Inflácia na Slovensku: zvyšovanie cien a dopad na firmy

Rast cien pohonných hmôt, energií a materiálov zasiahol mnohé firmy. Ako sa inflácia odrazila v ich cenotvorbe? Ako riešia situáciu s nepredvídateľným vývojom cien vstupných materiálov?

Podnikanie na Slovensku v uplynulých rokoch dostalo poriadne zabrať, pandémia zasiahla do fungovania firiem a mnohé vplyvom prijatých opatrení (potreba zabezpečiť dezinfekcie, testovanie zamestnancov, obmedzenie počtu zákazníkov v reštauráciách a pod.) prinútila zdvihnúť ceny. Navyše neustále rastie inflácia a situácii nepomáha ani konflikt na Ukrajine. Vyššie sú ceny energií, palív a ďalších komodít, čo sa následne prejavuje v cenách výrobkov a služieb. Ako sa nepredvídateľný vývoj cien odráža v cenotvorbe firiem a ako celú situáciu riešia podnikatelia z rôznych odvetví?

Inflácia tlačí ceny hore aj tam, kde sa nezvyšovali roky

Medziročná inflácia v marci 2022 vzrástla na 10,4 %. Rast cien je cítiť pri potravinách, na pumpách aj na účtoch za energie. Toto všetko sa výrazne dotýka tak domácností, ako aj podnikateľov. Inflácia sa totiž prejavuje v ich cenotvorbe – ceny výrobkov a služieb zdvíhajú aj o desiatky percent. Dokonca sa to týka firiem, ktoré doposiaľ menili cenu svojich produktov len minimálne alebo vôbec.

Príkladom je Gabriel Oprendek, ktorý spolu s bratom založil firmu s vlastnými remeselnými cidermi či bylinkovo-medovými limonádami. Hoci v ich cenotvorbe hrajú hlavnú rolu náklady na suroviny (med, bylinky...), a tiež na obaly (sklenené fľaše, originálne etikety), prirátavajú k nim prirážku, ktorá je prijateľná pre zákazníkov, no má a jej výška pokryje firemné náklady a postačí aj na rozvoj. Nakoľko si uvedomujú pridanú hodnotu svojich nápojov, majú ju nastavenú tak, aby bola dostatočne veľká aj v prípade vyšších nákladov. Preto od septembra 2014 do roku 2022 nezdvihli ceny cidrov ani raz. Rovnako od roku 2017, kedy uviedli na trh limonády Mellos, doposiaľ nezvýšili cenu týchto výrobkov. A to napriek tomu, že stúpali náklady na suroviny, kartóny, fľaše, energie a rástli aj mzdy zamestnancov.

K zvratu došlo až v tomto roku, kedy už ide o tak veľké skoky v cenách vstupov (najmä energií a pohonných hmôt), že ich museli zohľadniť v cenotvorbe aj bratia Oprendekovci. Avšak nešlo o výrazné zvýšenie cien, skôr „kozmetické“ úpravy o niekoľko centov, čo pre zákazníkov nemusí predstavovať zásadný problém. No keďže spolupracujú napríklad aj s reštauráciami a barmi, zvýšenie cien musia s odberateľmi prekonzultovať, otvorene diskutovať o nákladoch a dohodnúť sa na cene, ktorá bude akceptovateľná pre obe strany.

Pandémiou zničené gastro musí čeliť inflácii, zvyšovanie cien je prirodzeným následkom

Práve gastro segment dostáva v posledných rokoch výrazne „zabrať“. Jeden z prevádzkovateľov reštaurácií uvádza, že pandémia potrápila najmä prevádzky, ktoré nemohli nabehnúť na rozvoz, čiže kaviarne a bary či reštaurácie, ktoré majú jedlá vyššej cenovej kategórie a ktoré spájajú zážitok z jedla s prostredím a službami. To sa do krabičky zabaliť nedá. Ťažké časy zažívali aj reštaurácie, ktoré sú naviazané na cestovný ruch, pretože ten bol počas pandémie výrazne obmedzený. Podľa podnikateľa išlo najmä o prevádzky v malých mestečkách, kde bez turistov nie je možné mať dostatočné tržby ani pri využívaní rozvozu, pretože lokálnych obyvateľov je tam menej a reštaurácií viacero z dôvodu inokedy veľkého množstva turistov.

Prevádzky sú podľa podnikateľa ekonomicky vyčerpané, pretože pomoc od štátu nestačila na kompenzáciu strát, ktoré so sebou prinášali obmedzenia. Ako druhý problém vníma personálne vyčerpanie – majitelia museli riešiť problémy, ktoré pandémia prinášala a namiesto toho, aby im biznis zarábal, museli firmu často dotovať z vlastných úspor. Zamestnanci zasa prestali v gastre vidieť perspektívu a utiekli do iných sektorov, kde majú väčšie istoty a boja sa vrátiť späť. „Takto zničený sektor by musel zvyšovať ceny, aj keby neprišlo k zdražovaniu materiálových vstupov a služieb,“ uvádza prevádzkovateľ reštaurácie.

Keď teda toto očakávané pandemické zdražovanie zasiahne ešte dodatočná inflácia a s ňou spojené zvýšenie cien napríklad surovín a energií, prevádzkovatelia stravovacích zariadení už často nemajú na výber. Situácia sa musí odraziť aj na zdvíhaní nimi stanovených cien. „Je to nevyhnutný krok k ich prežitiu a zvýšenie cien aj o 20 % oproti obdobiu pred pandémiou nebude výnimkou, ale prirodzeným následkom zmien prostredia. Je pred nami obdobie, kedy cestovný ruch (vrátane gastra) bude mať vyššie ceny ako v minulosti, na čo si budú ľudia musieť zvyknúť. Niektoré podniky však môžu zaniknúť – či už pre ekonomické, alebo personálne problémy,“ predpokladá podnikateľ.

Ceny vstupných materiálov sú nepredvídateľné, firmy sú v neistote

Problematickou oblasťou, ktorá sa už niekoľko mesiacov trápi s nedostatkom materiálu či pracovnej sily, je stavebníctvo. Cenový tlak je vyvíjaný na také stavebné materiály, ako železo, drevo alebo oceľ. Svoje o tom vie firma JAMEX, s.r.o., ktorá sa zaoberá predajom betonárskej ocele, sietí do betónu a  viazacieho drôtu. Konateľ Milan Janco vysvetľuje, že nárast cien za oceľ bol za posledný rok výrazný a jeho ďalší vývoj bolo náročné predvídať. Podstata cenotvorby však v spoločnosti JAMEX, s.r.o. naďalej zostala rovnaká – pri predaji tovaru je cena tvorená pridaním štandardnej prirážky k nákladom na nákup materiálu a v prípade výroby produktov používajú vlastný kalkulačný vzorec.

Avšak, aby mohla firma zákazníkovi ponúknuť akceptovateľné ceny, musí mať dostatočné zásoby materiálu. Keďže ho je na trhu nedostatok a pohyb cien je nepredvídateľný, zmenili prístup k systému zásobovania. Spoločnosť musela zvýšiť skladové zásoby, čo ale vzhľadom na výrazný nárast cien bolo nutné riešiť s bankovým sektorom. Zároveň však bolo dôležité aj zintenzívniť komunikáciu so svojimi zákazníkmi ohľadom množstiev a typov materiálov, o ktoré majú záujem, aby vzhľadom na situáciu na trhu (kedy sa predlžujú lehoty dodávok materiálu od dodávateľov), spoločnosť bola schopná dodržať termíny dodania.

Článok pokračuje pod reklamou

Istou súčasťou stavebníckeho segmentu je aj firma Profirol, ktorá sa zaoberá predajom a montážou tieniacej techniky a dekoratívnych interiérových prvkov. Andrej Lehota, konateľ spoločnosti, opisuje, že inflácia sa prejavila najviac v celohliníkových produktoch, kde evidujú navýšenie aj o 25 %. „Toto navýšenie ale paradoxne rozhýbalo mnoho nerozhodnutých zákazníkov. Podarilo sa nám zazmluvniť veľa zákaziek, až nad očakávania v toto obdobie. Čoho sa však obávame je situácia, keď sa minie skupina klientov, ktorá ešte má odložené financie na dokončenie stavieb,“ uvádza A. Lehota a dodáva, že kríza sa v stavebníctve môže prejaviť aj o rok neskôr.

Prečítajte si tiež

Vo firme Profirol stanovujú cenu výrobkov konečným zákazníkom na základe odporúčaných cenníkov od výrobcov. Zásadným spôsobom sami tieto ceny neovplyvňujú a za posledné dva roky ich upravovali približne 4x podľa dodávateľov. Sami si ale stanovujú ohodnotenie služieb – montáže a dopravy. Cenotvorbu vtedy ovplyvňuje okrem iného aj vývoj cien pohonných hmôt či rast miezd zamestnancov.

Z dôvodu inflácie a nemožnosti garantovať stabilnú cenu, sa v tejto spoločnosti začali preventívne vyhýbať dlhodobým kontraktom, čo sa podľa A. Lehotu ukázalo ako dobré rozhodnutie, ktoré ich zachránilo v roku 2021. Čo sa týka developerov, tým aktuálne dokážu garantovať cenu na 3 – 4 mesiace. Deje sa tak s ohľadom na uzavreté kontrakty s ich dodávateľmi - aj tí im totiž garantujú ceny na rovnako dlhé obdobie.

Mnohé firmy sa vyhýbajú dlhodobým kontraktom, ceny menia na mesačnej báze

Dlhodobým kontraktom sa v aktuálnej situácii vyhýbajú taktiež v rodinnej firme Solík.sk, zameranej na predaj zváracej techniky. Prišli preto o viacero zákaziek, kde s nimi dodávateľ chcel uzavrieť práve takýto zmluvný vzťah. Radšej sa rozhodli, že ak nevedia svojim zákazníkom garantovať cenu dlhodobo, ponúknu im možnosť dlhšej splatnosti. Vďaka tomu sa môžu zákazníci na základe vlastného uváženia predzásobiť a dodržať tak zazmluvnené ceny.

Rast cien sa v tejto firme dotkol najmä tých položiek, kde sú komodity ako vysoko legovaná oceľ (nerez), klasická oceľ (medziročný nárast cien až o 200 %), hliník či meď. „Pri týchto produktoch držíme vyššie zásoby, hoci riskujeme, že ceny môžu aj klesnúť. Tento prístup nám však umožňuje presúvať záťaž z rastu cien na našich zákazníkov pomalšie a čo najcitlivejšie,“ uvádza M. Solík. Vďaka tomu sa v ich cenách zmeny prejavujú s polročným sklzom. Avšak, zatiaľ čo štandardne menili ceny 90 % výrobkov len raz ročne, minulý rok to bolo až 3x. Pri zvyšných 10 % produktov z ich sortimentu išlo zvyčajne o zmenu 2x ročne. Situácia na trhu však zapríčinila, že v uplynulom roku to bolo až 8x a nárast ceny bol dvojnásobný.

Martin Neradovič, zakladateľ a majiteľ spoločnosti ROTA plus (e-shop oblecsadoroboty.sk), ktorá sa zaoberá predajom pracovného oblečenia a obuvi, zasa uvádza, že sa ich veľmi dotkol výpadok rôznych surovín a materiálov. „Produkty, ktoré boli na sklade samozrejmosťou, nám chýbajú vo viacerých prípadoch aj viac ako pol roka.“ Navyše, prevažná časť ich tovaru sa dováža z Číny, Indie či Pakistanu a cena dopravy vzrástla až 6-násobne. Tento faktor sa teda premietol aj do konečných cien produktov, ktoré im zvyknú dodávatelia odporúčať. Stúpajúca inflácia tiež spôsobila to, že ich upravujú v kratších intervaloch ako na to boli zvyknutí v minulosti. „Ceny komodít sa menili raz ročne, prípadne v polročných intervaloch. V súčasnosti sa menia u niektorých dodávateľov raz mesačne, v tých lepších prípadoch v intervale troch mesiacov.“

Papier ako nedostatkový materiál robí „škrt cez rozpočet“ v polygrafickom segmente

S veľkým problémom sa v uplynulých mesiacoch stretávajú odvetvia a firmy, ktoré k svojej činnosti potrebujú papier – napríklad vydavateľstvá či poskytovatelia polygrafických služieb. Hoci sa vďaka digitalizácii fyzický papier využíva menej ako v minulosti, stále je po ňom vysoký dopyt. Knihy, katalógy, plagáty, letáky, fotografie... Stále si ho vyžadujú, a to napriek tomu, že je možné ich mať aj v elektronickej podobe. Papiera je však v posledných mesiacoch na trhu nedostatok, čo zapríčiňuje zvyšovanie jeho ceny. Radko Bovan, majiteľ firmy Polygrafické centrum, uvádza: „Nárast cien v polygrafickom sektore je za posledný rok enormný, dá sa povedať, že historicky nepoznaný. Ceny papiera sú v mnohých prípadoch už o viac ako 100 % vyššie oproti minulému roku a sú avizované ďalšie nárasty v najbližšom čase.“

Toto sa spolu s ďalšími zvýšenými vstupnými nákladmi prenáša do zákaziek, ako tlač letákov, katalógov, novín či iných bežných tlačovín. „Veľký vplyv na podnikanie má však aj nepredvídateľnosť cenových zmien. Reálne dnes trh s papierom funguje tak, že cena je často známa až v okamihu pristavenia kamióna vo dvore tlačiarne, pričom nezriedka sa líši aj o 10 – 25 % oproti objednávke,“ vysvetľuje R. Bovan. Vyjednávanie o cenách papiera podľa neho takmer neexistuje. Pokiaľ tlačiareň s novou cenovkou nesúhlasí, dodávka tohto materiálu sa stornuje a presmeruje na iné miesto, kde naň čakajú a akceptujú aj zvýšenú cenu.

Ani tento segment sa nevyhol tomu, že garantovať ceny na viac ako pár týždňov, nanajvýš mesiacov, nebude možné. „Dnes sa pri nových zákazkách bežne kalkuluje s maximálnou platnosťou ceny 1 mesiac. Súvisí to práve s nepredvídateľnosťou trhu, keď nikto nevie, kedy v schránke pristane nový e-mail o ďalšom energetickom príplatku od vybraného výrobcu papiera.“

A ako túto situáciu v Polygrafickom centre riešia? Jedinou možnosťou je podľa R. Bovana pravidelná komunikácia s partnermi – klientmi i dodávateľmi a vysvetľovanie stavu momentálnej situácie. Taktiež sa snažia klásť dôraz na upevňovanie vzájomnej partnerskej dôvery a ponúkajú flexibilný prístup pri hľadaní riešení na mieru aj napriek daným podmienkam. „Pre klientov operatívne optimalizujeme návrh na technickú špecifikáciu – iný dostupný či cenovo prijateľnejší materiál, formát, prípadne rozsah tlačoviny. Alebo odporúčame, aký bude efektívny náklad pre jednotkovú cenu zákazky. V rámci siete dodávateľov zasa hľadáme partnerov, ktorí okrem vhodnej technológie majú v danom okamihu skladové zásoby materiálu či nejaký iný dosah na výhodnejší nákup vybraných druhov materiálov.“

Mzda a kvalitné prístroje ako dôvody na zvýšenie cien (nielen) v medicínskom odvetví

Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu cien, sú aj mzdy zamestnancov a cena práce. Priemerná mzda sa pravidelne zvyšuje, a tiež konkurencia a boj o pracovníkov tlačí firmy k ponúkaniu vyšších platov. Aby tieto náklady vedeli zamestnávatelia pokryť, zohľadňujú niekedy vyššie mzdy a ohodnotenie práce v cenách svojich výrobkov či služieb. Podobne je to v prípade jednej z kliník, zameraných, okrem iného, na dermatológiu a estetickú medicínu. Jej majiteľ uvádza, že rovnako ako cena práce rastie každým rokom (na základe automatického navyšovania miezd podľa zákona) lekárom a sestrám v štátnom sektore, aj v súkromnom na toto musia reagovať, aby si získali a udržali kvalitný personál. Keďže sa na dobrom výkone medicínskych úkonov v nemalej miere podieľajú kvalitné prístroje, musia v cenotvorbe zohľadňovať ceny technológií, ktoré výrobcovia každoročne zdvíhajú. Podnikateľ uvádza ako príklad jeden zo špeciálnych prístrojov, ktorý objednávali pre urologickú ambulanciu – pred dvomi rokmi stál o 10 % menej. „Treba sa tomu prispôsobovať a spravidla dochádza k prehodnocovaniu cien na ročnej báze. Pokiaľ nevieme cenu udržať vďaka inovácii, ktorá nám dovolí poskytovať služby efektívnejšie, musíme ceny pozdvihnúť o kúsok každý rok,“ vysvetľuje.

Na zvyšovaní cien sa môže odraziť aj rast firmy

Niekedy sa však na zvyšovaní cien nemusí odraziť len inflácia a kríza, ale aj samotný rast firmy. Napríklad v marketingovej agentúre Trendis zdvíhali ceny služieb z dôvodu rozširovania zamestnaneckej základne, presunutia do väčších priestorov a pod. „Aktuálna situácia sa nás, zatiaľ, veľmi nedotkla,“ uvádza Jozef Chlebek, spolumajiteľ firmy. Avšak dodáva, že sa snažia klientom vysvetliť, že kríza nie je dôvod na „vypnutie“ marketingu. Práve naopak, treba podľa neho pridať, pretože konkurencia v mnohých prípadoch reklamu stlmí. Vtedy môže firma na trhu vyniknúť. Stretli sa však aj s prípadmi, kedy podnikatelia museli propagáciu zastaviť úplne. Väčšinou ide o firmy, ktoré napr. nemajú čo predávať, pretože majú zastavené dodávky od dodávateľov a pod.

Ako ustáť infláciu a rast cien? Poradili odborníci na festivale

O téme zdražovania a dopade na firmy sa diskutovalo aj na tohtoročnom Online festivale vzdelávania, ktorý už po tretíkrát organizovala spoločnosť KROS. Odborníci z praxe hľadali odpovede napríklad na otázky, či je pre firmy reálne vyhnúť sa zvyšovaniu cien svojich produktov/služieb, ako by podnikatelia mali tieto zmeny komunikovať, ak nechcú prísť o zákazníkov a kedy možno očakávať pokles inflácie. Celú diskusiu si môžete pozrieť vo videu:

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Pomoc pre domácnosti s vysokými cenami energií: vláda predstavila plán na rok 2023

Vláda predstavila pomoc pre domácnosti počas energetickej krízy. Koľko ľudia zaplatia za elektrinu či plyn v budúcom roku?

Energetická kríza a pomoc pre firmy: výzva na dotácie za plyn a elektrinu

Kto a v akej výške môže získať dotáciu na energie za august a september 2022? Na podanie žiadosti majú podnikatelia len niekoľko dní - ako postupovať?

Vysoké ceny energií: novela zákona o dotáciách a riešenie pre energeticky náročné podniky

Tripartita sa dohodla na pomoci energeticky náročným podnikom vo výške 40 mil. eur. Schválený bol aj legislatívny rámec pre dotácie pre ostatné podniky.

Zastropovanie cien energií pre firmy: vláda predstavila plán na rok 2023

Schéma, ktorá v budúcom roku bude firmám kompenzovať ceny elektriny a plynu, je pripravená. Istú pomoc však podnikatelia dostanú už tento rok.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky