Nelegálne zamestnávanie – zmeny od 1. 3. 2021

Aké zmeny prinesie novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinná od 1. marca 2021 je účinná.

V súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia na Slovensku začne v marci 2021 platiť novela Zákonníka práce, ktorá napríklad rieši osobitosti výkonu práce z domácnosti či možnosť zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Zároveň dochádza aj k novelizácii zákona č. 82/2005. Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Čo je cieľom novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní?

Novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má s účinnosťou od 1. marca 2021 stanoviť model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. 

Podľa dôvodovej správy k návrhu novely bude spoluzodpovednosť odberateľa v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Za tým účelom sa má predĺžiť v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch. Tým sa má predísť prípadom, kedy odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb. Keďže sa päťdňová lehota javí ako nedostatočná, má sa, v záujme znižovania administratívnej záťaže, predĺžiť až na 30 dní.

Čo sa konkrétne od 1. 3. 2021 zmení  pri nelegálnom zamestnávaní?

Na základe novely dôjde od marca 2021 k zmene v ustanovení § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Od 1. 3. 2021 tak bude uvedené ustanovenie znieť:

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide

    1. o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 30 dní (pôvodne päť dní) v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo
    2. o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Jednoducho povedané, pre vznik zodpovednosti odberateľa práce alebo služby pri cezhraničnom poskytovaní služby bude platiť nový minimálny časový limit - 30 dní.

Prečítajte si tiež

Uvedené ustanovenie sa naďalej uplatní, len vtedy, ak odberateľom bude právnická osoba alebo fyzická osoba -  podnikateľ, teda nie fyzická osoba – občan. Súčasne musí ísť o cezhraničné poskytovanie služby alebo dodávku práce, nie o akékoľvek dodávateľské vykonávanie prác. Problémom však je, že zákon nedefinuje  pojmy „dodanie práce“ a „dodanie služby“ ani „cezhraničné poskytovanie služby“.

Poskytovateľovi naďalej prináleží povinnosť na požiadanie poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu dodáva prácu (napr. kópiu pracovnej zmluvy alebo dokladu o prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne), aby si odberateľ mohol skontrolovať (overiť), či poskytovateľ neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýmto spôsobom odberateľ môže zistiť, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov ešte predtým ako prostredníctvom nich prijme prácu alebo službu. Avšak z praktického hľadiska je overovanie skutočností, ktoré definujú nelegálnu prácu, nemožné. Jedinou skutočnosťou, ktorú si odberateľ môže spoľahlivo overiť je uzatvorenie pracovnej zmluvy, aj to za predpokladu súčinnosti zo strany poskytovateľa a jeho zamestnanca.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké sú sankcie za porušenie novelizovaného ustanovenia ohľadne nelegálneho zamestnávania?

V prípade porušenia vyššie uvedeného ustanovenia § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ako zákazu nelegálneho zamestnávania) hrozí podľa zákona o inšpekcii práce sankcia (pokuta) vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur (ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur), ktorú uloží príslušný inšpektorát práce ako kontrolný orgán.

Prečítajte si tiež

Predpokladom na vyvodenie zodpovednosti odberateľa služby je zistenie nelegálneho zamestnávania zo strany poskytovateľa služby. To znamená, že inšpektorát práce bude v rámci kontroly zisťovať najmä to, či v konkrétnom prípade poskytovateľ služby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a následne posúdi, či sa jedná o vyššie uvedenú prácu alebo službu (§ 7b ods. 5 písm. a/ alebo b/), aby mohol skonštatovať aj porušenie zákazu prijať prácu alebo službu zo strany odberateľa služby.

Na základe toho potom uloží dve pokuty. Jednu poskytovateľovi služby za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú odberateľovi služby za prijatie služby alebo práce prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával poskytovateľ služby.

Prečítajte si tiež

Napríklad, ak si živnostník (stolár) objedná od stavebnej spoločnosti (STAV s.r.o.) rekonštrukciu svojej dielne (vnútroštátna dodávka práce) a inšpektorát práce v rámci kontroly zistí, že stavebná spoločnosť zamestnáva zamestnanca, ktorý rekonštrukciu vykonáva, bez pracovnej zmluvy, bude stavebná spoločnosť ako poskytovateľ práce postihnutá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a živnostník ako odberateľ práce zase za porušenie zákazu prijatia služby alebo práce.

Od 1. 4. 2021 vojde do platnosti novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorej cieľom je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, či zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý bude odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Novela zákona o DPH od novembra 2021 a od roku 2022

Registrácia bankových účtov a vrátenie nadmerného odpočtu len na tento účet, zrušenie kartičky DPH. Aké ďalšie zmeny prináša novela zákona o DPH už od 15. novembra 2021?

Chystá sa novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2022 – čo prinesie?

V auguste 2022 má nadobudnúť účinnosť nová novela Zákonníka práce. Čo je jej cieľom a aké zmeny prinesie?

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (dovolenkový priemer)

Ako sa vypočíta priemerný hodinový zárobok, priemerný mesačný zárobok, či pravdepodobný zárobok a kedy sa používajú?

Ján Oravec vysvetlil princíp 1 in – 1 out: čo sa zmení v podnikaní?

Rok od schválenia prvého podnikateľského kilečka sa zavádza druhý balík opatrení, no tiež princíp 1 in – 1 out. Podrobnosti vysvetlil, Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky