobé a dlhodobé

Po účinnosti novelyZákonníka práce bude vyslanie zamestnancov obmedzené na obdobie 12 mesiacov, s možnosťou jeho predĺženia až na 18 mesiacov (tzv. krátkodobé vyslanie). Predĺženie (18 mesiacov) je možné v prípade, že to hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením nášmu Národnému inšpektorátu práce.

Pri krátkodobom vyslanízamestnancov na územie SR budezachovaná aplikácia slovenského pracovného práva v rozsahu tzv. tvrdého jadra. Teda, ak bude napríklad zamestnanec francúzskeho zamestnávateľa vyslaný na Slovensko na obdobie šiestich mesiacov, jeho pracovnoprávny vzťah sa od 30. 7. 2020 bude spravovať predpismi pracovného práva SR, a to výlučne v rozsahu rozšíreného tvrdého jadra.

Do úvahy však prichádza aj vyslanie zamestnancov trvajúce dlhšie ako 12 mesiacov, resp. 18 mesiacov (tzv. dlhodobé vyslanie).V takomto prípade sa na zamestnanca vyslaného na územie SR nebudúvzťahovať len pracovné podmienky tvoriace tzv. tvrdé jadro, ale všetky uplatniteľné pracovné podmienky, ktoré platia v SR, s výnimkou právnej úpravy:

  • založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovnoprávneho vzťahu,
  • výkonu inej zárobkovej činnosti a 
  • obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. 
Prečítajte si tiež

To znamená, že pri dlhodobom vyslaní zamestnancov na územie SR sa bude aplikovať už celé slovenské pracovné právo (nie iba tzv. tvrdé jadro), okrem troch uvedených výnimiek, ktoré sa budú naďalej spravovať právom hosťujúceho zamestnávateľa (teda zamestnávateľa z iného štátu EÚ).

Dĺžka vyslania začatého pred 30. 07. 2020 sa bude posudzovať ako keby sa vyslanie začalo 30. 07. 2020. 

Zavedenie tzv. reťazenia vyslania

Zavedením tohto inštitútu sa ustanovujú pravidlá pre počítanie doby vyslania, resp. počítania dĺžky vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní,t. j. k situácii, keď vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec.

Od 30. 07. 2020 bude platiť, že ak hosťujúci zamestnanec (zamestnanec, ktorý bol vyslanýna územie SR) nahrádza iného hosťujúceho zamestnanca, ktorý v SR vykonával tú istú pracovnú úlohu na tom istom mieste, do trvania vyslania sapre účely jeho rozdelenia na krátkodobé a dlhodobé započítava aj trvanie vyslania nahrádzaného hosťujúceho zamestnanca.       

Viac o vysielaní zamestnancov si prečítajte v článku Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ od 30.07.2020.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Novela Zákonníka práce od 4. 4. 2020 prijatá v súvislosti s koronavírusom

Prehľad zmien, ktoré schválil parlament v súvislosti s riešením dopadov pandémie COVID-19.

Andrej Winter o povinnosti nahlasovať voľné pracovné miesta: Nedomyslený zákon, ktorý nemôže plniť účel

Viac ako rok je v platnosti zákon, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť oznamovať voľné pracovné miesta ÚPSVaR-u. V čom sú najväčšie úskalia nariadenia hovorí Andrej Winter, spoluzakladateľ a bývalý CEO z JobAngels.

Koronavírus (COVID-19) a skončenie pracovného pomeru

Aké možnosti má zamestnávateľ, ak ho korona kríza núti prepustiť zamestnancov?

Výpoveď z organizačných dôvodov

Ako má zamestnávateľ postupovať, ak chce vypovedať pracovnú zmluvu so zamestnancom? Rady a tipy, ako postupovať pri ukončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky