Potvrdenie od lekára do práce pre zamestnávateľa

Aké potvrdenie o vyšetrení zamestnanca musí zamestnávateľ akceptovať? Čo by takéto potvrdenie malo obsahovať? Prinášame praktické príklady.

Lekárske vyšetrenie zamestnanca ako osobná prekážka v práci

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, a to s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že  vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v daný deň odpracovať.

Ďalšie pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení (ôsmy a každý ďalší deň v kalendárnom roku) je taktiež zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, avšak už bez náhrady mzdy.

Ide teda o prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorá mu dočasne znemožňuje plnenie pracovných povinností vyplývajúci z pracovného pomeru. Inak povedané, po dobu trvania prekážky (vyšetrenia v zdravotníckom zariadení) nie je zamestnanec povinný vykonávať prácu, má pracovné voľno.

Zákonník práce zároveň ukladá povinnosť aj zamestnancovi, a to včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, ak je mu prekážka v práci (vyšetrenie u lekára) vopred známa (napr. keď je zamestnanec objednaný na vyšetrenie, oznámi to zamestnávateľovi o deň skôr). V opačnom prípade, keď zamestnancovi nie takáto prekážka vopred známa (napr. keď sa necíti dobre a ide hneď k lekárovi), je povinný o tom upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu (napr. ráno pred príchodom do práce alebo počas pracovnej zmeny).

Upozornenie: Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu nemá podľa Zákonníka práce od zamestnávateľa nárok na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci, okrem úmrtia rodinného príslušníka, teda nepatrí mu nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na návštevu lekára. 

Potvrdenie od lekára – čo má obsahovať

V zmysle Zákonníka práce by zamestnanec prioritne mal ísť k lekárovi v čase, keď nepracuje (mimo pracovnej doby) a len ak to objektívne nie je možné, tak aj počas pracovného času.

Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v priebehu pracovnej doby a jeho trvanie musí zamestnanec preukázať zamestnávateľovi, a to na základe potvrdenia vystaveného takýmto zariadením (spravidla potvrdením od lekára). Zamestnanec tiež musí v prípade potreby vedieť preukázať, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času (napr. kvôli ordinačným hodinám lekára alebo že bol vopred objednaný na vyšetrenie v presný deň a hodinu).

Podľa Zákonníka práce je príslušné zdravotnícke zariadenie povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, teda o lekárskom vyšetrení. Takéto lekárske potvrdenie je určené na preukázanie ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Preto, ak si zamestnanec chce uplatniť nárok na poskytnutie pracovného voľna (či už s náhradou alebo bez náhrady mzdy), musí zamestnávateľovi potvrdenie predložiť, resp. zamestnávateľ ho môže od zamestnanca žiadať.    

V praxi je najčastejšie potvrdením priepustka opatrená pečiatkou lekára. Zákon neurčuje, aké náležitosti by malo lekárske potvrdenie obsahovať, avšak vo všeobecnosti je potrebné, aby na potvrdení bolo uvedené:

  • meno a priezvisko zamestnanca
  • dátum vyšetrenia u lekára
  • čas trvania vyšetrenia (od kedy do kedy), prípadne poznámka o celodennom ošetrení
  • že ide o vyšetrenie zamestnanca (lebo môže ísť aj o ošetrenie rodinného príslušníka)
  • pečiatka a podpis lekára.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú zamestnancom vlastné tlačivá na preukázanie vyšetrenia u lekára. Aj tie by v zásade mali obsahovať to isté. Pokiaľ by zamestnávateľ nechcel uznať čerpanie pracovného voľna z dôvodu vyšetrenia u lekára len preto, že potvrdenie (pečiatka) nie je na ním predpísanom tlačive, tak by porušil Zákonník práce. Zamestnanec sa v takom prípade môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce.

Uvedené  údaje môže zamestnávateľ  v zmysle GDPR a zákona o ochrane osobných údajov spracovávať aj bez súhlasu dotknutých osôb (zamestnanca a lekára), pretože je to potrebné na plnenie zákonnej povinnosti (na preukázanie ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení a prípadne aj na uplatnenie náhrady mzdy). 

Lekár by na potvrdenie nemal uvádzať dôvod návštevy zamestnanca alebo jeho diagnózu (napr. chrípka) ako údaj o jeho zdravotnom stave (ide o citlivý osobný údaj). Ak by tak urobil a zamestnanec by takéto potvrdenie predložil zamestnávateľovi,  zamestnávateľ by na spracúvanie tohto údaju potreboval dodatočný súhlas zamestnanca.

Zamestnávateľovi teda musí na preukázanie ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení stačiť obyčajná priepustka alebo potvrdenie od lekára o vyšetrení s uvedením vyššie spomínaných náležitostí. V žiadnom prípade nesmie bez súhlasu zamestnanca vyžadovať predloženie lekárskej správy, ktorá obsahuje citlivé osobné údaje týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Lekárska správa je doklad o vyšetrení vydaný ošetrujúcim lekárom, ktorý sa zakladá do zdravotnej dokumentácie.

Jednou z náležitostí lekárskeho potvrdenia je aj čas trvania vyšetrenia. Pracovné voľno na vyšetrenie u lekára sa započítava podľa počtu hodín, ktoré zamestnanec u neho strávi. Zamestnávateľ v zásade nemá právo posudzovať skutočnosť, či vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca malo trvať celý deň (celú pracovnú zmenu), či pol dňa, či kratšie. Ide o odbornú otázku, o ktorej rozhoduje výlučne lekár (ten by mal na potvrdenie uviesť čas trvania vyšetrenia, prípadne poznámku o celodennom ošetrení). Určenie rozsahu vyšetrenia je teda v kompetencii lekára. Preto, ak lekár zamestnancovi potvrdí, že ide o celodenné vyšetrenie (v rámci pracovnej doby), tak by to  zamestnávateľ mal rešpektovať, pretože on sám nie je odborníkom a nemôže vedieť, aký je zdravotný stav zamestnanca. Okrem doby vyšetrenia sa do celkovej doby prekážky v práci započítava aj nevyhnutná cesta tam a späť a čas strávený čakaním pred vyšetrením. 

Potvrdenie od lekára by malo zodpovedať realite, čiže tomu, že zamestnanec bol v daný deň u lekára a že jeho zdravotný stav si napríklad vyžadoval celodennú pracovnú neprítomnosť. V kompetencii lekára je aj určenie liečebného režimu zamestnanca v súvislosti s absolvovaným vyšetrením, ktorý zamestnancovi bráni po vyšetrení vykonávať v daný deň prácu.

V praxi sa však často stáva, že sám zamestnávateľ rozhodne, či na základe predloženého potvrdenia uzná alebo neuzná rozsah trvania prekážky v práci (vyšetrenie u lekára).

Bližšie špecifikácie uznávania či neuznania čerpania pracovného voľna z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení môže zamestnávateľ určiť v internom predpise alebo v pracovnom poriadku. Uznanie celodenného čerpania lekára môže záležať aj od dohody so zamestnávateľom.

Vyšetrenie zamestnanca u lekára - príklady z praxe

Ošetrenie na pohotovosti

Ak dôjde k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu zamestnanca, ktoré si vyžaduje okamžité poskytnutie zdravotnej starostlivosti (návštevu pohotovosti), v dôsledku čoho zamestnanec nenastúpi na pracovnú zmenu (napr. v stredu o 14.00 hod.) a nestihne vopred zamestnávateľa požiadať o poskytnutie pracovného voľna (teda informovať ho, že v daný deň nepríde načas do práce), mal by to urobiť hneď ako to bude možné (napr. telefonicky hneď po ošetrení). Prípadne by tak v jeho mene mohla urobiť iná osoba (napr. rodinný príslušník). Ak následne zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklad o návšteve zdravotníckeho zariadenia (potvrdenie o ošetrení na pohotovosti počas jeho pracovnej doby), zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (ak v kalendárnom roku ešte nevyčerpal sedem dní na takéto pracovné voľno).

Ak by zamestnanec absolvoval ošetrenie na pohotovosti v čase, keď nemá pracovnú zmenu (napr. v stredu od 22.00 hod. do 23.00 hod.), nemá od zamestnávateľa nárok na pracovné voľno za účelom ošetrenia v zdravotníckom zariadení, pretože toto ošetrenie absolvoval mimo pracovného času.

Vyšetrenie u lekára vo vzdialenom meste

V praxi sa často vyskytujú prípady, kedy zamestnanec dochádza za lekárom do iného miesta, než kde pracuje (napr. pracuje v Bratislave a k zubárovi chodí do Trenčína). Vzhľadom na vzdialenosť požiada zamestnávateľa o pracovné voľno na celý deň, čo mu zamestnávateľ odmietne uznať s odôvodnením, že by si mal nájsť lekára bližšie. Zamestnávateľ mu ospravedlní len polovicu pracovného času na čerpanie pracovného voľna z dôvodu návštevy lekára (napr. 4 hodiny) a na zvyšok (ďalšie 4 hodiny) si musí zamestnanec vziať pol dňa dovolenky.

To, ktorého lekára zamestnanec navštevuje je výlučne jeho rozhodnutím, zamestnávateľ ho nemôže nútiť nájsť si iného lekára. Ak lekár vo vzdialenejšom meste (napr. zubár) potvrdí zamestnancovi priepustku na celý deň (na celú pracovnú zmenu), zamestnávateľ by ju mal akceptovať. Čas potrebný na cestu k lekárovi a späť závisí vždy od vzdialenosti miesta pracoviska zamestnanca (alebo bydliska) a miesta ambulancie lekára. Tento čas by mal zamestnávateľ rovnako akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito miestami, pretože do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť. Bez jej započítania by nebol splnený účel, ktorý Zákonník práce sleduje.

Ak by zamestnanec absolvoval vyšetrenie v inom mieste, než kde pracuje, u jediného lekárskeho špecialistu v rámci Slovenska, vtedy by mal zamestnávateľ bez všetkého uznať zamestnancovi čerpanie celého pracovného dňa.

Článok pokračuje pod reklamou

Vykonanie estetickej operácie

Ak chce zamestnankyňa podstúpiť estetickú operáciu pre zlepšenie jej vzhľadu (napr. operácia viečok, pier a pod.), pričom nejde o operáciu, ktorá by bola nevyhnutná kvôli jej predchádzajúcej chorobe či úrazu, nemá nárok na čerpanie pracovného voľna za účelom ošetrenia v zdravotníckom zariadení, teda zamestnávateľ jej takéto voľno nemusí poskytnúť, aj keby mu predložila lekárske potvrdenie. Avšak nič nebráni tomu, aby sa zamestnávateľ so zamestnankyňou dohodol inak a uznal jej aj takéto čerpanie pracovného voľna.

V opačnom prípade, kedy by išlo o nevyhnutnú estetickú operáciu z dôvodu choroby alebo úrazu zamestnanca, potom by mal od zamestnávateľa nárok na poskytnutie pracovného voľna (prípadne aj s náhradou mzdy, ak v kalendárnom roku ešte nevyčerpal sedem dní na takéto pracovné voľno).

Potvrdenie od dvoch lekárov na čerpanie celodenného pracovného voľna

V praxi sa tiež vyskytujú prípady, kedy má zamestnávateľ stanovené pravidlo, že na uznanie celodenného čerpania pracovného voľna kvôli vyšetreniu u lekára v mieste bydliska (alebo pracoviska) zamestnanca akceptuje iba potvrdenie od dvoch lekárov (teda dve pečiatky), nie iba od jedného. Potvrdenie od jedného lekára v mieste bydliska zamestnanca uznáva len na čerpanie pracovného voľna na pol dňa (napr. 4 hodiny). Upozorňujeme, že takéto pravidlo nie je ustanovené Zákonníkom práce, avšak zamestnávateľ si ho môže upraviť v interných predpisoch, s ktorými musí zamestnancov oboznámiť.

Ospravedlnenie poobednej alebo nočnej zmeny z dôvodu vyšetrenia u lekára

Lekári spravidla ordinujú od rána do poobedia (napr. od 7.00 hod. do 14.00 hod.). Čo sa týka poobedných či nočných pracovných zmien, je často na zvážení zamestnávateľa či zamestnancovi poskytne pracovné voľno z dôvodu vyšetrenia u lekára. 

Ak by zamestnanec, ktorý má nastúpiť na nočnú zmenu (napr. o 18.00 hod.), bol v daný deň na vyšetrení u lekára (napr. o 8.00 hod.), ktorý mu odporučil ostať sa liečiť doma a nenastúpiť v daný deň do práce, o čom mu vystavil aj potvrdenie, tak zamestnávateľ by to mal rešpektovať a zamestnancovi na daný deň poskytnúť pracovné voľno (či mu poskytne voľno len do polnoci alebo na celú nočnú zmenu je na zamestnávateľovi). Dôvodné by malo byť aj potvrdenie o vyšetrení na pohotovosti počas poobednej či nočnej zmeny. 

Rada: Ak sa chce zamestnávateľ vyhnúť problémom spojením s tým, aké potvrdenie od lekára a v akom rozsahu uznať alebo neuznať, potom je vhodné zaviesť internú smernicu, ktorá presne určí, ako sa bude vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení posudzovať. Zamestnávateľ môže podmienky posudzovania vzniku takejto prekážky v práci konkretizovať aj v pracovnom poriadku.

Na záver uvádzame, že Národný inšpektorát práce na svojej webovej stránke uvádza, že ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia, môže si to overiť u daného lekára (napr. ordinačné hodiny lekára, potrebu absolvovania viacerých odborných vyšetrení v súvislosti s potvrdením na celý deň).

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Peňažné dávky pre rodiča v roku 2021

Na aké peňažné dávky v súvislosti s dieťaťom má rodič nárok? A aká je ich výška, či podmienky? Prinášame prehľadnú tabuľku platnú pre rok 2021.

Ako riadiť tím na diaľku? 6 tipov, ktoré manažérom pomôžu počas home office

Strategickou úlohou lídrov počas pandémie COVID-19 je rozmýšľať, ako pracovné návyky adaptovať na novú realitu.

Aký je rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky zamestnanca?

Evidencia pracovného času a evidencia dochádzky sú v praxi často zamieňané pojmy, alebo im je pripisovaný synonymický význam. Aký je ich význam a v čom sa líšia?

Dovolenka v roku 2021 – na koľko dní má zamestnanec nárok?

Aká je výmera dovolenky a na koľko dní voľna má zamestnanec nárok v roku 2021?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky