Produkcia filmu v praxi: ako funguje filmový biznis (nielen) na Slovensku?

Ako prebieha filmová produkcia, odkiaľ možno získať financie na pokrytie rozpočtov či to, ako osloviť zahraničných partnerov, prezradil producent a zakladateľ spoločnosti BFILM, Peter Badač.

Pod pojmom filmová produkcia či filmový biznis si možno viacerí predstavujú veľké, svetoznáme spoločnosti, ktoré sa podieľajú na tvorbe filmových „trhákov“. Avšak, aj na Slovensku pôsobí mnoho produkčných spoločností s filmovými dielami, ktoré zaujali nielen slovenského diváka, ale tiež prerazili v zahraničí. Jednou z takýchto spoločností je BFILM, ktorú založil producent Peter Badač. Na jeho konte sú filmy ako dráma Špina či animovaný film Šarkan, ktorý sa dokonca uchádzal o nomináciu na Oscara. V máji 2022 uvádza do kín aj ďalšiu novinku – animovaný film Tvojazem. O skúsenosti vo filmovom biznise nemá núdzu, preto pre Podnikajte.sk v rozhovore prezradil: 

  • čo je úlohou producenta vo filmovej produkcii, 
  • ako filmová produkcia prebieha v praxi, 
  • aké existujú možnosti financovania filmu a ako sa na financovaní produkcie podieľa štát, 
  • čo všetko zahŕňa rozpočet filmov a či miliónové rozpočty zaručujú kvalitu a úspech, 
  • kedy sa investícia do filmu vracia investorom a tvorcom. 

S filmovými producentmi sa spájala nedôvera, Peter Badač sa však nezľakol a vykryl dieru na trhu 

Ste filmový producent. Kedy a prečo ste sa rozhodli venovať filmovej produkcii? 

Od malička som mal záujem o dianie v tomto prostredí. Vyrastal som v 90. rokoch, kedy začali vysielať prvé komerčné stanice a audiovizuálneho obsahu pribúdalo. Neskôr som sa dostal aj ku kinematografii, ale v prostredí malého mesta, kde existovalo jedno kino, nebolo ľahké vidieť inú ako mainstreamovú produkciu. Keď som sa na gymnáziu rozhodoval, kam ísť študovať, oslovil ma odbor produkcia a manažment na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, ktorý presne kombinoval moje záujmy – manažment a audiovizuálnu tvorbu. Následne som študoval na FAMU v Prahe, ktorá patrí medzi najstaršie filmové školy na svete, absolvoval som stáže v Potsdami, Buenos Aires alebo USA. Musím povedať, že doteraz si myslím, že výber vysokej školy bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote.  

Prečo? 

Jednak preto, že som sa mohol už počas štúdia venovať tomu, čo ma baví. Navyše som stretol ľudí, ktorí mali podobné záujmy ako ja. S odstupom času vidím, že štúdium na filmovej vysokej škole bolo dôležité. Ani tak nie pre vedomosti, tie sa dajú získať aj praxou, čo vidím na mnohých mojich kolegoch, ktorí filmovú fakultu neštudovali. Dôležité to bolo hlavne pre nadviazanie kontaktov, pretože je vysoko pravdepodobné, že so svojimi spolužiakmi budete pracovať aj v budúcnosti, čo sa mi pri viacerých projektoch potvrdilo. 

V pomerne mladom veku ste založili vlastnú firmu BFILM. Ako si na svoje podnikateľské začiatky spomínate? 

Ešte pred spoločnosťou BFILM sme so spolužiakmi z FAMU založili v Česku spoločnosť nutprodukce, ale keďže som chcel byť aktívnejší v slovenskom audiovizuálnom prostredí, tak som založil firmu BFILM. Začínali sme ako produkčná spoločnosť s krátkymi animovanými filmami – v tejto oblasti bola veľká diera na trhu. V tej dobe, približne v roku 2010, totiž existovalo množstvo talentovaných tvorcov, ktorí mali skvelé nápady, ale neexistovali nezávislí producenti, ktorí by produkovali filmy iných autorov - režiséri alebo tvorcovia si produkovali vlastné filmy vo vlastných spoločnostiach. Tiež renomé tejto profesie bolo značne poznamenané množstvom káuz ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami, s čím súvisela aj nedôvera tvorcov k producentom. 

Ako to ovplyvnilo rozbeh vašej firmy? 

Chcel som tvorcom pomáhať realizovať ich projekty. Spojiť sily a talent, vytvoriť projekt, ktorý nás bude všetkých reprezentovať. Spočiatku som musel čeliť situácii, že si autori mýlili producenta s produkčným a mali ma za „vypisovača“ papierov a „posielača“ žiadostí. Nebrali ma ako partnera, ktorý sa môže a má vyjadrovať ku kreatívnej stránke ich projektu. To som ale ja odmietal a od začiatku som chcel byť prítomný aj pri vývoji projektu, aj pri ostatných fázach jeho realizácie.  

Ako na váš postoj autori reagovali? 

Išlo v tom čase o novinku a musím povedať, že istú dobu trvalo, kým si na to tvorcovia zvykli. No pomohlo mi, že som pracoval hlavne s mojimi rovesníkmi, ktorí nemali veľa skúseností z praxe, a preto sme si systém spolupráce mohli nastaviť tak, aby vyhovoval každému. Ďalšou výzvou však bolo financovanie animovaných projektov. Okrem vznikajúceho Audiovizuálneho fondu tu prakticky neboli iní partneri, ktorých by naša tvorba zaujímala, a tiež sme museli hľadať možnosti distribúcie týchto projektov, aby neskončili len uvedením na filmových festivaloch. Podarilo sa nám to vďaka ochote distribučných spoločností uvádzať krátke filmy ako „predskokanov“ dlhometrážnych filmov.  

Ako sa od vtedy situácia zmenila? 

Momentálne sa krátkym animovaným projektom venuje viacero producentov. Tvorcovia sú v dobrých rukách, čo ma teší, a nám to umožňuje posunúť sa v našej tvorbe viac k televízii, ktorá poskytuje tvorcom a producentom množstvo príležitostí na nové projekty. Z BFILMu sa mi za dobu jeho existencie, čo je v tomto roku 12 rokov, podarilo vybudovať jednu z najväčších produkčných spoločností na Slovensku v oblasti nezávislej kinematografie. Naše filmy boli uvedené v kinách, na VOD platformách a  v televíznom vysielaní po celom svete, súťažili na prestížnych festivaloch v Cannes, Berlíne, Benátkach alebo Sundance. S našimi filmami sme sa uchádzali aj o Zlatý Glóbus a Oscara, získali sme niekoľko domácich a zahraničných ocenení. Naše filmy sa premietali na každom svetadiele, čím tiež pomáhame šíriť dobré meno Slovenska.

Peter Badač a Martin Smatana – režisér filmu Šarkan, ktorý získal ocenenie Slnko v sieti pre najlepší animovaný film. Zdroj: Archív P. Badača
Peter Badač a Martin Smatana – režisér filmu Šarkan, ktorý získal ocenenie Slnko v sieti pre najlepší animovaný film. Zdroj: Archív P. Badača

Čo robí producent filmu – zabezpečenie financií nie je všetko 

Niekedy sa možno stretnúť s názormi, že producenti filmy „iba“ financujú. Je to naozaj tak? 

Nie. Nie som prítomný len pri financovaní, ale pri celom vzniku projektu. 

Aká je teda úloha producenta? 

Keď sa ma niekto pýta, čo je prácou producenta, vždy tak odľahčene odpovedám, že „čakať“. Čakám na dobré projekty, kvalitné scenáre, rozhodnutia inštitúcií a partnerov vstúpiť do projektu, čakám na to, kým sa film dokončí a na uvedenie v kine alebo VOD platformách. Je to veľmi zjednodušene povedané, ale aspoň takto môžem objasniť, že práca producenta nie je len o financovaní projektov. Producent stojí pri projekte od samotného začiatku. Buď ho sám iniciuje a hľadá spolupracovníkov, ktorí mu pomôžu projekt realizovať, alebo sa na neho obracajú autori so svojimi projektmi, ktoré by radi realizovali. Tejto fáze hovoríme vývoj projektu.  

Čo nasleduje potom? 

Výstupom vývoja je scenár a tím, ktorý by mal projekt realizovať. Vtedy môžeme pristúpiť k fáze financovania projektu, ktorá prebieha na národnej a medzinárodnej úrovni. Na národnej úrovni spolupracujeme s verejným aj súkromným sektorom, logickým partnerom pre nás sú televízne spoločnosti a v poslednom období aj streamingové platformy. Na medzinárodnej úrovni sa stretávame s našimi kolegami z iných krajín a prezentujeme si vzájomne naše nové projekty. Snažíme sa vzájomne si pomôcť. Ak je projekt zafinancovaný, nasleduje samotná realizácia projektu, potom fáza postprodukcie a nakoniec distribúcia a marketingová kampaň pred uvedením filmu, ktorú tiež rieši producent v spolupráci s distribučnými spoločnosťami. 

Z vašej skúsenosti, ako dlho celý proces produkcie približne trvá? 

Dĺžka veľmi záleží od konkrétneho projektu - pri niektorých ide o niekoľko mesiacov, pri väčších a náročnejších projektoch, ako sú animované filmy a seriály, to môže byť aj niekoľko rokov. 

Spomínali ste, že buď hľadáte spolupracovníkov, alebo sa na vás autori sami obracajú. Podľa čoho si vyberáte, s kým budete spolupracovať a akému projektu sa budete venovať? 

Rolu zohráva viacero faktorov. V prvom rade je to kvalita projektu, či ma osobne zaujme, či vidím motiváciu tvorcov, prečo chcú projekt vytvoriť a aj jeho potenciál osloviť divákov doma aj vo svete. Slovensko je veľmi malý trh, pokiaľ ide o kinodistribúciu, preto je vždy namieste uvažovať o tom, či naše projekty majú potenciál osloviť aj divákov v zahraničí. 

Produkcia filmu však trvá mesiace až roky. Do akej miery je pre vás dôležité, či si so zvyškom tímu sadnete aj „ľudsky“? 

Určite je nemenej dôležitá osobná chémia medzi mnou a tvorcami. Ide o také „pracovné manželstvo“, kedy sa s kolegami stretávam viac-menej na dennej báze. Niekedy menej, niekedy viac intenzívne, podľa potreby. Všetky vzťahy prechádzajú lepšími a horšími obdobiami, a preto je pre mňa veľmi dôležité odhadnúť, či spolupracujem s tvorcami, s ktorými dokážem prekonať všetko - vydržíme v dobrom aj v zlom.  

Rozpočet filmu neurčuje jeho kvalitu, dôležitý ale môže byť pri získaní investorov 

Hoci nejde o jedinú úlohu, je na vašich pleciach aj zabezpečenie financií. Vo svete sa možno stretnúť s rozpočtami v miliónoch až miliardách eur. Ako je to v prípade slovenskej filmovej produkcie? 

Na Slovensku (a všeobecne v Európe) sa nemôžeme porovnávať s rozpočtami veľkých štúdiových filmov z USA najmä preto, že viac ako polovicu ich rozpočtov tvoria náklady na celosvetový marketing. To v Európe prakticky neexistuje, práve kvôli veľkej rozdrobenosti trhov. Avšak, už u aj nás vznikajú projekty, ktoré sa výškou svojho rozpočtu vyrovnajú zahraničným, aj západoeurópskym, produkciám. Priemerné rozpočty slovenských filmov rastú, no veľa záleží od typu konkrétneho projektu.  

Konkrétne ako sa môžu líšiť rozpočty podľa typov projektov? 

Napríklad pri našom filme a debute Terezy Nvotovej s názvom Špina – príbehu o 17-ročnom dievčati, ktoré bolo znásilnené učiteľom matematiky, sme sa hýbali pri rozpočte na úrovni 400 000 eur, pri jej druhom filme sme sa dostali na úroveň 1,7 mil. eur. Pri krátkych animovaných filmoch sa pohybujeme rádovo v státisícoch eur a náš posledný film, dlhometrážny „animák“ Tvojazem dosiahol rozpočet 3,8 mil. eur, čo ho robí jedným z najdrahších filmov v histórii Slovenska. Avšak v iných krajinách sa rozpočty obdobných filmov hýbu niekde na úrovni 5 - 6 mil. eur.  

Prečo sa rozpočty pri jednotlivých projektoch tak výrazne líšia? 

Súvisí to najmä s dobou výroby, keď musíte platiť všetkých tvorcov a spolupracovníkov. Pri hranom filme ide najmä o fázu nakrúcania, ktorá trvá od 20 do 30 dní, a potom postprodukčné práce. Pri animovanom filme sa bavíme o období niekoľkých rokov, často 2 - 3 roky, kedy zamestnávate niekoľko desiatok, možno až stoviek spolupracovníkov, a to sa odrazí aj na rozpočte. 

Existujú tiež rozličné prístupy tvorcov. Pri debutových filmoch je napríklad najdôležitejšie zviditeľniť a predstaviť nové talenty, a preto sa rozpočty môžu hýbať v nižších sumách. Jedným z dôvodov je nižšia náročnosť na výpravu a techniku, tiež menej filmovacích dní. Alebo aj ústretovosť partnerov, ktorí chápu túto prioritu a poskytujú na debutové projekty veľké zľavy, napríklad na prenájom techniky. 

Hrá výška rozpočtu rolu aj pri získavaní partnerov / investorov? 

Áno. A práve partneri zo Západu sú často veľmi podozrievaví, že za tak „málo“ peňazí predsa nemôžeme vytvoriť kvalitný film. Vysokorozpočtové filmy tiež znemožňujú producentom z menších krajín (ako je Slovensko), spolupracovať na väčších projektoch, pretože nedokážeme získať relevantné množstvo financií (spravidla sa vyžaduje minimálne 10 % celkového rozpočtu), aby to bolo pre našich partnerov zaujímavé. 

Kto takým investorom môže byť? 

Investorom môže byť prakticky ktokoľvek. Zvyčajne sú to podporovatelia umenia, ktorí okrem investovania chcú pomôcť realizácii zaujímavých projektov. U nás tento inštitút nie je veľmi rozšírený nakoľko chýba zákon, ktorý by, podobne ako v iných krajinách, umožňoval investorom odpísať si investície do kultúry z daňového základu alebo z daňovej povinnosti.  

Ako sa rozpočet podieľa na konkurencieschopnosti filmu? Je pravda, že ak je v miliónoch eur, bude film úspešný? 

Myslím, že práve filmy z malých trhov, ako je Slovensko, dokazujú, že neplatí: „Čím drahší film, tým kvalitnejší.“ Vysokorozpočtové snímky majú síce väčšie marketingové náklady a PR, ale ako vidíme napr. na svetových festivaloch, aj projekty z nášho regiónu dokážu zaujať a získať celosvetovú distribúciu. Napríklad náš film Špina bol uvedený na festivaloch po celom svete, v kinách v Taliansku, Francúzsku, na Taiwane a bol k dispozícii aj pre divákov v USA prostredníctvom VOD platformy (používatelia si tu môžu vybrať video alebo film podľa vlastného výberu) Amazon Prime a Apple+. 

Preto by som povedal, že ide viac o nápad a o to, ako je samotný film napísaný a nakrútený. Azda všetci sme už videli filmy, ktoré sa zaoberali rovnakou témou, ale jeden z nich zaujal divákov viac a druhý menej, čo väčšinou súvisí práve s víziou tvorcov a kvalitnou prípravou projektov.

Článok pokračuje pod reklamou

Financovanie filmovej produkcie – s peniazmi pomáha štát aj súkromní investori 

Aké možnosti financovania filmu existujú? 

Možností nie je veľa a dôležité je aj to, o aký projekt ide. Či hovoríme o mainstreamovom žánrovom filme ako komédia alebo kriminálka, alebo o umeleckom filme, ktorý je povahou svojho rozprávania skôr bližší menšej skupine divákov.  

V čom je rozdiel? 

Mainstreamové žánre sú atraktívnejšie pre investorov, nakoľko takéto filmy dokážu do kín pritiahnuť zaujímavý počet divákov. Tiež sú atraktívne pre komerčné subjekty, ktoré môžu využiť tzv. product placemtent (umiesnenie výrobku alebo produktu priamo do filmu, čo často využívajú predajcovia áut, potravín, oblečenia alebo kozmetiky). V poslednej dobe je dôležitým zdrojom financovania žánrových filmov aj dotácia 33 % z vynaložených prostriedkov na produkciu filmu na Slovensku, ktoré vyplatí producentovi Audiovizuálny fond na základe registrácie. 

Umelecké filmy sú zasa viac závislé na verejných financiách. Stabilnými partnermi na financovanie takých filmov na Slovensku sú verejnoprávne inštitúcie ako Audiovizuálny fond alebo Rozhlas a televízia Slovenska, tiež profesní partneri, ktorí často takýmto projektom poskytujú tzv. vecné plnenie, teda svoje kapacity (napríklad techniku alebo postprodukčné zariadenia), ak ich nemajú rezervované pre iné projekty. 

Spomínate ako partnerov verejnoprávne inštitúcie. Akú rolu teda má pri tvorbe a financovaní filmov štát? 

Typy projektov, ktorým sa v BFILMe venujeme, sú charakterizované ako kultúrne náročné diela, ktoré by bez verejnej podpory vznikali len ťažko. Naproti tomu, v USA je kinematografia financovaná najmä z komerčných zdrojov, neexistuje tam verejná podpora – je teda orientovaná na zisk. A tu vzniká rozpor, či majú verejné inštitúcie podporovať film, keďže ide o biznis. V Európe je ale pohľad na film iný, je považovaný za druh umenia. Ak chceme podporovať konkurencieschopnosť slovenského kreatívneho priemyslu, tak to musíme robiť aj (ale nielen) pomocou verejných zdrojov. Ako pridanú hodnotu za túto podporu dostane verejnosť vznik pracovných miest, ktoré audiovizuálny a kreatívny priemysel vytvára a ktoré sú dlhodobo udržateľné, pretože slovenskí producenti nemajú ambíciu sa zbaliť a odísť zo Slovenska. Práve naopak, chcú pôsobiť na Slovensku, vzdelávať nových spolupracovníkov a vyrábať nové projekty. Túto dôležitosť si uvedomuje aj Európska únia, ktorá vyvíja množstvo aktivít na podporu a rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu. Pevne verím, že Ministerstvo kultúry SR a naša vláda sa budú jej aktivitami inšpirovať. 

Ako funguje podpora z verejných zdrojov? 

Podpora z verejných zdrojov často nie je automatická, je selektívna, rozhodujú o nej komisie, zložené z profesionálov v tom-ktorom odvetví. Nie je v ich možnostiach podporiť všetky projekty, ktoré o to žiadajú, preto je dôležitá diskusia, aké typy projektov pomoc získajú. Z hľadiska transparentnosti pri podpore z verejných zdrojov je na tom Slovensko z môjho pohľadu lepšie ako mnohé zahraničné krajiny - zverejňujú sa hodnotenia jednotlivých žiadostí, zmluvy o poskytnutých financiách, a tiež informácie o dodržaní vecných výstupov podľa zmluvy, čo dáva verejnosti dobrú pozíciu na kontrolu využívania finančných prostriedkov. 

Môžete konkrétnejšie priblížiť, ako funguje podpora napríklad v rámci Audiovizuálneho fondu? 

Audiovizuálny fond má selektívnu schému podpory, kde komisia vyberá kultúrne hodnotné projekty, ktorým poskytne financie, avšak ani zďaleka sa nedostane podpora k všetkým žiadateľom. 

Pri automatickej schéme podpory je producentovi poskytnutých 33 % z financií vynaložených na výrobu filmu na Slovensku alebo pre slovenských tvorcov. Slovenský producent projekt zaregistruje a od vtedy má 3 roky na to, aby projekt dokončil. Po dokončení všetky náklady zaudituje a ak splnia podmienky, teda boli vynaložené za výrobky a služby na území Slovenska alebo za honoráre pre slovenských daňových poplatníkov, Audiovizuálny fond vyplatí producentovi spätne 33 % týchto nákladov.  

Ako je to s návratnosťou dotácií v prípade financovania z verejných zdrojov? 

Niektoré dotácie z verejných zdrojov sú návratné - napríklad dotácie z Audiovizuálneho fondu, ktorý sa stáva podielnikom na zisku v pomere, ktorý zodpovedá jeho celkovému vkladu do projektu. Niektoré dotácie sú nenávratné a tie slúžia na podporu realizácie projektu - producent nemusí takýmto partnerom vyplácať žiadne výnosy z šírenia filmu. 

Ako je to s financovaním filmov od súkromných investorov v slovenskom filmovom priemysle? 

Bohužiaľ na Slovensku existuje len veľmi málo investorov, ktorí by sa chceli podieľať na financovaní slovenských filmov, najmä preto, že návratnosť investícií je pomerne riziková a rozložená do dlhého časového obdobia. Tiež štát nepodporuje súkromné spoločnosti, aby investovali do kultúry a audiovízie, ako sa to deje v zahraničí. 

Ako riešite financovanie filmov najčastejšie vy? 

Existuje málo filmov, ktoré by boli 100 % zafinancované zo slovenských zdrojov, preto sa snažíme získavať partnerov zo zahraničia, ktorí majú podobné možnosti ako máme my. Využívame teda kombináciu verejných alebo súkromných fondov, televíznych vysielateľov a investorov.  

Je pri takejto kombinácii nejaké obmedzenie, v akom pomere smie byť film financovaný z verejných a súkromných zdrojov? 

Podľa európskych predpisov môže byť miera financovania z verejných zdrojov maximálne 50 %, avšak existujú výnimky – napr. sa môžeme dostať aj na úroveň 90 % pri kultúrne náročných projektoch (také, ktoré nemajú komerčný potenciál).  

Keďže využívate aj verejné, aj súkromné zdroje – ktoré zabezpečujete pri produkcii ako prvé? 

Logicky sa zabezpečujú najskôr zdroje na výrobu na domácom teritóriu, až následne sa obraciame na zahraničných partnerov. Podpora z domácich zdrojov je pre nich akousi zárukou, že projekt je kvalitný a obstál v konkurencii selektívnej podpory s medzi ďalšími projektami. Následne ešte existujú zdroje na tzv. Gap financing, teda doplnenie posledných chýbajúcich financií, ktoré sa snaží producent pokryť zo zdroja fondu Rady Európy Eurimages, ktorý podporuje medzinárodne koprodukcie. Alebo vo forme minimálnej garancie za príjmy z distribúcie, ktorú môže do financovania filmu vložiť sales agent – medzinárodný distribútor filmu. Táto forma je častá najmä pri projektoch režisérov, ktorí sú medzinárodne známi, v poslednej dobe je čoraz viac ojedinelá, nakoľko pre sales agenta ide o risk, že sa mu takáto minimálne garancia nemusí vrátiť, ak film nebude zodpovedať očakávanej kvalite. 

Medzinárodná koprodukcia ponúka viaceré výhody, zohnať partnera pomáha aj účasť na festivaloch 

Spomínali ste medzinárodnú koprodukciu. Ako sa odráža na tvorbe a úspechu filmu? 

Má okrem finančných benefitov aj vplyv na distribúciu filmu. Je totiž podmienkou, že dokončený projekt musí byť uvedený aj v ich krajine, čo je pre nás výhoda. V praxi by bolo veľmi zložité pre slovenský film hľadať distribúciu v zahraničí bez lokálneho partnera, ktorý má prístup k miestnym inštitúciám, festivalom a distribútorom. Preto sa v našej spoločnosti snažíme všetky projekty vyrábať ako medzinárodné koprodukcie. Vďaka tomu bude napríklad náš animovaný film Tvojazem uvedený nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Belgicku a Holandsku, nakoľko sa na jeho výrobe podieľala flámska spoločnosť, ktorá vytvorila flámsku verziu. 

Ste nezávislý producent. Ako hľadáte alebo oslovujete zahraničných partnerov na medzinárodnú koprodukciu? 

Momentálne už mám vybudovanú solídnu sieť kontaktov v jednotlivých krajinách s producentmi, s ktorými som spolupracoval. Tých som spoznal na networkingových podujatiach, ktoré sú organizované za účelom spoznávania sa a prezentácie projektov. Tieto aktivity sú podporované už aj na škole, práve pre náročné financovanie len z domácich zdrojov. 

Niekedy nás zas oslovia zaujímavé filmy na festivaloch, a potom cielene, keď potrebujeme partnera z danej krajiny, ideme práve za tým producentom, ktorého prácu sme mali možnosť vidieť a máme pocit, že by sme mohli byť na rovnakej vlne. Veľkú rolu hrajú aj odporučenia, naše odvetvie je pomerne malé a je veľmi ľahké získať referencie na našich partnerov. 

Distribúcia filmov je ovplyvnená online platformami – ako to funguje? 

Keď vznikne nový film, väčšinou sa hovorí o jeho uvedení v kinách. K divákom sa však filmové diela dostávajú aj inými kanálmi, dnes sú obľúbené tiež VOD platformy ako HBO MAX či Netflix. Ako ovplyvňuje nový trend distribúciu filmov? 

V tejto dobe sme svedkami zmeny distribučného modelu, ktorý roky fungoval. Kedysi to bolo uvedenie v kinách, následne video / DVD distribúcia, platená televízia a voľná televízia. Nástupom VOD platforiem sa tento model zmenil a produkcie platforiem často ignorujú tradičnú distribúciu – chcú totiž priniesť svoje diela všetkým divákom naraz na celom svete. Navyše na Slovensku vidíme dôsledky vzrastajúcej konkurencie jednotlivých platforiem, ktoré chcú pre seba zabezpečiť exkluzívny obsah. Ak sme v minulosti mohli film Špina uviesť v kinách, potom na DVD, neskôr v HBO ako platenej televízii, HBO GO ako VOD platforme a následne na RTVS v televíznej premiére, tak v dnešnej dobe by takýto model už asi neuspel. Televízne spoločnosti považujú VOD platformy za svojich konkurentov a mnohé si zakladajú svoje vlastné (Voyo, JOJ Play...), takže okrem televíznych práv vyžadujú od producentov aj exkluzívne práva na šírenie diel prostredníctvom VOD platforiem. 

Prečo je to problém? 

 Potom už totiž neexistuje možnosť poskytnúť filmy iným platformám. Spoločnosti chcú dnes uvádzať filmy hlavne na tých svojich, kinodistribúcia často nebýva dôležitá a rovnako ani televízne vysielanie. Napríklad Netflix za svoje originálne seriály zaplatí producentovi za trvalú licenciu na použitie na všetkých platformách a producent tak už nemôže nijako disponovať svojim filmom alebo seriálom.  Zdanlivo to teda vyzerá, že internet a VOD platformy priniesli tvorcom viac možností na distribúciu svojich projektov, opak je pravdou a presadiť sa v medzinárodnej konkurencii je čoraz ťažšie, najmä pre veľmi špecifické potreby a záujmy jednotlivých platforiem A to najmä v žánrovom spektre. Veľkým problémom je aj požadovanie celosvetového uvedenia filmu v rovnaký deň, čo potom ovplyvní možnosť účasti na filmových festivaloch, ktoré nechcú do svojho programu zaradiť filmy, ktoré sú k dispozícii na VOD platformách.

Ako sa rôzne spôsoby distribúcie líšia v nákladoch a výnosoch?

Iný systém funguje pri distribúcii v USA, ktorý je do značnej miery závislý od diváckeho záujmu a iný v Európe, kde je film vnímaný viac ako kultúrna záležitosť a väčšina filmov sa nespolieha na príjmy z distribúcie, nakoľko sú plne zafinancované už pred začiatkom nakrúcania. Avšak, aj v Európe sa stáva, že investori do výroby filmov investujú a dosiahnu zisk práve z kinodistribúcie. Ide ale skôr o špecifické žánre – romantické komédie, kriminálky a horory, rodinné filmy, na niektorých trhoch aj filmy s politickou alebo športovou tematikou. Tieto žánre dokážu zaujať dostatočný počet divákov v kinách, aby sa stali atraktívne aj pre iných poskytovateľov obsahu, napr. platformy alebo televízne spoločnosti. Tie nám platia podľa toho, aký zmluvný vzťah máme. Či ide o koprodukciu, kde má partner aj podiel na zisku, alebo o predkupné práva, kedy partner získa licenciu na uvedenie filmu na dohodnutý čas, teritórium a spôsob – a za tú zaplatí buď fix / flat fee alebo producentovi odvádza podiel zo ziskov. 

Čím úspešnejší je projekt v kinách, tým lepšiu východiskovú pozíciu má producent pri jednaní o uvedení na ďalších distribučných kanáloch. 

Animovaný film Tvojazem a jeho tvorba – príklad filmovej produkcie v praxi

Včera, 26.5.2022, mal premiéru v kinách váš nový film Tvojazem. Môžete na jeho príklade vysvetliť, ako proces produkcie filmu funguje?

Tvojazem je animovaný rodinný film. Ja som vstúpil do projektu v roku 2016, v dobe, keď už režisér pracoval na vývoji projektu takmer 5 rokov. Spoločne sme sa začali venovať financovaniu a zháňaniu partnerov a počas tohto procesu sme prišli na to, že projekt nebol vyvinutý ideálne vzhľadom na cieľovú skupinu, pre ktorú bol určený. Išlo o rodinný film, ale vizuálne pripomínal viac umelecký film pre dospelých. Na základe tejto spätnej väzby sme sa rozhodli celý projekt prehodnotiť. Začali sme spolupracovať s belgickými partnermi, ktorí mali skúsenosti s 3D animáciou a vizuálnymi efektmi. Spoločne sme našli spôsob ako film priblížiť našej cieľovej skupine, čo sú primárne deti a ich rodičia. Tiež sme vytvorili výrobný postup, ktorý nám pomôže zužitkovať prvky z filmu aj na iných platformách – pripravili sme sa na výrobu VR filmu (teda filmu vo virtuálnej realite) alebo počítačovej hry.

Samotný dizajn a modelovanie postáv a prostredí trvalo takmer jeden rok a animácia viac ako 12 mesiacov. Nasledovala postprodukcia a začiatkom roku 2022 bol film hotový.

Premiéra filmu Tvojazem. Zdroj: Archív P. Badača
Premiéra filmu Tvojazem. Zdroj: Archív P. Badača

A ako je to z hľadiska rozpočtu a financovania filmu? 

Na začiatku bol rozpočet stanovený na 3,3 mil. eur, vo výsledku sa hýbeme na úrovni 3,8 mil. eur, čo bolo spôsobené najmä predlžením výroby o niekoľko mesiacov oproti plánu. V tomto rozpočte sú zarátané iba výrobné náklady, nebavíme sa o nákladoch na marketing a distribúciu, ktoré súvisia s naším podnikateľským rizikom. Výrobný rozpočet sme pokryli z verejných zdrojov (asi 56 % z celkového rozpočtu), z vkladu televíznych spoločností či našich investorov a partnerov, ktorí nám poskytli aj vecné plnenie v podobe svojich služieb.  

Distribučné náklady na uvedenie filmu na Slovensku sú približne 80 000 eur. Získali sme dotáciu od Audiovizuálneho fondu, ktorá má rôzne úrovne návratnosti, podľa toho, koľko divákov uvidí film v kinách (čím viac, tým väčšie percento z dotácie je potrebné fondu vrátiť, a zároveň, ak je predpoklad, že film uvidí napr. menej ako 3 000 divákov, suma dotácie sa znižuje). Ostatok rozpočtu musíme pokryť z vlastných zdrojov, a tu máme presne vypočítané, koľko divákov musí film vidieť v kinách, aby sme zaplatili náklady na distribučnú kampaň a my, ako producenti, začneme zarábať. Zisk si však delíme s našimi partnermi, teda Audiovizuálnym fondom, RTVS a ostatnými koproducentmi podľa veľkosti ich vkladov do rozpočtu.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Najčastejšie problémy, ktoré ohrozujú úspešnosť projektov

Ako manažovať firemné projekty tak, aby sa šetrili firemné financie aj čas zamestnancov a predchádzalo rizikám, ktoré môžu ohroziť ich úspech?

Osobný mentor a pomoc pri nástupníctve: ako sa stať dobrým lídrom rodinnej firmy?

Odborníčka vysvetlila prínos a úlohy mentora pri generačnej výmene. S čím pomáha a ako funguje služba Kompas nástupcu, ktorú ponúka Inštitút Rodinného Businessu?

Fluktuácia zamestnancov: prečo pracovníci opúšťajú firmu a ako to riešiť?

Vysoká fluktuácia je pretrvávajúcim problémom väčších aj menších firiem. Čo je dôvodom a ako jej predchádzať?

Z Ukrajiny prišli na Slovensko žiť aj podnikať: skúsenosti rodinnej firmy GoodSaw

Manželia z Ukrajiny presťahovali na Slovensko nielen svoju rodinu, ale aj firmu. Prečo sa rozhodli začať od nuly v inej krajine, s čím sa museli popasovať a ako si získali slovenských zákazníkov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky