Sídlo firmy

Určenie sídla spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou jej založenia. Aké požiadavky musí spĺňať nehnuteľnosť, aby mohla byť sídlom firmy? Je rozdiel medzi sídlom a miestom podnikania či prevádzkarňou?

Čo je sídlo firmy a kde môže byť zriadené?

Obchodný zákonník definuje sídlo právnickej osoby (napr. s.r.o.) ako adresu, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Adresou je pritom názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice (napr. Jiráskova 10, 031 01 Liptovský Mikuláš).

Inak povedané, sídlo spoločnosti je určitá adresa, na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku (označenie obchodného mena) a poštovú schránku.

Zriadenie sídla je jednou z nevyhnutných podmienok založenia spoločnosti (napr. založenia s.r.o.) a firma ho používa aj počas celého svojho podnikania. To znamená, že firma musí mať sídlo počas celej svojej existencienielen pri založení. Následne svoje sídlo ako oficiálnu adresu používa pri komunikácii so štátnymi orgánmi a uvádza na faktúrach či obchodných zmluvách.  Taktiež môže byť na tejto adrese priamo realizovaná podnikateľská činnosť (napr. prevádzkovaná kaviareň, reštaurácia).

Podnikateľ môže sídlo svojej spoločnosti zriadiť:

  • vo svojom byte alebo rodinnom dome,
  • v prenajatom priestore,
  • ako virtuálne sídlo. 

Zvolená adresa sídla firmy sa zapisuje do obchodného registra. Na to, aby ju obchodný register zapísal ako sídlo firmy, musí podnikateľ preukázať k danému sídlu vzťah (oprávnenie) – vlastnícke alebo užívacie právo. Ak ho nemá, od 1. októbra 2020 musí získať písomný súhlas od vlastníka nehnuteľnosti  s úradne osvedčeným podpisom so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra (pred 1. októbrom 2020 úradné osvedčenie podpisu nebolo potrebné). 

Sídlo firmy v byte alebo v rodinnom dome podnikateľa

Veľmi častou voľbou, najmä pri jednoosobových s.r.o., ktoré majú jedného zakladateľa, je zriadenie sídla v byte (t. j. v byte zakladateľa, ktorého je vlastníkom a kde má trvalý pobyt). Ide hlavne o také s.r.o., ktoré sú zamerané na poskytovanie služieb (napr. počítačové služby, vedenie účtovníctva), nie na výrobu, čiže predmet ich podnikania sa dá vykonávať doma. 

Na zapísanie bytu ako sídla firmy do obchodného registra nie je potrebný súhlas vlastníkov ostatných bytov či správcu bytového domu. Bytový dom ale musí byť skolaudovaný.

Ak je podnikateľ výlučným vlastníkom bytu, nemusí pri zápise firmy do obchodného registra preukazovať vlastnícke a užívacie právo, nakoľko toto vyplýva z katastra nehnuteľností (príslušné orgány si to teda vedia samé overiť). Pokiaľ je byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podnikateľ potrebuje na zriadenie sídla v byte súhlas manžela/ky. V prípade, že je byt v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, podnikateľ (ako jeden zo spoluvlastníkov) musí mať písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov s úradne osvedčenými podpismi (platné od 1. októbra 2020) so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra. Ak je ale sám podnikateľ väčšinovým spoluvlastníkom bytu, súhlas ostatných nie je potrebný.   

Výhodou zriadenia sídla v byte sú predovšetkým nulové náklady (podnikateľ nemusí vynaložiť financie na nájom či nákup nábytku). Nevýhodou môže byť napríklad miešanie súkromia a práce, vrátane doručovania súkromnej i pracovnej pošty na tú istú adresu. Taktiež, ak vzniknú podnikateľovi dlhy, veritelia ho budú hľadať v mieste sídla firmy, teda doma. Okrem toho sa je pre niektoré firmy dôležitý aj aspekt imidžu firmy (jej prezentácie navonok). Inak sa javí sídlo zriadené na sídlisku v bytovke a inak sídlo zriadené v prenajatom priestore niekde v centre mesta.

Podobne je to aj v prípade zvolenia si rodinného domu za sídlo firmy. Avšak na to, aby mohol byť rodinný dom sídlom spoločnosti, musí byť skolaudovaný a mať pridelené súpisné číslo.

Ak takéto podmienky spĺňa napríklad aj rekreačná chata, môže tiež byť zapísaná ako sídlo firmy do obchodného registra. 

Upozornenie: Sídlo firmy v byte alebo v rodinnom dome je síce najlacnejšou alternatívou, no nemusí byť zároveň aj tou najlepšou. Preto sa pri výbere sídla firmy treba zamyslieť najmä nad tým, aký bude jej predmet podnikania (v akej oblasti bude podnikateľ podnikať).

Sídlo firmy v prenajatom priestore

Ďalším sídlom obchodných spoločností môžu byť prenajaté priestory (napr. nebytové priestory – kancelárie, výrobné haly). Podmienkou je opäť, že sa musí ísť o skolaudovanú nehnuteľnosť so súpisným číslom.

Od 1. októbra 2020 sa na zápis firmy do obchodného registra vyžaduje písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti (prenajímateľa) s úradne osvedčeným podpisom. Ak má prenajímaná nehnuteľnosť viacerých vlastníkov, je potrebný písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra. Písomný súhlas môže byť udelený ako samostatná listina (súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom sídla do obchodného registra) alebo môže byť súčasťou nájomnej zmluvy.

Príklad na zriadenie sídla firmy v prenajatom priestore:
Zuzana si chce založiť s.r.o. (kaderníctvo) so sídlom v nebytovom priestore v centre mesta, ktorého vlastníkmi sú traja bratia s rovnakým spoluvlastníckym podielom. Nakoľko ona nemá vlastnícke ani užívacie právo k tomuto priestoru, potrebuje na zápis do obchodného registra získať písomný súhlas
väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti s úradne osvedčenými podpismi, t. j. súhlas aspoň dvoch bratov.    

Ak vlastník prenajatej nehnuteľnosti už viac nechce, aby jeho nehnuteľnosť bola sídlom firmy podnikateľa, mal by to danej firme najprv písomne oznámiť a požiadať ju o zmenu sídla. Ak napriek tomu k zmene nedôjde, vlastník môže podať podnet na súd o zrušenie spoločnosti z dôvodu nesplnenia podmienky určenia sídla firmy (nemôže podať návrh na zápis zmeny sídla v obchodnom registri – to môže len samotná firma). Na základe toho súd danú vec prešetrí  a vyzve firmu, aby preukázala vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorej adresa je zapísaná́ ako sídlo v obchodnom registri, alebo aby preukázala súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla firmy na adrese zapísanej v obchodnom registri. Aj k preukázaniu týchto skutočností nedôjde súd pristúpi k zrušeniu spoločnosti.  

Článok pokračuje pod reklamou

Virtuálne sídlo firmy

Okrem vyššie dvoch uvedených prípadov, kedy má firma sídlo v nejakej nehnuteľnosti, bytového alebo nebytového charakteru, sa v poslednom období stáva populárne aj tzv. virtuálne sídlo. Slovenská legislatíva tento pojem nedefinuje, avšak vo všeobecnosti sa dá povedať, že ide o spoplatnenú službu dostupnú všetkým podnikateľom, na základe ktorej si podnikateľ môže prenajať reálnu adresu a túto zapísať ako sídlo svojej firmy do obchodného registra.     

Virtuálne sídlo, označované aj ako virtuálna kancelária, je teda platená služba, ktorú môže podnikateľ využívať od jej poskytovateľa ako adresu firmy (vrátane doručovania pošty). Podnikateľ si môže vybrať, kde (v ktorom meste) svoje sídlo umiestni (napr. v Bratislave, v Žiline). Ceny za poskytovanie virtuálneho sídla sú rôzne v závislosti od jednotlivých poskytovateľov, zvyčajne sa však pohybujú v desiatkach eur mesačne.

Poskytovanie konkrétnych služieb virtuálneho sídla závisí vždy od daného poskytovateľa. Napríklad to môže byť:

  • notifikácia o prijatej zásielke (e-mailom, SMS)
  • preposielanie prijatej zásielky na konkrétnu adresu podnikateľa
  • skenovanie prijatých zásielok
  • možnosť prenájmu zasadačky.

Upozornenie: Podnikateľ by mal byť pri zriaďovaní virtuálneho sídla svojej firmy obozretný a správne si vedieť vybrať jednak poskytovateľa tejto služby a jednak samotnú adresu virtuálneho sídla. Odporúčame vopred si zistiť referencie daného poskytovateľa a či danú nehnuteľnosť na poskytovanie virtuálneho sídla aj skutočne vlastní.

V porovnaní s prenajatím nebytového priestoru je virtuálne sídlo lacnejšou alternatívou, vhodnou najmä pre začínajúcich podnikateľov alebo podnikateľov, ktorí trávia veľa času v zahraničí, či podnikateľov, ktorí nemajú vlastné priestory, ktoré by zapísali do obchodného registra ako sídlo spoločnosti. Výhodou je napríklad aj to, že v prípade potreby presťahovania sa podnikateľa (z miesta jeho trvalého pobytu alebo z prenajatého priestoru) nemusí meniť sídlo firmy (podávať návrh na zápis zmeny údajov do obchodného registra).

Aj v prípade určenia virtuálneho sídla za sídlo firmy platí, že podnikateľ musí pri zápise do obchodného registra  doložiť písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom.

Aký je rozdiel medzi sídlom a miestom podnikania?

Obchodný zákonník hovorí o sídle len pri právnických osobách (napr. obchodných spoločnostiach – s.r.o., a.s.). Pri fyzických osobách – podnikateľoch (napr. živnostníkoch) určuje namiesto sídla miesto podnikania

Tak ako sídlo aj miesto podnikania definuje ako adresu, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom (napr. v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov). Ide teda o dva pojmy pre adresu podnikania, ktorá sa pri právnických osobách zapisuje ako sídlo do obchodného registra a pri fyzických osobách ako miesto podnikania do živnostenského registra.

Zakladateľ s.r.o. si zriaďuje sídlo firmy, živnostník zase miesto podnikania.

Miesto podnikania uvedie živnostník už pri zakladaní (ohlasovaní) živnosti. Následne sa zapisuje do osvedčenia o živnostenskom oprávnení a do živnostenského registra. Najčastejšie si živnostníci ako miesto podnikania zvolia adresu svojho trvalého pobytu, teda svoj byt alebo dom (napr. keď predmet podnikania môžu vykonávať doma – účtovník, IT špecialista). Taktiež si za miesto podnikania môžu vybrať aj prenajatý priestor (napr. kanceláriu, dielňu) či virtuálne sídlo. Vyššie uvedené podmienky týkajúce sa sídla firiem platia podobne aj pre živnostníkov.

Aký je rozdiel medzi sídlom a prevádzkarňou?

Mnoho podnikateľov nerozlišuje medzi sídlom firmy (miestom podnikania živnostníka) a prevádzkarňou. Definícia prevádzkarne je upravená v živnostenskom zákone ako priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Nie je ňou priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Prevádzkareň je teda miestom, kde sa vykonáva (realizuje) podnikateľská činnosť (napr. reštaurácia, kaderníctvo, penzión).  

Ako už bolo spomenuté vyššie sídlo je adresa firmy, ktorá je podstatná pri zápise do obchodného registra a na ktorej podnikateľ spravidla prijíma poštu a vybavuje administratívne veci. Naproti tomu prevádzkareň je miesto, kde podnikateľ reálne podniká a jeho zamestnanci pracujú, tiež musí byť riadne označená a nahlásená živnostenskému úradu pri ohlasovaní živnosti. Môže však byť zriadená aj neskôr.

Počet prevádzok nie je obmedzený, čo znamená, že podnikateľ ich môže mať ľubovoľný počet. Sídlo firmy však môže byť zo zákona len jedno (na jednej adrese).

Príklad na rozdiel medzi sídlom a prevádzkarňou firmy:

Reštaurácia VEGAN s.r.o. má zriadené sídlo na adrese Hrušková 12, 851 01 Bratislava, kde súčasne poskytuje stravovacie služby (teda vykonáva podnikateľskú činnosť). Táto reštaurácia poskytuje svoje služby ešte aj na inej adrese Slivková 10, 851 01 Bratislava. Čiže, reštaurácia VEGAN s.r.o. má sídlo na ulici Hrušková, kde priamo aj podniká a jednu prevádzkareň na ulici Slivková.    

Viac o rozdieloch si prečítajte v článku Aký je rozdiel medzi sídlom, miestom podnikania a prevádzkarňou?.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Nákupné hodiny pre seniorov podľa obchodníkov nemajú význam: čo navrhujú?

Vyhradený nákupný čas pre dôchodcov je opatrením oboch pandemických „vĺn“. Má však skutočne opodstatnenie? Prečo sú obchodníci proti?

Uvedenie priestorov do prevádzky pri pokračovaní v rovnakej činnosti

Zavedenie výnimiek z povinnosti podnikateľa žiadať o uvedenie priestorov do prevádzky mnohým výrazne zjednodušilo život. Na niektoré bežne sa vyskytujúce situácie sa ale zabudlo.

Požiadaviek na ubytovacie zariadenia bude menej. Čo sa mení?

Vláda zrušila vyhlášku, ktorá určovala podnikateľom poskytujúcim ubytovacie služby absurdné povinnosti. Pozrite si prehľad tých najčudnejších z nich.

Hygienické opatrenia proti COVID-19 sú od 10. septembra späť

Na zmiernenie šírenia ochorenia COVID-19 vydal opäť Úrad verejného zdravotníctva SR opatrenia pre všetky prevádzky. Na čo si dať pozor?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky