Trestná zodpovednosť právnických osôb

Norbert Seneši | 04.12.2015
Trestná zodpovednosť právnických osôb

Nový zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb umožňuje, aby trestne zodpovedné boli nielen fyzické osoby, ale aj právnické. Aké druhy trestov môžu firmu postihnúť?

Nový zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Parlament nedávno schválil úplne nový zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon bude upravovať základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Trestná zodpovednosť sa nebude vzťahovať na Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, medzinárodné organizácie, obce, vyššie územné celky a právnické osoby zriadené zákonom. Na všetky obchodné spoločnosti sa teda trestná zodpovednosť právnických osôb vzťahovať bude.

Ak zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nebude ustanovovať inak, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa bude vzťahovať zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a na trestné konanie proti právnickej osobe sa bude vzťahovať zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Jedným z dôvodov, prečo bol takýto zákon prijatý, bola kritika dlhoročnej absencie úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb je ale teraz už schválený a nadobudne účinnosť od 1. júla 2016.

Trestné činy spáchané právnickými osobami

V zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb bude uvedený presný zoznam trestných činov podľa Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Druhov trestných činov právnických osôb je však veľmi veľa. Nejde pritom len o hospodárske trestné činy ako napríklad skrátenie dane a poistného, poškodzovanie spotrebiteľa, ale napríklad aj o trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy všeobecne nebezpečné a podobne.

Trestný čin sa považuje za trestný čin spáchaný právnickou osobou ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal:

  • štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napríklad konateľ s. r. o. alebo člen predstavenstva a. s.),
  • ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady), alebo
  • iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať (napríklad výkonný riaditeľ).

Trestný čin sa považuje za trestný čin spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak osoba uvedená v predchádzajúcich písmenách a) , b) a c) nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli právnickou osobou zverené (napríklad zamestnanec). Takýto trestný čin sa právnickej osobe nepripočíta vtedy, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby nepatrný.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sa nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom.

Obchodná spoločnosť sa nebude môcť svojho trestu tak ľahko zbaviť

Štatutárny orgán právnickej osoby alebo jeho člen, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie, bude povinný bez meškania v prípravnom konaní prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu písomne oznámiť vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik. Zánikom právnickej osoby sa rozumie jej výmaz z obchodného registra a zmenou právnickej osoby sa rozumie jej zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia.

Všetky právne úkony smerujúce k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby si pre nadobudnutie účinnosti budú vyžadovať v prípravnom konaní písomný súhlas sudcu alebo v konaní pred súdom a vo výkone trestu písomný súhlas predsedu senátu. Pokiaľ pôjde napríklad o obchodnú spoločnosť, registrový súd bude mať až do skončenia trestného stíhania zakázané bez písomného súhlasu sudcu alebo predsedu senátu v obchodnom registri vykonať zrušenie, zmenu alebo výmaz trestne stíhanej právnickej osoby.

Okrem toho, o začatí trestného stíhania proti obchodnej spoločnosti bude policajt informovať príslušný registrový súd, v ktorom je obchodná spoločnosť zapísaná. O právoplatnom skončení trestného stíhania právnickej osoby bude tiež predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor informovať registrový súd. A následne o skončení výkonu trestu bude predseda senátu znova informovať registrový súd, aby mohlo od tohto momentu dôjsť k zmene, zrušeniu alebo zániku tejto obchodnej spoločnosti.

Trestná zodpovednosť právneho nástupcu právnickej osoby

Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu na jej majetok, jej vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.

Ak bude právnická osoba počas výkonu trestu zrušená zlúčením splynutím alebo rozdelením, zmení právnu formu alebo jej imanie prejde na iného spoločníka (na čo sa vyžaduje písomný súhlas predsedu senátu), jej trestná zodpovednosť prechádza na všetkých jej právnych nástupcov. Avšak súd, ktorý rozhodol o vine a treste, môže na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodnúť o tom, či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu.

Druhy trestov ukladané právnickým osobám

Z trestný čin spáchaný právnickou osobou môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

  • trest zrušenia právnickej osoby,
  • trest prepadnutia majetku,
  • trest prepadnutia veci,
  • peňažný trest,
  • trest zákazu činnosti,
  • trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
  • trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
  • trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
  • trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Pri určovaní druhu trestu a rozsahu trestu bude súd prihliadať na povahu a závažnosť trestného činu, na majetkové pomery právnickej osoby a jej doterajšiu činnosť. Rovnako sa bude prihliadať aj na pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu, ako aj na to, aby vplyv trestu na zamestnancov a veriteľov spoločnosti bol čo najmenší.

Trest zrušenia právnickej osoby

Najprísnejší trest, ktorý možno právnickej osobe uložiť, je trest zrušenia právnickej osoby. Trest zrušenia právnickej osoby sa ukladá právnickej osobe vtedy, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Druhým dôvodom, pre ktorý je možné uložiť trest zrušenia právnickej osoby je, ak právnická osoba spácha trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje fyzickej osobe uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie. Predseda senátu rovnopis právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti zasiela príslušnému registrovému súdu, v ktorom je obchodná spoločnosť zapísaná.

Trest prepadnutia majetku právnickej osoby

Druhým najprísnejším trestom pre právnickú osobu je trest prepadnutia majetku, ktorý sa vykonáva vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej právnickej osoby. Trest prepadnutia majetku sa uloží právnickej osobe z dvoch dôvodov:

  1. ak spácha trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona (napríklad legalizácia príjmov z trestnej činnosti, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod) a zároveň z tejto trestnej činnosti alebo z príjmov pochádzajúcich z tejto trestnej činnosti nadobudne majetok v značnom rozsahu, alebo
  2. ak spácha trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona (ide o presne definované trestné činy spáchané v značnom rozsahu, napríklad prijímanie úplatku, podplácanie).

Trest prepadnutia majetku právnickej osoby sa vykonáva vyhlásením konkurzu na jej majetok podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Trest prepadnutia majetku bude postihovať majetok právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania a po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok. Vlastníkom prepadnutého majetku právnickej osoby sa potom stáva Slovenská republika.

Ostatné tresty ukladané právnickými osobám

Trest prepadnutia veci spočíva predovšetkým v prepadnutí veci, ktorá bola použitá na páchanie trestného činu alebo získaná trestným činom. Pokiaľ ide o peňažný trest, tak jeho výška sa môže pohybovať v rozmedzí od 1500 eur do 1 600 000 eur. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že právnickej osobe bude po dobu výkonu tohto trestu (najviac desať rokov) zakázaný výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.

Ak právnická osoba spácha trestný čin v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, eurofondy a podobne, bude mať po dobu výkonu tohto trestu (najviac desať rokov) zakázané uchádzať sa o tieto druhy pomoci. Ak právnická osoba spácha trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním, môže jej byť po dobu výkonu tohto trestu (najviac desať rokov) zakázané zúčastniť sa vo verejnom obstarávaní.

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Osobitným druhom trestu pre právnickú osobu bude trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku alebo jeho časti. Tento trest sa bude uplatňovať v situáciách, keď bude súd považovať za potrebné oboznámiť verejnosť s rozsudkom vtedy, ak si to vyžaduje závažnosť trestného činu alebo záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku. Odsúdená právnická osoba bude musieť na vlastné náklady zverejniť odsudzujúci rozsudok alebo jeho časť v Obchodnom vestníku, alebo aj v jednej, alebo viacerých svojich prevádzkach alebo organizačných zložkách.

Nevykonané tresty právnickej osoby budú zapísané v obchodnom registri

Jedným z novelizovaných zákonov v súvislosti s trestnou zodpovednosťou právnických osôb je aj zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Do obchodného registra sa budú zapisovať aj údaje o nevykonaných trestoch uložených zapísanej právnickej osobe a nevykonaných trestoch postihujúcich jej zapísaných právnych nástupcov.

Ak bude napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu piatich rokov, tak dovtedy, kým táto doba neuplynie (teda po dobu výkonu trestu), bude v obchodnom registri pri tejto spoločnosti figurovať aj tento údaj o tomto nevykonanom treste. Za predpokladu, že by tejto spoločnosti bolo po predchádzajúcom písomnom súhlase predsedu senátu umožnené sa napríklad rozdeliť na dve iné spoločnosti, aj pri nich bude v obchodnom registri uvedený údaj o tom, že ich postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní ako právnych nástupcov.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: