Konanie podnikateľa - zastúpenie, plnomocenstvo, prokúra

Podnikatelia prichádzajú pri svojej činnosti do styku s vonkajším svetom. Podnikateľské subjekty sú právne subjekty a ako také majú právo vystupovať a konať vo svojom mene. Zákon stanovuje, že za podnik môže konať na verejnosti buď sám podnikateľ, niektorí spoločníci alebo tzv. štatutárny orgán.

Konanie fyzickej osoby

Ak je podnikateľom fyzická osoba (jednotlivec), koná:

  • osobne – bezprostredne sama alebo
  • prostredníctvom svojho zástupcu.

Konanie právnickej osoby

Právnická osoba koná:

  • prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo
  • za ňu koná zástupca.

Štatutárny orgán tvoria osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene podniku vo všetkých veciach (vystupujú v mene podniku, uzatvárajú v mene podniku zmluvy). Štatutárnym orgánom môže byť:

  • jednotlivec (riaditeľ štátneho podniku, konateľ spol. s r.o.),
  • kolektív (predstavenstvo a.s.).

Obchodný zákonník presne určuje, kto je štatutárnym orgánom v konkrétnych právnych formách. Podnik môže mať len jeden štatutárny orgán, členovia ktorého musia byť zapísaní v obchodnom registri.

Zastúpenie - každý podnikateľ nemusí vždy konať osobne, ale sa môže dať zastúpiť (vlastným pracovníkom alebo inou fyzickou či právnickou osobou). Zastúpenie vzniká (§ 23 Občianskeho zákonníka):

  • na základe zákona – zamestnanci a členovia právnickej osoby môžu za právnickú osobu robiť právne úkony, pokiaľ tak určujú vnútorné predpisy alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie, napr. vedúci organizačnej zložky – závodu je oprávnený robiť právne úkony za podnikateľa, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky,
  • na základe dohody o plnomocenstve.

Je nevyhnutné rozlišovať o aké konanie v mene podnikateľa ide, pokiaľ ho má zastúpiť jeho zamestnanec. Pri zamestnancoch sa musí pri konaní v mene podnikateľa vychádzať z ich zaradenia a obsahu ich pracovnej náplne. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. V praxi takéto vymedzenie prináša problém a nie je explicitne dané, čo treba pokladať za úkony obvyklé na určitom konkrétnom pracovnom mieste. Preto je účelné oprávnenia na konanie spojené s určitými funkčnými miestami podrobnejšie vymedziť v organizačných dokumentoch a oboznámiť s týmto vymedzením aj obchodných partnerov. Pri prekročení rozsahu oprávnenia spojeného s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu.

Plnomocenstvo - fyzické aj právnické osoby sa môžu dať zastúpiť aj inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej na tento účel udelia plnú moc, aby za nich a v ich mene robila právne úkony. Plnú moc môže získať aj ten, kto nie je zamestnancom podniku, ale bude v jeho mene konať (súdne spory – advokát). Z plnomocenstva musí byť zrejmý aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa tohto rozsahu môžeme plnomocenstvo deliť na:

  • všeobecné (generálne) – vykonávanie všetkých právnych úkonov,
  • špeciálne – splnomocňuje len na jeden určitý právny úkon alebo na určitý druh právnych úkonov (napr. na kúpne zmluvy).

Zákon predpisuje písomnú formu len v prípade, ak sa písomná forma vyžaduje aj pri právnom úkone, na ktorý sa plnomocenstvo vzťahuje. Napr. písomná forma sa vyžaduje pri každom právnom úkone týkajúcom sa nehnuteľností. V právnych vzťahoch pri podnikateľskej činnosti sa písomná forma odporúča vždy – najúčinnejšie v praxi je, ak je aj notársky overené.

V prípade plnomocenstva treba rozlišovať prípady, keď je nevyhnutné, aby podpis splnomocniteľa (toho, kto splnomocnenie udeľuje) bol notársky overený (overený na matrike) alebo stačí podpis bez úradného osvedčenia. V praxi sa vyžaduje notársky overené splnomocnenie v prípade podpisovania zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností alebo napr. pri zápisoch údajov do obchodného registra prostredníctvom splnomocnenca.

Prokúra - je zvláštny druh zmluvného zastúpenia podnikateľa, pri ktorom podnikateľ udeľuje prokuristovi plnú moc. Vyskytuje sa teda len v podnikaní. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na vykonávanie všetkých právnych úkonov vznikajúcich pri prevádzke podniku. Prokurista nie je teda oprávnený na tie právne úkony, ktoré sa netýkajú prevádzky. Nie je oprávnený napríklad rozhodnúť o pristúpení spoločníka do obchodnej spoločnosti, vylúčiť spoločníka, uzavrieť zmluvu o predaji podniku, prevádzať (predávať, darovať) nehnuteľnosti. Prokuristom môže byť len fyzická osoba (jednotlivec). Prokurista sa podpisuje tak, že k obchodnému názvu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí svoj podpis s dodatkom "pp" (per prokuram), ktorý označuje prokúru. Prokúra sa zapisuje do obchodného registra a môže ju udeliť len podnikateľ zapísaný do obchodného registra.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Nájom vs kúpa kancelárie – prečo sa oplatí uvažovať nad vlastným priestorom?

Menšie a stredné firmy majú problém nájsť kvalitné kancelárie v dobrej lokalite. Riešením môže byť kúpa priestorov v ZWIRN OFFICE. O čo ide a aké výhody ponúkajú?

Ako označiť prevádzkareň?

Čo je prevádzkareň a ako ju správne označiť? Aké sankcie hrozia podnikateľovi v prípade jej neoznačenia?

Kde môže byť miesto podnikania a sídlo firmy?

V čom sa líši sídlo a miesto podnikania, aké možnosti má firma pri rozhodovaní o tom, akú adresu bude používať a aké praktické otázky musí riešiť?

Sídlo firmy

Určenie sídla spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou jej založenia. Aké požiadavky musí spĺňať nehnuteľnosť, aby mohla byť sídlom firmy? Je rozdiel medzi sídlom a miestom podnikania či prevádzkarňou?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky