Libor Witassek (DC VISION): Firmy, ktoré nezačnú inovovať, riskujú, že ich odberatelia vypnú ako svetlo

Libor Witassek je uznávaný manažér, ktorý postavil na nohy množstvo spoločností na kolenách. Za cestu k úspechu považuje inovácie, neustále zlepšovanie procesov a otvorenú firemnú kultúru.

Prezraďte nám niečo o sebe a o tom, čom sa venujete?

V rámci svojej práce implementujem nové poznatky v oblasti automatizácie, robotizácie, rozšírenej reality a umelej inteligencie priamo vo firmách v Českej republike a zahraničí. Aktuálne sa venujem rozvoju projektov v oblasti alternatívnej energie zároveň som od roku 2010 prezidentom a členom predstavenstva poprednej európskej poradenskej spoločnosti Allied Consultants Europe e.V.

Aké zmeny prinesú do firiem automatizácia a umelá inteligencia?

Automatizácia v priemysle prebieha desiatky rokov. Zavedenie novej technológie nemusí automaticky znamenať znižovanie stavu pracovných síl, len zmenu štruktúry zamestnancov. Väčšie turbulencie vidím pri nasadzovaní umelej inteligencie. Umelá inteligencia dokáže nahradiť nielen stereotypné a opakujúce sa činnosti s nízkou pridanou hodnotou, ale tiež znalostné činnosti. Nahrádza aj ľudí, ktorí pri práci musia premýšľať.

Zavádzajú nové technológie do prevádzok aj firmy na Slovensku a v Českej republike?

Jednou z najväčších chýb, ktorú firmy u nás robia je, že sa stávajú montovňami bez vlastného produktu ako výsledku svojho výskumu a vývoja. V tejto oblasti sme zaspali – dostatočne sa neorientujeme na kreativitu, schopnosť kriticky myslieť a inovácie. Mnoho firiem je len výrobnou jednotkou nadnárodných koncernov s lacnou pracovnou silou, technológiu zavádzajú iba ak to dovolia materské centrály v zahraničí. Značne zaostávame za lídrami vo svete, akými sú ABB, Siemens, Lego, Apple či Tesla.

Na aké trendy by sa firmy mali prichystať?

Celosvetovo nastáva trend decentralizácie a autonomizácie. Pobočky celosvetových koncernom sa stávajú autonómnymi podnikateľskými jednotkami, budujú si vlastné výrobné základne, produkty a klientelu. Chcú byť klientovi čo najbližšie – dnes si objednám, zajtra dodám. Vy ako dodávateľ musíte byť rýchly, flexibilný a agilný. Nikto si už dnes neobjedná súčiastky od firmy, ktorá je 500 kilometrov ďaleko a dodá ich o dva mesiace. Radšej si kúpi 3D tlačiareň a vyrobí si ich sám.

Čo riskujú firmy, ktoré tento trend nezachytia?

Môže sa im stať, že jeden deň za nimi príde odberateľ a povie: "Ďakujem, ja už vašu prácu ďalej nepotrebujem" a vypne ich ako stlačením tlačidla na svetlo. Často krát sú úplne závislí od dodávok do väčších firiem a nemajú žiaden vlastný produkt, a ani výrobné výkresy im nepatria. Keď niekto produkt ponúkne lacnejšie alebo rýchlejšie, tak skončia.

Firmy musia inovovať, mať vlastný vývoj. Zaujímavou možnosťou je vytvorenie startupu v rámci firmy, ktorý bude financovaný ziskami z predošlej činnosti. Úlohou takýchto startupov je inovovať a môžu mať formu otvorených inovačných centier. Videl som už model, keď sa vysokoškolskí študenti zapájali do návrhu vylepšovania dizajnu turbín a výstupy boli skvelé.

Ak na vývoj firmy nemajú peniaze, odporúčam združenie do klastrov. Viacero firiem spoločne znáša náklady na vývoj a inovácie.

Čo majú robiť firmy, ktoré chcú prežiť?

Prvou stratégiou je vymyslieť niečo unikátne. Vymyslieť produkt, ktorý ešte nikto na trhu neponúka je stále ťažšie a pravdepodobne sa vám to nepodarí.

Druhý inovačný smer je, že sa pozriete na fungovanie firmy a snažíte sa byť najlepší vo vybraných procesoch, ktoré boli kľúčové desiatky rokov a naďalej kľúčové budú. Napríklad Amazon: je úplne jedno, čo predáva – jeho hlavnou pridanou hodnotou je rýchlosť a pohodlie. Dnes objednáte, zajtra dodáme, stačí len párkrát stlačiť tlačidlo.

Ako sa môžu firmy brániť proti kopírovaniu?

Kopírovanie je vždy problém a prakticky proti nemu neexistuje obrana. Musíte byť rýchly a produkty dodávať na trh tak rýchlo, kým nie je inovácia ešte skopírovaná. Existujú firmy, ktoré si kvôli tomu nepodávajú ani patenty, ktoré by ich ochránili. Boja sa toho, že prezradia, na čom pracujú. Dnes si môžete kúpiť softvér na čítanie patentových prihlášok a každý deň si ich čítate, kdekoľvek ste. Firmy radšej rýchlo vyvinú produkt a umiestnia ho na trh. Netvrdím, že je to správne, určite nájdete aj výnimky, ale veľa krát to fungovalo.

Do akých inovácií sa oplatí investovať?

Skutočne dlhodobé a inovatívne projekty sa vyplatia len pri veľmi sofistikovaných technológiách. Napríklad nové lietadlo, či raketa. To sú trhy, kde sú obrovské bariéry vstupu.

Ak sa ale bavíme o jednoduchých produktoch, dôležitejšia je agilita, schopnosť rýchlo reagovať na potreby zákazníka a meniť sa. Výrobná základňa musí byť maximálne flexibilná. Vaše stroje by nemali byť zamerané na výrobu len jedného typu produktu. Inak vás môže zmena spotrebiteľských preferencií zaskočiť. Váš produkt tu nebude večne. Musíte neustále skúmať, čo zákazníci chcú a ponúknuť im inováciu, ktorú žiadajú.

Možno nájsť pri súčasnej rýchlosti inovácií v podnikaní aj stabilné prvky?

V každom odbore sú pravidlá, ktoré platili pred sto rokmi a o ďalších sto rokov budú stále platiť. Esenciou japonských áut je dôraz na kvalitu. Rožky od pekára sa predávajú vďaka ich čerstvosti a chuti. Presadíte sa až vtedy, keď dokonale spoznáte potreby zákazníka a čo najrýchlejšie na ne zareagujete. Zdokonaľovanie procesov, ktoré zlepšujú dlhodobo platné hodnoty pre zákazníka, je cestou k úspechu.

Ako môžu firmy rozpoznať potreby zákazníka?

Vezmime si napríklad eshop s potravinami, rohlik.cz. Zakladatelia v zahraničí videli, že nastáva obrovský trend v dovoze potravín, ktorý vychádza z obecnejšieho trendu pohodlia, ktoré ľudia žiadajú. Vďaka analytike, ktorú majú nasadenú, dokážu zistiť, o čo má zákazník záujem, čo ho zaujíma a zbierajú obrovské množstvo dát. Vďaka nim ponúkajú presne to, čo zákazníci vyžadujú.

Ako majú zbierať dáta firmy, ktoré nie sú v kontakte s koncovým zákazníkom?

Dáta sa dajú získavať aj v B2B sektore. Vezmime si taký smartphone, ktorý sa skladá z 1000 súčiastok. Dodávateľský reťazec spolu interaguje, každý článok v procese sleduje trendy a komunikujete s ostatnými. Dáta viete získavať nielen z vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. Firma je živý organizmus, rovnako ako človek, ktorý vníma vonkajšie podnety ako zima, teplo, ale tiež vnútorné podnety ako bolesť brucha. Vo firme to funguje podobne: oddelenia spoločne dobre nespolupracujú, zamestnanci sú nespokojní, produktivita klesá.

Ako majú na tieto negatívne príznaky firmy reagovať?

Najskôr musí byť firma vôbec schopná zbierať podnety z trhu a zvnútra firmy. Z hľadiska vnútorných procesov je cesta začať investovať do digitálnych dvojčiat a využívať umelú inteligenciu. Digitálne dvojčatá vyhodnocujú všetky operácie, ktoré sa vo firme robia. Tým vzniká priestor pre následné zvyšovanie produktivity a kvality a nižší lead time, teda dobu dodania objednávok.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako si môžeme predstaviť digitálne dvojča?

Ide o digitálny model, ktorý sleduje a simuluje všetko, čo sa robí vnútri firmy. Môžete zistiť, že sa s materiálom chodí po firme, ale neobrába sa a v konečnom dôsledku nevzniká žiadna pridaná hodnota. Je to typický proces, ktorý je možné eliminovať a namiesto toho zaviesť autonómnu dopravu a tú postupne optimalizovať.

Vyšší stupeň riadenia nastáva vtedy, keď si produkt nesie všetky informácie v sebe a vie, ku ktorému stroju má ísť, aby s ním bola vykonaná daná práca. To nie je hudba budúcnosti, to sa dnes bežne používa.

Čo je potrebné pre naštartovanie zmien?

Odporúčam zainteresovať interné aj externé zdroje. Výrobný riaditeľ firmy Boeing povedal, že bez externých špecialistov na výrobu, takzvaných lean sensei, by neprišli na nápady a výroba by nebola taká efektivna, akú ju majú dnes. Dopĺňať ich musia vaši kvalitní ľudia, ktorí majú chuť meniť a neboja sa prekopať zavedené procesy.

Takže sa nebáť zmeniť aj procesy, ktoré fungujú?

Najväčšie riziko nastáva vtedy, ak sa manažment uspokojí s fungovaní v štýle: "Čo funguje, do toho nerýpajme". Práve naopak – proces, ktorý sa dlho nemenil, je podozrivý. Kultúra vnútri firmy musí byť nastavená tak, aby zamestnanci nepovažovali procesy za nemenné a nebáli sa ich zmeniť. Aj keď niečo funguje, hľadajme možnosti, ako to zlepšovať. Je potrebné mať odvahu, stratégiu a podporu manažmentu. Nevyhnutým predpokladom je, aby bolo aj robotníka na najnižšej pozícií počuť a jeho nápady sa dostali vyššie.

Nie je práve úlohou manažmentu firmu riadiť a prinášať riešenia problémov?

Najlepšie nápady častokrát prichádzajú z tých najnižších pozícií. Na prvý pohľad to sú maličkosti – napríklad robotník nakladá autá žeriavom. Videl, že keď ich správne natočia, bočné zrkadielka sa nepoškodia. Ak by si to nechal pre seba, niekomu vznikne škoda. Ak by si nápad na zlepšenie nechalo sto ľudí, plytvanie bude astronomické. Kultúra strachu a arogancie moci prináša veľké problémy.

Prečítajte si tiež

Úlohou manažmentu má byť motivovať diskusiu o zlepšovaní procesov. Ako by to malo vyzerať ukazuje spoločnosť Student Agency, ktorú vlastní R. Jančura. Jeho mobil má každý zamestnanec firmy a môže mu hocikedy zavolať.

Aká organizačná štruktúra dokáže najlepšie podporiť komunikáciu vo firme?

Záleží na tom, na akom trhu sa pohybujete. Ak budete v spojitom prostredí, teda napríklad dodávate štátnej organizácií a objednávky máte na tri roky dopredu, môžete mať i viacstupňové hierarchie alebo čisto direktívne spôsoby riadenia zhoda dolu.

Väčšina firiem sa ale pohybuje v turbulentnom prostredí. Nevedia povedať, čo bude o týždeň a už vôbec nie o rok. Vytvárajte flexibilné, ploché štruktúry s minimom rozhodovacích článkov, komunikácia musí byť obojstranná zhora dolu, ale aj zospodu nahor, každý článok firmy musí byť schopný zachytiť a reagovať na podnety z prostredia i zvnútra firmy. Je to omnoho agilnejšie, pružnejšie a zvyšuje to šancu na úspech.

Ako môže majiteľ firmy motivovať svojich zamestnancov, aby komunikovali?

Základom je firemná kultúra, ktorá podporuje myšlienku: "Všetci sme jeden tím". Ideálne je, keď manažér pôjde priamo na miesto, kde vzniká pridaná hodnota a snaží sa pochopiť vzniknutý problém. Nie je nutné, aby ho vyriešil okamžite – podstatné je, aby ho hneď odkomunikoval alebo niekde zapísal. Problém môže vzniknúť prakticky všade – v predajnom, fakturačnom alebo marketingovom oddelení.

Druhým krokom je problém vyriešiť, napríklad na schôdzke. 15 minút by malo v ideálnom prípade stačiť. Porady, ktoré trvajú hodinu alebo hodinu a pol viac hodnoty väčšinou neprinesú.

Mali by si spoločne s problémami uchovávať aj riešenia a dlhodobo ich používať?

Môže byť užitočné vytvoriť si server s best-practices - najlepšími praktikami. Musíte ale ľuďom vysvetliť, že najlepšie praktiky je zakázané kopírovať. Je to len inšpirácia k tomu, aby sme vymysleli niečo, čo v databázach nie je, akýsi benchmark pre zvyšovanie výkonnosti. Zmyslom používania najlepších praktík má byť vytvorenie ešte lepšieho produktu.

Ak vidím, že v Toyote majú nakreslené čiary rovno a ja si ich nakreslím rovnako, nič tým nezískam. Pretože hodnota Toyoty nespočíva v tých čiarach – ale v hlavách ľudí. Každý si musí vytvoriť svoj vlastný model. Ale nikdy nekopírujte.

Je dnes plat hlavnou motiváciou zamestnancov?

Hlavnou motiváciou je to, že ich práca musí baviť. V Dánsku napríklad existuje sieť stánkov Joy & The Juice, ktoré ponúkajú džúsy, kávu a tak ďalej. Dnes začínajú konkurovať Starbucksu. Keď zvažujú, či zaviesť nový produkt, pýtajú sa najskôr zamestnancov, či ich baví jeho príprava. Ak ich nebaví, neuvedú ich na trh. Samozrejme to nie je uplatniteľné pre výrobnú firmu. Ale môžete hľadať prístupy, ako urobiť to, aby zamestnancov práca bavila. Plat je dôležitý, ale práca zamestnancov musí baviť. Skĺbte to s tým, že máte lepšie platených zamestnancov ako konkurencia a máte vyhrané.

O inováciách, otvorenej firemnej kultúre v podniku, ale aj ďalším témam ako je modulárny svet, integrácia technológií atď. sa budú venovať speakeri na 6. ročníku konferencie Podnikatelia, spojte sa!, ktorá sa uskutoční už tento mesiac 24. - 25. apríla 2018 v Žiline.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Inovovať vo firmách pomáhajú univerzity: ako využiť ich výskumný potenciál?

Ako môžu podnikatelia spolupracovať so slovenskými univerzitami, čo všetko môžu získať a ako postupovať v prípade záujmu? Súhrn základných informácií.

Ako efektívne komunikovať zmeny či inovácie vo firme

Komunikácia so zamestnancami pri väčšej zmene vo firme je kľúčová pre jej úspech – ako ju uchopiť, čo by malo byť súčasťou jednotlivých komunikačných fáz a na čo dať pozor?

Komunikačný plán: pomoc so zavedením a prijatím zmien vo firme

Základom úspechu zavedenia inovácie či inej zmeny vo firme je komunikácia. Dôležitú rolu má preto komunikačný plán a vhodný výber komunikátora. Ako na to?

Vonkajšie žalúzie možno pred kúpou naživo vyskúšať vďaka inovatívnym predajniam

Žilinská firma s tieniacou technikou Profirol ukazuje inovatívnosť aj v predajniach. V čom sa odlišujú od konkurencie a čo ich zaskočilo pri otváraní nových pobočiek?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky