Reklamácia tovaru

Tomáš Vavro | 12.05.2014
Reklamácia tovaru

Viete ako postupovať pri reklamácii tovaru a poznáte svoje nároky? Ak nie, venujte pozornosť tomuto článku.

V predchádzajúcom príspevku sme si vysvetlili základné pojmy a rozdiely medzi zodpovednosťou za vady a zárukou, priblížili sme si tiež jednotlivé kategórie vád tovaru. V tomto článku predstavíme jednotlivé nároky, ktoré sa so zodpovednosťou za vady spájajú, a napokon tiež správny postup pri reklamácii.

Porušenie zmluvy a konkrétne nároky kupujúceho

Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady sa líšia v závislosti od toho, či porušenie povinností predávajúceho možno označiť za podstatné alebo nepodstatné. Slovami zákona „je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.“

Nakoľko zákonná definícia podáva len nejasný výklad, posúdenie otázky, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy, bude do značnej miery závisieť od konkrétnych okolností prípadu. Možno preto odporučiť, aby si podnikatelia sami v zmluve jasne určili, kedy sa pôjde o podstatné porušenie povinností – len niekoľko slov v zmluve navyše tak môže mať významný vplyv na to, či pri dodaní vadného tovaru budete oprávnení požadovať jeho úplnú výmenu alebo len primeranú zľavu z kúpnej ceny. Presné špecifikovanie účelu zmluvy alebo ustanovenie v zmysle „omeškanie dlhšie X dní / dodanie menšieho množstva než / ... sa považuje za podstatné porušenie povinností predávajúceho“ vám môže v prípadnom spore s obchodným partnerov významne uľahčiť život.

Príklad podstatného porušenia zmluvy: Predmetom objednávky je „motor s výkonom 1000 W“, dodávateľ však dodá motor s výkonom iba 700 W. Keďže zjavným účelom zmluvy bolo dodanie motora s presne stanoveným výkonom, dodanie tovaru, ktorý nezodpovedá špecifikácii, možno označiť za podstatné porušenie povinnosti Predávajúci totiž vedel, že kupujúci by nemal záujem o dodanie iného motoru. V takom prípade preto kupujúci môže okrem iného uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy (kúpna cena sa mu vráti a následne môže osloviť iného dodávateľa). Keby šlo iba o nepodstatné porušenie zmluvy (zmluva hovorí, že predmetom objednávky je motor, nevie sa však aký), kupujúci by svoj nárok na odstúpenie uplatniť nemohol.

Nároky pri podstatnom porušení zmluvy

Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci:

  •  požadovať dodanie náhradného tovaru alebo dodanie chýbajúceho tovaru,
  • požadovať odstránenie právnych vád (napr. záložného práva 3. osoby),
  •  požadovať opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
  •  požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny
  •  odstúpiť od zmluvy.

Všeobecne platí pravidlo, že voľba nároku patrí kupujúcemu. Ak tak kupujúci učiní, svoj výber nemôže svojvoľne meniť (iba za súhlasu predávajúceho) a musí predávajúcemu poskytnúť primeranú lehotu k tomu, aby mohol zvolenému nároku vyhovieť. Voľba nároku musí byť vykonaná bez zbytočného odkladu, preto saodporúča, aby bol tento nárok uplatnený už pri reklamácii (reklamujem rozbitý stavebný materiál a zároveň požadujem dodanie náhradného).Ak si kupujúci nezvolí svoj nárok včas (reklamujem rozbitý stavebný materiál, no svoj nárok si zvolím až mesiac po reklamácii) , má také nároky, aké by mohol uplatniť pri nepodstatnom porušení zmluvy (viď nižšie).

Zároveň platí, že ak ide o vady neopraviteľné alebo by s ich opravou boli spojené neprimerané náklady, kupujúci môže namiesto opravy požadovať dodanie náhradného tovaru po tom, čo mu predávajúci túto skutočnosť oznámi (dodávateľ zavolá a informuje ma, že reklamovaný tovar nedokáže opraviť, pričom jeho opravu som si zvolil ako preferovaný nárok).

Nároky pri nepodstatnom porušení zmluvy

V prípade nepodstatného porušenia sú nároky kupujúceho oproti prvému prípadu obmedzené. Kupujúci preto môže požadovať dodanie chýbajúceho tovaru (dodávateľ mi dodá len 80 % z objednávky – nemôžem teda požadovať výmenu 100 % tovaru, ale iba dodanie chýbajúcich 20 %), odstránenie ostatných vád alebo zľavu z kúpnej ceny.

Príkladom nepodstatného porušenia zmluvy je iba čiastočná nefunkčnosť dodaného tovaru, ktorú je možné opraviť – dvere na osobnom automobile sa nezatvárajú plynule. Nemôžem požadovať výmenu auta, môžem si však nárokovať zľavu alebo opravu.

Pre podstatné ako aj nepodstatné porušenie zmluvy platí pravidlo, že ak predávajúci neodstráni reklamované vady v primeranej lehote alebo ak oznámi, že tieto vady neodstráni vôbec, môže kupujúci požadovať primeranú zľavu z ceny alebo môže od zmluvy odstúpiť, a to aj v prípade, že takýto nárok primárne neuplatnil.

Uplatnenie nároku

Aby mohol kupujúci úspešne uplatniť zhora uvedené nároky, musí zistené vady oznámiť predávajúcemu. Vytknutie, resp. oznámenie vád, sa bežne označuje ako reklamácia. Ide o jednostranný úkon kupujúceho, ktorý nevyžaduje písomnú formu. Ak sa vás teda predávajúci snaží presvedčiť o tom, že bez spísania reklamačnej listiny alebo bez jeho podpisu to nejde, je na omyle (ibaže by ste bol spotrebiteľom)! Ako pri iných životných situáciách, písomnú formu však možno aj pri reklamácii len odporučiť (prípadný podpis či pečiatka predávajúceho zlepšuje vaše postavenie pri dokazovaní – predávajúci bol s reklamáciou oboznámený).

Adresátom reklamácie pritom nemusí byť konateľ či predseda predstavenstva vášho obchodného partnera. Reklamáciu stačí doručiť takému zamestnancovi predávajúceho, ktorého úkony zaväzujú. Ak nie je dohodnutá záruka, ktorá by označovala určité servisné stredisko, reklamáciu možno uplatniť priamo u predávajúceho.

Čo sa týka doby na vykonanie reklamácie, kupujúci musí predávajúcemu zistené vady oznámiť „bez zbytočného odkladu“ po tom, kedy mal možnosť predávanú vec prehliadnuť. Dôležitým v tejto súvislosti nie je okamih, kedy kupujúci vadnú vec skutočne prehliadol, ale okamih, kedy mal objektívnu možnosť prehliadku vykonať.

Označenie „bez zbytočného odkladu“ pritom zákon používa zámerne. Existuje totiž niekoľko rôznych kategórií tovaru, u ktorých sa reklamačná lehota môže vzájomne líšiť (inak tomu bude u potravinárskych výrobkov podliehajúcich rýchlej skaze, inak pri kovových súčiastkach).

Samotnú vadu možno vytknúť jej označením (poškodenie laku) alebo popísaním toho, akým spôsobom sa vada prejavuje (neviem, čo konkrétne je na mojom aute vadné, avšak prejavuje sa to tak, že auto nechce naštartovať). Za nedostatočné sa považuje číre konštatovanie, že vec je vadná. Súčasťou reklamácie by malo byť tiež označenie nároku, ktorý v súvislosti s ňou uplatňujete – ako už bolo vyššie uvedené, je v tejto súvislosti potrebné dodržanie určitých pravidiel (nemôžem požadovať odstúpenie od zmluvy, ak je vec iba poškriabaná).

Ak kupujúci uplatnil reklamáciu, avšak predávajúci nárok kupujúceho neuspokojil, platí pre uplatnenie tohto nároku pred súdom štvorročná premlčacia lehota, v ktorej možno proti predávajúcemu podať žalobu.

Na čo si dávať pozor?

„Ako stojí a leží“ – táto fráza je pri uzatváraní kúpnych zmlúv medzi podnikateľmi často používaná. Význam frázy spočíva v tom, že ak predávajúci prenechá kupujúcemu vec v stave „ako stojí a leží“, nezodpovedá za jej vady, ibaže táto vec nemá vlastnosť, o ktorej predávajúci vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si kupujúci výslovne vymienil. S podobným ustanovením sa možno stretnúť pri nákupe používaných vecí – napr. ojazdených áut. Podnikatelia spomínanú formuláciu používajú s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za vady. Pravdou však je, že takéto zmluvné ustanovenie nemá na zodpovednosť za vady konkrétnej veci žiaden vplyv!

Ustanovenie „ako stojí a leží“ sa totiž vzťahuje iba na tzv. veci určené úhrnne a nemožno ho použiť v iných prípadoch. Súhrnne určenou vecou je napr. knižnica - nejde o individuálne určené knihy, ale knižnicu ako celok. Ak sa vec predáva v stave „ako stojí a leží“, predávajúci nezodpovedá za kvalitu či kvantitu jej jednotlivých častí. Avšak ak by predávajúci v zmluve uviedol jednotlivé knižné tituly, za vady by zodpovedal, nakoľko veci bližšie špecifikoval.

„Predávajúci nezodpovedá za vady“ – zatiaľ čo vyššie uvedený prípad má z právneho hľadiska význam pri veciach určených úhrnne, akékoľvek iné ustanovenia v zmluve obdobné zneniu „predávajúci neručí / nezodpovedá za vady možno onačiť za neplatné. Zodpovednosť za vady je totiž zodpovednosťou objektívnou a nie je možné ju zmluvne vylúčiť. Aj keď sa teda predávajúci uvedeným spôsobom „vyviní“, nemá takáto skutočnosť žiaden vplyv na nároky predávajúceho.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: