Dovolenka v roku 2023 a 2024 – na koľko dní má zamestnanec nárok?

Štyri, päť či osem týždňov? Na akú minimálnu dovolenku má zamestnanec v roku 2023 či 2024 nárok a za akých podmienok?

Právo na dovolenku je osobným právom každého zamestnanca. Cieľom práva na dovolenku je zabezpečiť zamestnancovi možnosť odpočinúť si od vykonávania úloh, ktoré mu ukladá pracovná zmluva a súčasne mu celkovo poskytnúť čas na oddych a zotavenie. Dovolenku tak možno definovať ako najvýznamnejšiu dobu odpočinku, v rámci ktorej je zamestnanec oslobodený od plnenia pracovných povinností, avšak bez obavy o stratu príjmu. Zamestnanec je v čase čerpania dovolenky hmotne zabezpečený poskytnutím náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku. Čerpanie dovolenky sa súčasne považuje za výkon práce.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) na tento účel rozlišuje tri druhy dovolenky, konkrétne:

  • dovolenku za kalendárny rok,
  • dovolenku za odpracované dni,
  • dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok v roku 2023 a 2024

Zamestnancovi nárok na dovolenku vzniká vždy k príslušnému kalendárnemu roku a podmienky nároku sa posudzujú každý kalendárny rok samostatne. Ak hovoríme o zamestnancovi, myslíme osobu v pracovnom pomere. Úprava dovolenky sa nevzťahuje na osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je nepretržité trvanie pracovného pomeru a odpracovanie aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Nižšie sa dočítate, kedy a v akom rozsahu vznikne nárok na dovolenku aj vtedy, ak zamestnanec u zamestnávateľa odpracuje menej ako 60 dní.

Je však potrebné upozorniť, že zamestnávateľ môže zamestnancovi priznať nárok na dovolenku aj vtedy, ak zamestnanec ešte podmienky na jej vznik nesplnil, ale je tu predpoklad, že do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá alebo do skončenia pracovného pomeru ich splnené mať bude. Ide napríklad o situácie, ak zamestnanec nastúpi do nového zamestnania a už má zakúpený týždenný zájazd, ktorý pripadá napríklad hneď na druhý mesiac výkonu práce.

Výmera dovolenky za kalendárny rok v roku 2023 a 2024

Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov.

Základná minimálna výmera dovolenky je 4 týždne.

Uvedená výmera zodpovedá rozsahu, ktorý si zamestnanec môže v priebehu kalendárneho roka u zamestnávateľa vyčerpať. Neobmedzuje však zamestnávateľa, aby zamestnancovi poskytol dovolenku aj v dlhšom trvaní.

Ako je vyššie načrtnuté, za určitých okolností určuje Zákonník práce výmeru dovolenky aj vo väčšom rozsahu, než ukladá základná výmera dovolenky. Dovolenka vo výmere minimálne 5 týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý:

  • do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
  • sa trvale stará o dieťa.
Prečítajte si tiež

Pokiaľ by sa zamestnanec v priebehu kalendárneho roka napríklad prestal trvale starať o dieťa, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok nad rámec základného výmeru dovolenky, t. j. nad rámec 4 týždňov, mu bude patriť v rozsahu podielu počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa a počtu dní kalendárneho roka. Ak by napríklad z dôvodu rozvodu bolo dieťa súdom zverené do trvalej starostlivosti len jednému z rodičov a druhý rodič by sa o dieťa trvale napríklad od 1. decembra nestaral, vypočítal by sa jeho nárok na zvýšenie dovolenky ako podiel 334 dní trvalej starostlivosti k 365 kalendárnym dňom roku. Pokiaľ by ale takýto rodič v danom roku dovŕšil 33 rokov veku, zostal by mu jeho nárok na 5 týždňov dovolenky, samozrejme, zachovaný.

Dovolenka vo výmere minimálne 8 týždňov v kalendárnom roku patrí:

  • pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
  • vysokoškolským učiteľom,
  • výskumným pracovníkom a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
  • zamestnancom s minimálne vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Výmera dovolenky za kalendárny rok Oprávnená skupina zamestnancov
4 týždne (základná výmera)
5 týždňov Dovŕšenie veku 33 rokov
Trvalá starostlivosť o dieťa
8 týždňov Pedagogickí a odborní zamestnanci podľa osobitného predpisu,
Vysokoškolskí učitelia,
Výskumníci a umeleckí pracovníci verejnej alebo štátnej VŠ,
Zamestnanci s minimálne vysokoškolským vzdelaním, 2. stupňa vykonávajúci výskumno-pedagogickú, výskumnú alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku SAV, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie realizujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Zákonník práce tak operuje s vyjadrením dovolenky v týždňoch. Pod týždňom dovolenky zamestnanca si treba predstaviť toľko pracovných dní, koľko ich zamestnancovi pripadá podľa harmonogramu pracovných zmien, či už ustanoveného alebo individuálne dohodnutého pracovného času rozvrhnutého na jednotlivé týždne. Teda zamestnanec, ktorý má pravidelný päťdenný pracovný režim v týždni, má základnú výmeru dovolenky v počte 20 dní (4 týždne x 5 pracovných dní). Pokiaľ by mal napríklad dohodnutý len 4-denný pracovný týždeň, tak za týždeň dovolenky by sa u neho počítali len 4 dni.  

To, že zamestnanec môže vyčerpať celú výmeru dovolenky, napríklad 4 alebo 5 týždňov, však vychádza z predpokladu, že u zamestnávateľa odpracuje celý rok. Pre prípad, že by sa tak nestalo a pracovný pomer by nepretržite trval len časť roka, Zákonník práce upravuje tzv. pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Článok pokračuje pod reklamou

Krátenie dovolenky v roku 2023 a 2024

Zamestnávateľ môže zamestnancovi za určitých okolností jeho nárok na dovolenku za kalendárny rok krátiť, ale len z dôvodov, ktoré vznikli v tom konkrétnom roku.  Krátenie je však striktne limitované Zákonníkom práce. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku:

  • za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12,
  • za každých ďalších 21  zameškaných pracovných dní o 1/12,
  • v prípade nepracovania pre výkon trestu odňatia slobody za každých 21 zameškaných dní o 1/12.

Ku kráteniu dovolenky zamestnávateľ môže pristúpiť výlučne vtedy, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • čerpania rodičovskej dovolenky,
  • dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
  • z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a pod.

Za obdobie materskej alebo otcovskej dovolenky sa dovolenka nekráti.

Len uvedené situácie predstavujú zameškané pracovné dni. Ku kráteniu dovolenky zamestnávateľ preto nepristúpi, ak zamestnanec čerpá materskú alebo otcovskú dovolenku alebo je dočasne práceneschopný pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.

Zaokrúhľovanie dní dovolenky

V prípade krátenia dovolenky či pri výpočte nároku na pomernú časť dovolenky často nevychádzajú celé čísla. Napríklad 1/12 z 20 dní dovolenky vychádza 1,67 dňa. Zákonník práce osobitné striktné ustanovenia o zaokrúhľovaní dovolenky pre taký prípad v súčasnosti neupravuje, preto treba k presnému výpočtu pristúpiť matematicky, resp. upraviť si ho v interných smerniciach.

Prečítajte si tiež

V uvedenom prípade je možné povedať, že zamestnanec bude nárok na 1,5 dňa dovolenky. Ak by zamestnancovi vznikol nárok napr. na 2/12 dovolenky, čo matematicky predstavuje 3,33 dňa, mohol by mať nárok na 3 celé dni dovolenky. V danom prípade by však mohla vzniknúť polemika a žiadosť zo strany zamestnanca priznať mu 3,5 dňa dovolenky. Ako sme uviedli vyššie, konečný výsledok tak bude vecou interných smerníc či inej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Dovolenka za odpracované dni v roku 2023 a 2024

Tento typ dovolenky je upravený pre prípad, ak by zamestnanec v kalendárnom roku neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní. To znamená, že zamestnanec môže čerpať dovolenku aj v takom prípade, ak by nesplnil podmienku na poskytnutie dovolenky za kalendárny rok.

Akonáhle však zamestnanec odpracuje 60 dní, vzniká mu nárok na dovolenku za kalendárny rok, teda minimálne v rozsahu základnej výmery dovolenky 4 týždňov.

Prečítajte si tiež

Dovolenka za odpracované dni predstavuje jednu dvanástinu dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom roku. Ak by mal zamestnanec pri 5-dennom pracovnom týždni základnú výmeru dovolenky 20 dní, po odpracovaní 21 dní by mu tak vznikol nárok na 1/12 z týchto 20 dní (1,5 dňa). Z toho vyplýva, že na to, aby vznikol vôbec nárok na dovolenku, je potrebné u zamestnávateľa odpracovať minimálne 21 dní

Dodatková dovolenka v roku 2023 a 2024

Dodatková dovolenka patrí len niektorým kategóriám zamestnancov, ktorí pracujú v sťažených alebo zdraviu škodlivých pracovných podmienkach, pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov a štôlní. Za zamestnancov pracujúcich v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach Zákonník práce definuje:

  • zamestnanca, ktorý trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
  • zamestnanca, ktorý je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
  • zamestnanca, ktorý je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
  • zamestnanca, ktorý pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
  • zamestnanca, ktorý pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
  • zamestnanca, ktorý vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
  • zamestnanca, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

Dodatková dovolenka je v rozsahu jedného týždňa, ak zamestnanec pracuje za vyššie popísaných podmienok celý rok. Ak by zamestnanec za týchto podmienok pracoval len časť kalendárneho roka, patrila by mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať prednostne. Pokiaľ by sa nevyčerpala, neposkytuje sa za ňu náhrada mzdy.

Náhrada za dovolenku a nevyčerpaná dovolenka v roku 2023 a 2024

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ako je tomu v prípade, ak si zamestnanec dovolenku nevyčerpá?

Prečítajte si tiež

Za minimálnu ročnú základnú výmeru dovolenky, t. j. 4 týždne, zamestnávateľ nesmie poskytovať náhradu mzdy. Cieľom je teda zabezpečiť, aby zamestnanci skutočne im vzniknutý nárok na dovolenku vyčerpali. Jedinou situáciou, kedy zamestnávateľ poskytne náhradu za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky je situácia, ak zamestnanec túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Inak je možné náhradu poskytnúť len v rozsahu nevyčerpanej dovolenky prevyšujúcej 4 týždne. Napríklad u zamestnanca, ktorý má nárok na 5 týždňov, by bolo možné poskytnúť náhradu za nevyčerpaný 1 týždeň dovolenky.

Nevyčerpanie dovolenky však automaticky neznamená jej prepadnutie. Preto zamestnávatelia umožňujú zamestnancom preniesť si nevyčerpanú dovolenku do nasledujúceho kalendárneho roka.

Ak by si zamestnanec na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke nestihol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, opäť to nebude znamenať, že o ňu automaticky príde. Zákonník práce totiž upravuje povinnosť zamestnávateľa umožniť vyčerpanie takejto dovolenky po skončení materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Kompenzácia za omeškanie/zrušenie letu či omeškanú batožinu

Kedy má cestujúci nárok na odškodnenie za omeškaný či zrušený let, kedy dostane späť peniaze za letenku, ako je to pri strate, poškodení a omeškaní batožiny a ako o kompenzáciu žiadať?

Poistenie auta (nielen) do zahraničia v kocke

Čo povinné zmluvné a havarijné poistenie (ne)kryje doma a v zahraničí, čo treba vedieť o asistenčných službách, ako sa rieši poistné plnenie a ako postupovať v prípade nehody?

Preplácanie dioptrických okuliarov zamestnancom

Zamestnávate zamestnancov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami? Máte ako zamestnávateľ povinnosť takýmto zamestnancom preplácať dioptrické okuliare a podlieha takéto plnenie zdaneniu?

Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín v priemysle: povinnosti a postup

Čo musí splniť zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať občana z tretej krajiny, kedy proces zjednodušujú národné víza, ako ich získať a aké povinnosti čakajú zamestnanca – cudzinca?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky