Podnikateľ, ktorý potrebuje vo svojom podnikaní využívať automobil, má pri jeho obstaraní viacero možností. Automobil si môže do firmy kúpiť, obstarať prostredníctvom finančného prenájmu (tzv. finančného lízingu) alebo prostredníctvom operatívneho prenájmu (tzv. operatívneho lízingu). Ďalším zo spôsobov je využívanie súkromného auta aj na pracovné účely. Každý z týchto spôsobov má pre podnikateľa iný dopad na jeho ekonomickú situáciu, účtovníctvo a dane, resp. na výšku nákladov, ktoré si pri jednotlivých možnostiach môže uplatniť do daňových výdavkov.
Kúpa auta na podnikanie
Cena automobilu určeného na podnikanie v súčasnosti nie je z daňového hľadiska limitovaná. To znamená, že záleží len na rozhodnutí podnikateľa, za akú sumu si auto kúpi. Ak je vstupná cena automobilu vyššia ako 1 700 eur, podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ide o dlhodobý hmotný majetok, ktorý nie je možné jednorazovo uplatniť do daňových výdavkov. Do daňových výdavkov sa dostane v priebehu niekoľkých rokov prostredníctvom odpisov. Z daňového hľadiska je osobný automobil zaradený do prvej odpisovej skupiny a odpisuje sa štyri roky. Podľa zákona o dani z príjmov je možnosť výberu rovnomernej alebo zrýchlenej metódy odpisovania. Pri zrýchlenej metóde sa v prvých rokoch používania automobilu do daňových nákladov (odpisov) zahrnie vyššia suma, ako je tomu pri rovnomernej metóde, čím budú základ dane z príjmov a daň v prvých rokoch používania nižšie ako pri rovnomernej metóde.
| Rok / Daňové odpisy | Rovnomerné odpisovanie | Úspora na dani z príjmov | Zrýchlené odpisovanie | Úspora na dani z príjmov |
| 1. rok | 3 000 eur | 570 eur | 3 000 eur | 570 eur |
| 2. rok | 3 000 eur | 570 eur | 4 500 eur | 855 eur |
| 3. rok | 3 000 eur | 570 eur | 3 000 eur | 570 eur |
| 4. rok | 3 000 eur | 570 eur | 1 500 eur | 285 eur |
| Spolu | 12 000 eur | 2 280 eur | 12 000 eur | 2 280 eur |
Pre uplatnenie ročného daňového odpisu je dôležité, aby auto bolo v obchodnom majetku k 31. decembru zdaňovacieho obdobia. Znamená to, že ak by si podnikateľ kúpil auto napr. 21. decembra 2010 a účtovne ho uviedol do užívania, môže si za rok 2010 uplatniť ročný odpis v plnej výške.
Účtovné odpisy sú účtované mesačne, a to od toho mesiaca, v ktorom bol majetok uvedený do užívania (príp. od mesiaca nasledujúceho po tomto mesiaci). To znamená, že ak by podnikateľ uviedol auto do užívania 21. decembra 2010, za rok 2010 by účtoval iba o účtovnom odpise za mesiac december (príp. začal odpisovať až v januári). Účtovné odpisy by mali vyjadrovať reálne opotrebenie automobilu. V praxi sa používajú pri automobiloch rovnako výkonové odpisy (podľa predpokladaného počtu najazdených kilometrov), ako aj časové odpisy (v závislosti od odhadovanej dĺžky používania automobilu). V menších podnikoch je však bežné, že sa pre zjednodušenie účtovné odpisy považujú za totožné s daňovými (samozrejme, na mesačnej báze, pričom daňové odpisy sú ročná kategória).
Zmeny v odpisovaní od roku 2012 nájdete tu
Daňové výdavky
Ak auto vlastní firma, účtuje všetky výdavky, ktoré súvisia s jeho prevádzkou, zabezpečením a údržbou a ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Do daňových výdavkov možno teda zahrnúť:
- poplatok za pridelenie evidenčného čísla vozidla,
- výdavky na obstaranie automobilu (vo forme ročných daňových odpisov),
- výdavky na technické zhodnotenie automobilu a príslušenstvo k autu,
- výdavky na opravy a udržiavanie automobilu,
- spotrebu olejov, mazadiel a náplní, umývanie vozidla,
- výdavky na garančné a servisné prehliadky, technickú kontrolu,
- daň z motorových vozidiel (povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel je do 31. januára za predchádzajúci rok),
- poistné (povinné zmluvné, havarijné),
- ďalšie výdavky spojené s použitím vozidla (diaľničné známky, parkovné),
- výdavky na spotrebované pohonné látky, pričom tieto výdavky sú z hľadiska dane z príjmov limitované.
Od 1. 1. 2010 je účinná novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá umožňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri kúpe (a nájme) vozidiel registrovaných v kategórii M1 (osobných automobilov), ak budú použité na podnikateľské účely. Zmena platí pre vozidlá kúpené alebo prenajaté od 1. 1. 2010, pričom rozhodujúci je dátum podpísania zmluvy a dátum odovzdania vozidla kupujúcemu, resp. nájomcovi. To znamená, že ak je podnikateľ platiteľ DPH, zaplatenú DPH pri kúpe automobilu si môže odpočítať v daňovom priznaní k DPH.
Aby si podnikateľ mohol kúpiť auto do firmy, je potrebné, aby mal naň dostatok peňažných prostriedkov. Ak dostatočné množstvo nemá, možnosťou je vziať si na obstaranie automobilu úver, pričom ďalším daňovým nákladom pre podnikateľa budú úroky, ktoré bude musieť banke alebo inej inštitúcii splácať. Na rozdiel od lízingu by si podnikateľ uplatnil odpočet DPH jednorazovo pri kúpe automobilu, nie v rámci lízingových splátok, stal by sa vlastníkom automobilu a postupne by prijatý úver splácal.
Auto na lízing
Finančný prenájom (finančný lízing)
Ďalšia z možností, ktorá sa používa najmä v prípade, ak podnikateľ nemá dostatok peňažných prostriedkov na kúpu auta, je obstaranie automobilu prostredníctvom finančného prenájmu (lízingu). Ide o špeciálnu formu úverového krytia, ktorá sa v praxi často používa, avšak pri uzatváraní zmluvy o finančnom prenájme je potrebné mať k dispozícii peňažné prostriedky vo výške spravidla 10 – 30 % z ceny automobilu. Ak je akontácia vyššia ako 30 %, nie je potrebné lízingovej spoločnosti dokladovať príjem. Je dôležité si taktiež všimnúť koeficient nákladov na lízing, ktorý udáva, o koľko nájomca auto preplatí. Ak je koeficient napr. 1,17, za auto zaplatí podnikateľ o 17 % viac, ako je jeho cena.
V účtovníctve podnikateľa má auto na lízing svoje špecifiká. Právnym vlastníkom majetku počas doby trvania finančného prenájmu je prenajímateľ, ktorý prevádza na lízingového nájomcu oproti sérii platieb právo na používanie majetku v dohodnutom období. Avšak ekonomickým vlastníkom majetku je nájomca, na ktorého sú prevedené všetky riziká a úžitky súvisiace s vlastníctvom majetku. Po skončení nájomného vzťahu prechádza vlastnícke právo k automobilu z prenajímateľa na nájomcu, zvyčajne za symbolickú cenu, ktorá je zahrnutá v dohodnutých lízingových splátkach.
Nakoľko je nájomca ekonomickým vlastníkom auta, bude automobil odpisovať vo svojom účtovníctve. Podľa zákona o dani z príjmov platí, že automobil odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Za tieto náklady sa považujú:
- poplatok za uzatvorenie lízingovej zmluvy,
- výdavky, ktoré vzniknú nájomcovi do času uvedenia automobilu do užívania hradené nájomcom, napr. dopravné, clo a pod.,
- technické zhodnotenie vykonané do dňa uvedenia automobilu do užívania.
Pri určení spôsobu odpisovania na daňové účely nájomca nepoužije spomínané rovnomerné, resp. zrýchlené odpisovanie, ale výšku odpisu určí rovnomerne pomernou časťou, ktorá pripadá na každý jeden kalendárny mesiac doby trvania prenájmu. Minimálna dĺžka trvania finančného prenájmu je 3 roky. Ak podnikateľ auto kúpi, na odpísanie osobného automobilu sú potrebné 4 roky. To znamená, že ak podnikateľ chce mať automobil odpísaný čo najskôr, je možné túto dobu skrátiť na 3 roky, a to práve obstaraním auta na lízing trvajúci 3 roky.
Výška daňového odpisu je určená na celé kalendárne mesiace, pričom nájomca začne predmet prenájmu odpisovať v tom mesiaci, kedy bol zaúčtovaný v jeho účtovníctve. Mesačný odpis sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Účtovné odpisy si stanoví podnikateľ vo svojom vnútornom predpise podľa skutočného opotrebenia majetku. Avšak bežnou praxou je, že malé a stredné podniky stotožnia účtovné a daňové odpisy, čo znamená, že nevznikajú rozdiely medzi zaúčtovanými odpismi a odpismi, ktoré je možné si uplatniť podľa zákona o dani z príjmov (v oboch prípadoch ide o mesačnú kategóriu).
Daňové výdavky
Ak firma používa auto na lízing, účtuje taktiež všetky výdavky, ktoré súvisia s jeho prevádzkou, zabezpečením a údržbou a ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov ako pri obstaraní kúpou, t. j. daň z motorových vozidiel, povinné zmluvné poistenie, výdavky na opravy a udržiavanie, výdavky na spotrebované pohonné látky a ďalšie už vymenované náklady. Rozdiely oproti kúpenému autu sú v týchto položkách daňových výdavkov:
- pri lízingu sú daňovými výdavkami mesačné daňové odpisy,
- dohodnuté finančné náklady – úroky platené lízingovej spoločnosti sú súčasťou daňových výdavkov,
- povinnosťou je platiť si havarijné poistné (pri aute vo firme je havarijné poistenie dobrovoľné), pričom vinkulácia poistného plnenia je v prospech lízingovej spoločnosti.
Od 1. 1. 2010 je možnosť odpočtu DPH aj pri nájme osobných automobilov používaných na podnikateľské účely. Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH, si môže zaplatenú DPH v jednotlivých lízingových splátkach odpočítať v daňovom priznaní k DPH.
Operatívny prenájom (operatívny lízing)
Operatívny prenájom (lízing) je obvykle krátkodobý zmluvný vzťah, pri ktorom sa po skončení doby, na ktorú bol prenájom uzatvorený, vracia predmet operatívneho prenájmu prenajímateľovi. Po vrátení automobilu zvyčajne nastáva jeho ďalší prenájom inému podnikateľovi alebo inej osobe. Doba trvania operatívneho prenájmu je vo väčšine prípadov kratšia ako doba životnosti prenajímaného predmetu, nie je však stanovená žiadnym právnym predpisom ako pri finančnom prenájme.
Operatívny prenájom je vhodná forma financovania v prípade, ak nájomca nemá záujem o vlastníctvo predmetu prenájmu a používa sa najmä pri obstaraní takých vecí, pri ktorých je zaznamenaný rýchly technologický rozvoj, pomerne často sa využíva aj pri automobiloch. Prenajímateľ, ktorý je počas celej doby trvania výlučným vlastníkom, vykonáva údržbu, servis a opravy, ktoré súvisia s tým, aby bol automobil v prevádzkyschopnom stave. Znáša tiež všetky riziká spojené s vlastníctvom majetku.
O automobile obstaranom prostredníctvom operatívneho lízingu nájomca neúčtuje. Účtuje iba o jednotlivých dohodnutých platbách nájomného, ktoré si uplatňuje do daňových výdavkov. Rovnako je možné do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na spotrebované pohonné látky, pričom tieto výdavky sú z hľadiska dane z príjmov limitované.
Obstaranie auta prostredníctvom operatívneho prenájmu je vhodné pre podnikateľov, ktorí nechcú mať so svojím autom zbytočné starosti, avšak splátky lízingovej spoločnosti sú samozrejme drahšie. Pri operatívnom prenájme je nulová akontácia, všetky výdavky na servis, poistenie, udržiavanie vozidla a pod. znáša lízingová spoločnosť. V prípade, že by sa auto pokazilo, nájomca dostane na používanie nové, po ukončení prenájmu nie je potrebné zaoberať sa otázkou, čo s automobilom ďalej (v prípade, že by už bolo opotrebované).
Súkromné auto využívané na podnikanie
Ak podnikateľ potrebuje vo svojom podnikaní používať automobil, ďalšou z možností je aj používanie súkromného automobilu na pracovné (služobné) účely. Auto teda nebude zaradené do obchodného majetku firmy, ale bude možné ho využívať pri pracovných cestách, a to buď podnikateľa – fyzickej osoby, alebo ho môžu používať zamestnanci, príp. konatelia spoločnosti. Rozdiel je v tom, že ak chce používať súkromné auto na podnikanie živnostník, musí byť vlastníkom tohto auta.
Podľa zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník – fyzická osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je činnosť pravidelne vykonávaná, na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže do daňových výdavkov uplatniť:
- výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu,
- výdavky vo výške základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.
Náhradu za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy môže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky ustanovenej v zákone o cestovných náhradách. Od 1. 1. 2009 je náhrada za každý kilometer jazdy v sume 0,183 eur. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa uplatňuje v závislosti od počtu najazdených kilometrov, cien pohonných látok platných v čase ich nákupu a spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze.
Daňové výdavky
Do daňových výdavkov firmy pri súkromnom aute využívanom na podnikanie je možné si uplatniť:
- náhrady za spotrebované pohonné látky,
- základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy,
- daň z motorových vozidiel (keďže ide o auto využívané na podnikanie, stáva sa predmetom dane, podnikateľ musí zaplatiť daň z motorových vozidiel, vždy do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok. Ak auto nie je využívané v každom mesiaci zdaňovacieho obdobia, firma je povinná podať daňové priznanie a zaplatiť daň z motorových vozidiel za každý mesiac, v ktorom bolo vozidlo na pracovné účely použité).
V tomto prípade teda nie je možné do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na opravy a udržiavanie automobilu, spotrebu olejov, mazadiel a náplní, umývanie vozidla, výdavky na garančné a servisné prehliadky, technickú kontrolu a pod.
Používanie súkromného auta aj na pracovné účely sa uplatňuje najmä v tom prípade, ak podnikateľ už auto vlastní a potrebuje ho aj na svoje podnikanie. Ak je už auto staršie a jeho hodnota je nízka, z daňového hľadiska sa neoplatí podnikateľovi previesť ho zo súkromného majetku do podnikania, ale výhodnejšie je preňho uplatňovať si do daňových výdavkov komplexné cestovné náhrady za používanie motorového vozidla na účel podnikania. Rovnako je takáto možnosť výhodnejšia, ak podnikateľ auto nevlastní a uvažuje o kúpe staršieho automobilu za relatívne nízku obstarávaciu cenu.
Odporúčame aj články:
