Photoneo: pri hľadaní investora sme ako hardvérový startup zameraný na priemysel ťahali za kratší koniec

Monika Sobeková Majková | 12.03.2017
Photoneo: pri hľadaní investora sme ako hardvérový startup zameraný na priemysel ťahali za kratší koniec
Photoneo sa od ostatných startupov líši tým, že suma, ktorú zakladatelia požadovali od investorov, sa pohybovala v miliónoch eur (2,1 milióna), bola teda pomerne vysoká. Veľkú časť z nej potrebovali použiť na vývoj čipu, ktorý je základom 3D kamery. Je nevyhnutný na to, aby bola schopná snímať 3D objekty v pohybe. Bez neho dokáže fungovať len ako skener a snímať iba statické objekty. Vývoj čipu je potrebné uskutočniť ešte pred testovaním hardvéru a hľadaním prvých zákazníkov. A práve táto skutočnosť bola pri hľadaní investora nevýhodou.

Spoločnosť Photoneo vznikla v roku 2013 v Bratislave a je priekopníkom v oblasti real-time 3D snímania objektov. Vyvinula unikátnu patentovanú 3D metódu snímania objektov, vďaka ktorej je firma schopná vyrábať 3D kamery s vysokým rozlíšením pri rýchlosti až do 60 snímkov za sekundu. Takéto vysoké rozlíšenie a rýchlosť snímania v jednej kamere umožňuje implementovať ich revolučnú 3D technológiu v akejkoľvek spoločnosti, ktorá produkuje alebo skladá výrobky za použitia automatizovaných výrobných liniek či robotov. Investíciu vo výške viac ako dva milióny eur získali v septembri 2015 od pražského venture kapitálového fondu Credo Ventures a ďalších investorov. Investícia je určená na vývoj čipu do 3D kamery, ktorý má prebiehať v rokoch 2016 a 2017

Prvá investícia bola vo forme konvertibilnej pôžičky

Začiatkom roka 2014 stáli zakladatelia pred dilemou, či zobrať menšiu sumu od nejakého investora a snažiť sa aspoň sčasti vyvinúť čip, alebo sa pokúsiť získať celý balík peňazí. Nakoniec padlo rozhodnutie hľadať investora, ktorý poskytne celú potrebnú sumu. No ešte predtým, ako sa im tento dôležitý krok podaril, získalo Photoneo štartovací kapitál od podnikateľského anjela. V máji 2014, v čase keď, sa vlastné financie zakladateľov minuli, prišiel do firmy prvý cudzí kapitál od podnikateľského anjela Juraja Ďuriša. Dostali sa k nemu cez osobné kontakty. Ako hovorí Business Development Director Branislav Puliš: „Slovensko je malé, tak sa aj zakladatelia našej firmy dostali k prvému investorovi cez osobné kontakty.” Prvotná investícia slúžila na preklenutie obdobia, kým si firma nenájde investora, ktorý jej dá potrebné milióny eur na vývoj čipu. „Financie prišli do podniku vo forme konvertibilného úveru. Investorovi sme prisľúbili, že keď príde do podniku veľký investor, ktorý určí hodnotu firmy, jeho pôžička sa premení na percentá v podniku plus získa percentá navyše za svoje prvenstvo. Tento mechanizmus je dobrý pre firmy, ktoré hľadajú veľký kapitál, no na začiatku potrebujú menšiu investíciu na prežitie. Prvého investora môžu nalákať na výhodnejšie podmienky vo firme nezávisle od jej hodnoty, ktorú je spočiatku ťažké určiť,” objasňuje Michal Malý, jeden zo zakladateľov Photonea prvé skúsenosti s investormi.

Americkí investori fungovali len na referenciách

Počas získania prvej investície však zakladatelia Photonea rozbiehali naplno hľadanie veľkého investora na všetky strany. „Dnes si už ani neviem spomenúť, s kým všetkým sme komunikovali,” hovorí Michal Malý. „V rovnakom čase sme hľadali investora tu na Slovensku, v Česku, ale aj v USA, konkrétne v Bostone a v Kalifornii. V Bostone je sídlo MIT, kde bol jeden z našich zakladateľov, Ján Žižka, na stáži. V začiatkoch nám bol nápomocný profesor Ramesh Raskar, ktorý je uznávanou kapacitou v oblasti computer vision, a s ktorým Ján v minulosti spolupracoval. Skontaktoval nás s ďalšími ľuďmi, ktorí sa zaoberali tým, čo my. Skúšali sme investorov z našej oblasti oslovovať aj naslepo, čo bolo paradoxne úspešné pri Credo Ventures, no nepomohlo nám pri investoroch v USA. Tam sa ako efektívne ukázalo, ak nás investorovi niekto odporučil v štýle - poď sa pozrieť na týchto chlapcov, majú tu niečo zaujímavé,” dodáva Michal.

V USA teda Photoneo investora nenašlo. „Američania sa oveľa viac zameriavajú na trh konečných spotrebiteľov a výrobky konečnej spotreby, ako sú napríklad telefóny, ktoré sa vyrábajú v miliónoch. Navyše, v čase, keď sme tam hľadali investíciu, bol boom softvérových startupov, no my sme boli hardvérový startup zameraný na priemysel, takže sme ťahali za kratší koniec. Dnes sa situácia obracia, ale my už sme investíciu získali v Česku,” vysvetľuje Michal. „Rovnako bolo nevýhodou, že sme hľadali investora v začiatočnom štádiu “seed round”, kedy sa investície zvyčajne pohybujú vo výške 100 - 200 000 eur, ale žiadali sme investíciu na úrovni dvoch miliónov. Ďalším problémom bol nízky počet investorov venujúcich sa priemyselným odvetviam. Ak sa k týmto bodom pridá ešte zložitá technológia, akou je naša, tak je hľadanie investora veľmi náročné. Pri komplikovaných technológiách sú len tri možnosti: buď investor porozumie, ako technológia bude fungovať, alebo si nájde odborníka, ktorý mu to vysvetlí, alebo to jednoducho nepochopí. Investori sú väčšinou ľudia, ktorí rozumejú skôr podnikaniu, a preto je veľmi komplikované predstavovať im technológiu zameranú na B2B segment, ktorá bude prinášať nové produkty, ktoré dnes neexistujú,” vysvetľuje Branislav Puliš.

„Viete, Európa je v porovnaní s USA dosť priemyselne orientovaná; veľmi aktívne je napr. Nemecko. Samozrejme, aj v Amerike je vývoj priemyslu silný, ale investori sú na takéto investície oveľa menej pripravení. V Európe často stačí, že existuje biznis potenciál nápadu. A naša technológia má veľmi široké využitie, len je ťažké si predstaviť jej podnikateľský potenciál, keďže ideme vytvárať úplne nový trh. Samozrejme, trvá dlhšie, kým začnú prichádzať prvé výnosy, ale o to väčšie môžu byť,” dodáva Michal.

Pražský fond Credo Ventures sme oslovili len mailom

A ako prebiehalo hľadanie aktuálneho veľkého investora? „Credo sme rovnako ako aj iných európskych investorov oslovili len mailom bez akýchkoľvek predchádzajúcich referencií. Na rozdiel od iných sa ale celkom promptne ozvali a prišli sa na nás pozrieť. Bolo to v marci 2014, ešte skôr, ako sme zobrali preklenovaciu anjelskú investíciu,” spomína Branislav Puliš. „Rozhovory a rokovanie o investícii trvali takmer rok, keďže investor si chcel byť istý, že technológia zapadne do jeho portfólia a hľadal ďalších partnerov, resp. spoluinvestorov. Nakoniec sa pripojili aj Miroslav Trnka (ESET), Eduard Kučera a Pavel Baudiš (AVAST), ľudia okolo spoločnosti RSJ a Max Larin z Ximei, dodáva.

Do tímu od začiatku zapojte aj ľudí z iných odborov, aby vám prinášali rôzne pohľady.

Vývoj rokovaní s Credo Ventures bol veľmi postupný. Na každom stretnutí mali toho chalani z Photonea viac hotového a viac prepracovanú myšlienku i podnikateľský plán. Nakoniec, v septembri 2015 Photoneo úspešne získalo investíciu vo výške 2,1 milióna eur na vývoj čipu do 3D kamery. Zo svojich doterajších skúseností odporúčajú nebáť sa a na začiatku do tímu zapájať aj iných ľudí ako technologicky zameraných, napríklad s ekonomickým pozadím, aby priniesli do firmy iný pohľad na vec. Dnes si myslia, že celý proces rokovaní s investorom mohol prebehnúť aj rýchlejšie, keby boli od začiatku lepšie pripravení. „Možno by stálo zato, keby som ešte raz hľadal investíciu a poznal iný startup, ktorý podobnú investíciu získal, aby som ho kontaktoval a zašli sme aspoň na hodinku na kávu pohovoriť si o tom, čo všetko to obnáša. Od prípravy podkladov, cez rôzne organizačné opatrenia, pretože všetko sa dá robiť skôr a paralelne. A ďalšia dôležitá vec: Nebojte sa osloviť čo najviac investorov, aj ľudí, o ktorých si myslíte, že sa vám neozvú,” hovoria na záver Michal Malý a Branislav Puliš.

Ďalšie skúsenosti a príbehy z podnikania slovenských firiem s investormi nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: