Kedy je reklamný e-mail či SMS v súlade so zákonom a kedy ide o nevyžiadanú poštu (spam)

Martin Piko | 11.09.2012
Kedy je reklamný e-mail či SMS v súlade so zákonom a kedy ide o nevyžiadanú poštu (spam)
Spam je nevyžiadaná pošta alebo správa, ktorá je hromadne rozosielaná a obsahuje reklamu na určitý produkt či službu. Jeho hlavným znakom je komerčný charakter. Väčšinou sa šíri prostredníctvom emailu alebo SMS a MMS správami, no vyskytuje sa aj na diskusiách. Spam si väčšinou predstavujeme ako ponuky zaručených spôsobov na chudnutie, ohromných zárobkov alebo práce z domu. Spamom je však akákoľvek reklama doručená elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu príjemcu reklamy.

Legislatíva o nevyžiadanej pošte (spame)

Problematiku reklamných e-mailov a nevyžiadanej pošty (spamu) upravujú nasledovné zákony:

  • zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov;
  • zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v znení neskorších predpisov;
  • zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ktorý nahradil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Poskytovateľ služieb (podnikateľ) podľa §4 ods.6 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal. Podľa §3 ods. 7  zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame sa reklama nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, teda bez súhlasu príjemcu reklamy. Podľa §3 ods.8 sa reklama nesmie šíriť adresne, ak adresát doručenie reklamy vopred odmieta. Vhadzovanie letákov do schránky na ktorej majiteľ oznamom uviedol, že si nepraje dostávať reklamné materiály, je teda tiež porušením zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame. Dozor na dodržiavaním ustanovení zákona o reklame vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

§ 62 ods.1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách definuje elektronickú poštu ako textovú, hlasovú, zvukovú alebo obrazovú správu zaslanú prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu. Dozor nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich z tohto zákona patrí do pôsobnosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

Newsletter vs. spam (kde končí reklama a začína nevyžiadaná pošta - spam)

Newsletter, teda zasielanie noviniek emailom, je veľmi užitočný a obľúbený nástroj marketingu mnohých podnikateľov. Podľa § 62 ods.2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je na účely priameho marketingu dovolené volanie alebo používanie elektronickej pošty len s predchádzajúcim súhlasom príjemcu. Udelený  súhlas musí byť preukázateľný a možno ho kedykoľvek odvolať. Výnimku ustanovuje § 62 ods.3 zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého sa predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty nevyžaduje ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorej kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty ste získali v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb. Príjemcovi však musíte poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe, ak už také použitie predtým neodmietol (t.z. na konci textu emailu umiestniť priamy link na ukončenie odberu noviniek, prípadne emailový kontakt). Zakázané je zasielanie elektronickej pošty z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania správ. Taktiež je zakázané nabádanie k návšteve webového sídla (stránky) v rozpore s osobitným predpisom.

Ak sú adresy na rozposielanie reklamných správ získané z verejnej databázy, príp. priamo z firemných internetových stránok adresátov (bez predchádzajúcich obchodných kontraktov), ide o rozposielanie spamov a tým o porušenie vyššie uvedených právnych predpisov.

Ak chce podnikateľ zasielať reklamné správy, mal by najskôr osloviť potenciálnych zákazníkov prvotným emailom, v ktorom bude žiadať o súhlas so zaslaním svojej ponuky. Tento e-mail však nemôže obsahovať konkrétnu ponuku žiadneho ním ponúkaného produktu (ani čokoľvek iné z portfólia spoločnosti v zmysle reklamy) a konkrétnu ponuku produktov bude zasielať až po obdržaní písomného súhlasu so zasielaním. V prípade, že adresát nezašle žiadne stanovisko na prvotný email, nemôže to byť považované za jeho automatický súhlas so zasielaním reklamných správ.
 

Príklad:
Je rozdiel medzi ponukou spolupráce a ponukou konkrétnej služby. Ak spoločnosť vyrábajúca potravinárske produkty napíše obchodnému domu, že má záujem spolupracovať v oblasti obchodu, nejde o nevyžiadanú poštu. Ak by však firma napísala, že má záujem dodávať cereálne tyčinky, pretože sú dobré, už ide o nevyžiadanú poštu.

Príklad prvotného emailu na získanie súhlasu na zaslanie ponuky:
Dobrý deň,
sme spoločnosť poskytujúca služby v oblasti ......, v meste ...... Prosím Vás o povolenie zaslať Vám ponuku našej spoločnosti.
Vaša adresa je súčasťou databázy našich obchodných partnerov.
Ďakujem a prajem príjemný deň.
S pozdravom,
Meno odosielateľa, názov spoločnosti, adresa, kontakt


Dôležité je aj uvedenie správneho predmetu správy. Neodporúča sa uvádzať do predmetu slová ako „ponuka“ alebo „ponuka služieb“, pretože ak má prijímateľ nastavený spamový filter, mohla by vaša správa ísť priamo do spamového priečinka. Vhodným predmetom emailu je napríklad „Žiadosť o súhlas“.

Náš tip: Na firemnú stránku umiestnite jednoduchý formulár s políčkom na zadanie e-mailovej adresy na prihlásenie a odhlásenie zasielania noviniek emailom.

Prevencia pred nevyžiadanou poštou (spamom)

  • chráňte svoje osobné a kontaktné údaje – neuvádzajte svoju e-mailovú adresu na fórach, v rôznych dotazníkoch, nezúčastňujte sa petícií, kde treba uviesť email. Vhodným riešením je vytvoriť na tieto aktivity špeciálnu emailovú adresu, v ktorej neuvediete svoje meno a v prípade zahltenia schránky spamom ju môžete bez komplikácií prestať používať;
  • používajte pravidelne aktualizovaný antivírusový softvér;
  • pri uvedení emailovej adresy uvádzajte namiesto znaku @ text „zavináč“ (automatické vyhľadávacie programy tak vašu adresu nezachytia);
  • ak to nie je nevyhnutné, neuvádzajte na firemnej stránke kontaktný email - namiesto toho umiestnite na stránku kontaktný formulár;
  • nahlasujte spam.

Ochrana pred nevyžiadanou poštou (spamom)

Ochrana pred spamom je komplikovaná, nakoľko neexistuje ostrá hranica medzi spamom a užitočnými emailami a ani jednoznačne rozoznateľné znaky spamu.  Nie je teda možné vytvoriť prostriedok, ktorý by so stopercentnou účinnosťou likvidoval iba nevyžiadanú poštu (spam) a prepúšťal všetky dobré emaily. Napriek tomu existuje pár jednoduchých opatrení. Stupeň ochrany závisí od providera (poskytovateľa) emailových služieb.  Väčšina z nich ponúka antispamovú ochranu, ktorá automaticky rozpozná a označí správu ako SPAM, prípadne hneď  zaradí prijatú poštu do spamového koša. Užívateľ si sám môže vytvoriť filter a správy od určitého odosielateľa alebo s určitým textom môže dať automaticky vymazať z pošty. Takto si môžete vytvoriť vlastnú čiernu listinu alebo filter na správy len od dôveryhodných užívateľov.
Ďalšou možnosťou je tiež inštalovanie špeciálneho softvéru na filtrovanie pošty (v závislosti od aplikácie, ktorú používate – napríklad v Outlooku sa dajú nastaviť pravidlá a blokovať adresy, z ktorých chodí pravidelne spam).

Nahlásenie nevyžiadanej pošty (spamu)

V prípade, že ste obdržali spam, okrem vymazania správy máte taktiež možnosť kontaktovať odosielateľa a upozorniť ho na skutočnosť, že ste mu neudelili súhlas a ide teda podľa zákona č. 147/2001 Z.z. o nevyžiadanú, čiže nelegálnu reklamu. Je vhodné pripojiť aj upozornenie, že v prípade, že sa situácia zopakuje, odošlete sťažnosť jeho providerovi (poskytovateľovi pripojenia), prípadne poskytovateľovi webhostingu(k sťažnostiam sa stavajú väčšinou zodpovedne a pravdepodobne vás budú informovať o priebehu a výsledku vašej sťažnosti). Ak by sa spam i napriek tomu zopakoval, je potrebné podať sťažnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii (poznámka: podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu môžete podať hneď po obdržaní spamu, nevyplýva vám žiadna povinnosť najskôr odosielateľa upozorniť).

Podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu pre rozosielanie spamu postačuje zaslať e-mailom na kontaktné adresy  SOI, podľa príslušného kraja.

ROK PRIJATÉ PODNETY* PREŠETRENÉ PODNETY OPODSTATNENÉ PODNETY
2010 125 80 57
2011 103 50 38

* pozn.: v celkovom počte sú zahrnuté podnety na vykonanie kontroly, poradenská činnosť, postúpenie podania inému príslušnému orgánu, alebo odpísanie spotrebiteľovi bez ďalšieho šetrenia veci. 

Prehľad právoplatných rozhodnutí za roky 2010 a 2011:

ROK I. - stupňové rozhodnutia II. - stupňové rozhodnutia
počet suma počet suma
2010 43 24 380 EUR 16 4 470 EUR
2011 28 10 730 EUR 7 2 200 EUR

Zdroj: Komunikačný odbor SOI

Okrem finančnej pokuty však hrozia za nevyžiadanú poštu (spam) aj ďalšie postihnutia. Rozosielanie nevyžiadanej pošty je porušením všeobecných obchodných podmienok väčšiny poskytovateľov webhostingových služieb (môžu odosielateľovi spamu zrušiť  web a vymazať emailové kontá). Taktiež môžu odosielateľa zaradiť na zdieľanú čiernu listinu aby mu na Slovensku a v Česku žiadny seriózny poskytovateľ tieto služby neposkytol. Za rozosielanie spamu hrozí aj zrušenie domény a tiež zaradenie na čiernu listinu (s čím súvisí nemožnosť zaregistrovať si inú .sk doménu). Rozosielanie nevyžiadanej pošty (spamu) je zároveň porušením zmluvy o pripojení každého poskytovateľa internetového pripojenia, kvôli čomu hrozí ukončenie zmluvy o pripojení na internet a znovu zaradenie na čiernu listinu (aby nikto iný internetové pripojenie neposkytol). Spamovanie znamená hazardovanie s menom firmy a môže napáchať ťažko napraviteľné škody.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: